Hedy Lamarr

Filmové herečky USA

Hedy Lamarr, vlastným menom Hedwig Eva Maria Kiesler, (* 9. november 1914, Viedeň, Rakúsko – † 19. január 2000, Altamonte Springs, Florida, USA), bola rakúsko-americká herečka Vo svojej dobe bola považovaná za jednu z najatraktívnejších filmových herečiek.

Hedy Lamarr
rakúsko-americká herečka
Hedy Lamarr v roku 1944
Hedy Lamarr v roku 1944
Rod. menoHedwig Eva Maria Kiesler
Narodenie9. november 1914
Viedeň, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie19. január 2000 (85 rokov)
Altamonte Springs, Florida, USA
ManželFritz Mandl (1933 – r. 1937)
Gene Markey (1939 – r. 1941)
John Loder (1943 – r. 1947)
Teddy Stauffer (1951 – r. 1952)
W. Howard Lee (1953 – r. 1960)
Lewis J. Boies (1963 – r. 1965)
DetiJames Markey Lamarr (* 1939)
Denise Hedy Loder (* 1945), Anthony Loder (* 1947)
Odkazy
Webstránkahedylamarr.com
CommonsSpolupracuj na Commons Hedy Lamarr

Preslávila sa filmom Extase z roku 1932 (réžia Gustav Machatý). V tomto experimentálnom filme hrala niekoľko minút nahá, čo bol prvý prípad ženskej nahoty vo filme. To bol pre vtedajšiu spoločnosť taký šok, že film odsúdil aj pápež Pius XII. a Adolf Hitler ho zakázal. Vo väčšine kópií (amerických či európskych) boli scény s nahou herečkou vystrihnuté.

Prínos v oblasti bezdrôtovej komunikácieUpraviť

George Antheil pre film "Ballet Mécanique" v rokoch 1923 – 1925 zložil hudbu pre 16 mechanických klavírov, ktoré mali hrať synchrónne. V spolupráci s Hedy Lammar tento princíp použili a spoločne dospeli k predstave rádiovej prenosovej cesty, pri ktorej by sa synchrónne, pomocou diernej pásky (či kotúča), prelaďoval ako vysielač, tak prijímač. Postup, kedy sa pri prenose informácií vysielač a prijímač synchrónne a neustále prelaďujú na ďalšie frekvencie, dnes známy pod skratkou FHSS (Frequency-hopping-spread-spectrum), si Antheil a Lammar dali patentovať v roku 1942 [1], pričom svoj vynález dali bezplatne k dispozícii americkému námorníctvu. Takáto technika prenosu je výrazne odolnejšia voči odpočúvaniu ako aj rušeniu (zámernému či náhodnému).

US Navy však počas vojny vynález oboch umelcov nevyužila a až v roku 1959 sa myšlienky ujala americká elektrotechnická firma Sylvania Electronic Systems Division a v utajení viedla vojenský projekt, systém s preladiteľnou nosnou frekvenciou. Prvýkrát bol systém nasadený počas kubánskej krízy v roku 1962 a pre civilné použitie bol uvoľnený až v polovici osemdesiatych rokov. Systém sa čoskoro po uvoľnení uplatnil v družicových komunikačných sieťach a v súčasnosti je prítomný prakticky vo všetkých sieťach používajúcich rádiové rozhranie (mobilná telefónia, satelitná televízia, navigačný systém GPS).

George Antheil zomrel v roku 1959, Hedy Lammar v roku 2000. Za svoj vynález nikdy odmenu nedostali. Hollywoodska filmová hviezda sa aspoň dočkala morálnej satisfakcie. V roku 1997 bolo Hedy Lammar, snáď ako jedinej herečke v histórii, udelené v USA čestné uznanie za zásluhy o rozvoj elektrotechniky.

V roku 1998 použila spoločnosť Corel na obal a propagáciu svojho grafického programu Corel DRAW 8 prekreslenú fotografiu Hedy Lamarr, ale bez povolenia. Z následného súdneho sporu si Hedy odniesla 200 000 dolárov.

CitátyUpraviť

  • „Akékoľvek dievča môže vyzerať prekrásne. Stačí, keď bude pokojne stáť a tváriť sa prihlúplo.“

ReferencieUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hedy Lamarr

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hedy Kieslerová na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).