Heroín
Heroín (iné názvy: diacetylmorfín, diamorfín) je polosyntetický opiát, derivát alkaloidu morfínu, z ktorého sa pripravuje acetyláciou. Biela kryštalická forma je väčšinou jeho soľ s kyselinou chlorovodíkovou, diacetylmorfín hydrochlorid. Je silne návykový. Jeho trvalé užívanie spôsobuje pomerne veľkú toleranciu v porovnaní s inými látkami, aj keď bolo zaznamenané občasné užívanie bez odvykacích príznakov.
História upraviť
Po prvýkrát sa heroín syntetizoval v roku 1874[1] C. R. Alder Wright, britský chemik pracujúci v Londýnskej St. Mary’s Hospital Medical School. Skúmal reakcie morfínu s rôznymi kyselinami. Niekoľko hodín varil bezvodý morfín s acetanhydridom a získal tým silnejšie pôsobiacu acetylovanú formu morfínu, dnes nazývanú diacetylmorfín. Zmes odoslal na analýzu F. M. Pierceovi z Owens College v Manchesteri, ktorý spravil niekoľko testov na psoch a zajacoch.
Heroín ako liek po prvýkrát vyrobil Felix Hoffman z nemeckej farmaceutickej spoločnosti I.G. Farbenindustrie AG (dnes Bayer AG) v Elberfelde 11 dní po tom ako objavil aspirín. Bayer registroval heroín (pravdepodobne z nem. heroisch – heroický) ako ochrannú známku.
Od roku 1898 do 1910 bol predávaný ako nenávyková náhrada morfínu a ako detská medicína proti kašľu. Bayer predával heroín ako „liek“ pre ľudí závislých na morfíne do tej doby, kým bolo objavené, že sa v črevách metabolizuje na morfín. Všetky opiáty sú v črevách metabolizované na identickú molekulu s odlišnou koncentráciou v krvi. Rovnako ako s aspirínom, Bayer stratil niektoré z jeho ochranných známok kvôli 1. svetovej vojne.
Použitie a účinky upraviť
Vo Veľkej Británii možno heroín dostať na lekársky predpis, aj keď patrí medzi prísne sledované liečivá (Class A drug). V súlade s britským liekopisom (British National Formulary – BNF) diamorfin hydrochlorid môže byť použitý pri liečbe akútnej bolesti, infarktu myokardu.
Abstinenčné príznaky upraviť
Nerad a Neradová v knihe Drogy a mýty menujú nasledovné heroínové abstinenčné príznaky[2]:
- neutíšiteľná túžba po heroíne
- nepokoj, nespavosť, úzkosť, únava, zívanie
- slzenie, slinenie, potenie
- nevoľnosť, zvracanie, hnačka
- "husia koža" (vztýčené chĺpky), studená a vlhká tvár
- zvýšený tlak a teplota, zrýchlený tep a dýchanie
- kopanie, šklbanie svalmi a bolesti vo svaloch, spontánny orgazmus, štikútka
- leukocytóza, narušený metabolizmus minerálov
Vplyv na organizmus upraviť
- eufória
- upokojujúce (sedatívne) účinky
- pri intravenóznom podaní (do žily) môže mať nárazový účinok (kick, flash) až smrť (zlatá dávka)
- pri intoxikácii bezvedomie, spomalené dýchanie až zástava dychu, zmenšenie zreníc, hypotenzia, znížená srdcová činnosť
Referencie upraviť
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2010-12-24]. Dostupné online. Archivované 2015-09-06 z originálu.
- ↑ NERAD, Jindřich Míša, Ludmila Neradová Drogy a mýty. [s.l.] : [s.n.], 1998. S. s. 74.
