Helen Hayesová
Helen Hayesová, rodným menom Helen Hayes Brown (* 10. október 1900, Washington, DC, USA – † 17. marec 1993, Nyack, New York) bola americká filmová a divadelná herečka, ktorá získala dvoch Oscarov, Emmy, Grammy a divadelnú cenu Tony. V roku 1986 dostala od prezidenta Ronalda Reagana vyznamenanie v podobe Presidential Medal of Freedom.
| Helen Hayesová | |
|---|---|
 | |
| Celé meno | Helen Hayes Brown |
| Narodenie | 10. október 1900 Washington, DC, USA |
| Úmrtie | 17. marec 1993 (92 rokov) Nyack, New York, USA |
| Povolanie | americká herečka |
| Roky pôsobenia | 1905 – 1987 |
| Manžel | Charles MacArthur (1928 – s.1956) |
| Deti | 2 |
Detstvo a mladosť
upraviťNarodila sa vo Washingtone. Jej matka Catherine Estelle (rodená Hayes) bola príležitostná herečka, otec Francis van Arnum Brown vystriedal mnoho zamestnaní, bol napr. úradníkom patentového úradu a obchodným cestujúcim. Prarodičia z matkinej strany emigrovali do USA z Írska pri veľkom hladomore.
Už ako päťročná debutovala v divadle. V desiatich rokoch natočila krátky film Jean and the Calico Doll. Strednú školu absolvovala v roku 1917.
Kariéra
upraviťJej zvukovým debutom bola dráma The Sin of Madelon Claudet, za ktorý získala Oscara za najlepší ženský herecký výkon. Vo filme stvárnila matku, ktorá sa dostane do väzenia a teda sa musí vzdať dieťaťa. Keď ju po 10 rokoch prepustia, nemá dosť peňazí, aby začala usporiadaný život a tak zostane na ulici bez toho, aby videla svojho syna vyrastať.
Vo filmovej adaptácii Hemingwayovho románu Zbohom zbraniam z roku 1932 si zahrala po boku Garyho Coopera. Dramatický film Night Flight znamenal spoluprácu s Clarkom Gablom a Myrnou Loy. Helen Hayesová však preferovala divadlo pred filmom a tak sa v roku 1935 vrátila na javisko. Na Broadwayi hrala tri roky titulnú rolu po boku Vincenta Pricea v hre Victoria Regina.
V roku 1953 sa stala vôbec prvou laureátkou ceny Sarah Siddons za prácu v divadle v Chicagu. Tento úspech zopakovala v roku 1969. V päťdesiatych rokoch sa vrátila do Hollywoodu. Zahrala si spolu s Ingrid Bergmanovou vo filme Anastázia. V roku 1970 stvárnila čiernu pasažierku pani Quonsettovú vo filme Letisko, za čo získala druhého Oscara, tentoraz za vedľajšiu úlohu. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch natočila prevažne televízne filmy a filmy produkcie Walta Disneyho.
V roku 1955 premenovali Fultonovo divadlo na Divadlo Helen Hayes. V osemdesiatych rokoch bolo divadlo zbúrané, aby ustúpilo novej zástavbe. V roku 1983 však bolo iné divadlo na 45. ulici v New Yorku pomenované po nej.
Súkromný život
upraviťHelen Hayesová bola dvakrát vydatá. Manželstvo s Johnom Swansonom trvalo v rokoch 1926 až 1928. Druhým manželom bol scenárista a dramatik Charles MacArthur, ktorého si vzala v roku 1928, a za ktorého bola vydatá až do jeho smrti v roku 1956. Mali spolu dcéru Mary, ktorá predčasne zomrela na obrnu v devätnástich rokoch v roku 1949.[1] MacArthur mal nemanželského syna Jamesa, ktorý sa narodil v roku 1937. Helen si ho osvojila.
Bola katolíčka a republikánka. Okrem herectva sa venovala filantropii.
Úmrtie
upraviťHelen Hayesová zomrela na zlyhanie srdca v Deň svätého Patrika, 17. marca 1993 vo veku 92 rokov v Nyacku v štáte New York.
Zaujímavosti
upraviťNa hollywoodskom chodníku slávy má dve hviezdy. Jednu za počiny vo filmovom priemysle, druhú za počiny v rozhlase.[2]
Získala prezývku "prvá dáma amerického divadla".[3]
Je jednou z dvanástich herečiek, ktorým sa podarilo získať Oscara, Tony a Emmy.[3]
Je prvým hercom, resp. herečkou, ktorá získala Oscara v hlavnej, aj vo vedľajšej úlohe.[4]
Vybraná filmografia
upraviť
|
|
|
Ocenenia
upraviťOscar
upraviť- 1932: Najlepšia herečka - The Sin of Madelon Claudet (cena)
- 1970: Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe - Letisko (cena)
Emmy
upraviť- 1952: Najlepšia herečka v dramatickom seriáli (cena)
Grammy
upraviť- 1977: Najlepšie hovorené album - Great American Documents (cena)
Tony
upraviť- 1947: Najlepšia herečka v hre - Happy Birthday (cena)
Zlatý glóbus
upraviť- 1956: Najlepšia dramatická herečka - Anastázia (nominácia)
- 1974: Najlepšia komediálna herečka - Herbie znovu útočí (nominácia)
Literatúra
upraviť- OSBORNE, Robert A.. 80 years of the Oscars. New York : Abbeville Press Publishers, 2008. 440 s. ISBN 978-0-7892-0992-4. (anglicky)
Referencie
upraviť- ↑ Helen Hayes Family (anglicky)
- ↑ The Walk of Fame Helen Hayes (anglicky)
- ↑ a b Biography for Helen Hayes (anglicky)
- ↑ Osborne, Robert A., 80 years of the Oscars, Abbeville Press Publishers, New York 2008, s. 212
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Helen Hayesová na českej Wikipédii.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Helen Hayesová
