Hindčina

Hindčina (हिन्दी, niekedy हिंदी) je novoindoárijský jazyk, ktorým sa hovorí najmä v strednej a severnej Indii. Je to úradný jazyk Indie a zároveň ním hovorí najviac obyvateľov Indie ako svojím materinským jazykom. Je to tretí najrozšírenejší jazyk na svete (po čínštine a angličtine).

Hindčina (हिन्दी, hindí)
Štáty	India, Južná Afrika, Spojené štáty, Kanada, Spojené kráľovstvo, Austrália, Fidži, Maldivy, Mjanmarsko, Nový Zéland, Zimbabwe, Spojené arabské emiráty
Región	Južná Ázia, Indický polostrov
Počet hovoriacich	odhad 490 miliónov ako materský jazyk, 790 mil. celkovo
Poradie	3 – 4
Klasifikácia	Indoeurópske jazyky Indoiránske jazyky Indoárijské jazyky Stredné indoárijské jazyky Hindčina
Písmo	dévanágarí (देवनागरी)
Postavenie
Úradný jazyk	India Fidži
Regulátor	केन्द्रीय हिन्दी निदेशालय (Kendríja hindí nidešálaja) [1]
Jazykové kódy
ISO 639-1	hi
ISO 639-2	hin
ISO 639-3	hin
Wikipédia
Adresa	hi.wikipedia.org
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Slovo hindí pochádza z perzštiny a znamená „indický“.

Rozšírenie

Rozšírenie hindčiny v Indii

Hindčina je prevládajúcim jazykom v týchto indických štátoch: Džammú a Kašmír, Himáčalpradéš, Dillí, Harijána, Uttarpradéš, Madhjapradéš, Bihár, Uttaránčal, Džhárkhand, Radžastan a Čhattísgarh. Jazykovedci hovoria tejto oblasti hindský pás. Hindčina je rozšírená aj v oblastiach mimo tohto pásu, a to v mestách: Bombaj, Čandígarh, Ahmedábád, Kalkata a Hajdarábad.

Gramatika

Podstatné mená

Podstatné mená rozlišujú rod mužský a ženský. Pravidlá priradenia slov k rodom sú zložité, ale často platí, že mená rodu mužského končia na -á, ženského na -í. V množnom čísle sa mužské -á mení na -é, ženské -í sa mení na -ijá(n). Príklady:

जिला	džilá	okres	जिले	džilé	okresy
नदी	nadí	rieka	नदियां	nadiján	rieky

Podstatné mená rozlišujú 2 pády v jednotnom čísle (priamy a nepriamy) a 3 pády v množnom čísle (priamy pád, nepriamy pád a vokatív). Nepriamy pád sa vyskytuje väčšinou v spojení so záložkami. Príklady:

	Jednotné číslo	Množné číslo
Priamy pád	दरवाज़ा darvázá dvere	दरवाज़े darvázé dvere
Nepriamy pád	दरवाज़े darvázé dvere	दरवाज़ों darvázón dvere
Vokatív		दरवाज़ो darvázó dvere

Podľa tradičnej indickej gramatiky sa za pády (vibhakti) považujú i väzby podstatných mien so záložkami (postpozíciami). Záložky sa spájajú s nepriamym pádom.

• का kā, की kī, के kē

Nahradzuje genitív alebo privlastňovacie prídavné meno. Voľba záložky závisí od rodu a čísla privlastneného podstatného mena. S podstatnými menami rodu ženského sa používa záložka की kī, inak sa používa के kē.

• को kō

Nahradzuje datív alebo akuzatív. Označuje zasiahnutý predmet.

• में mēn „v“, „do“
• पर par „na“, „pri“
• तक tak „až k“, „až do“, „až po“

Nahradzuje lokál. Určuje miesto na otázku „kde“ alebo „kam“.

• से sē „od“, „z“, „s“

Nahradzuje ablatív. Vyjadruje odluku, spoločenstvo („s niekým / niečím“), určuje miesto („odkiaľ“) a čas („od kedy“) atď.

• ने nē

Táto záložka sa používa s pôvodcom deja u prechodných slovies v dokonavých časoch. Pôvodca deja sa odborne označuje tiež ako agens, preto sa tato väzba nazýva agenciál alebo tiež ergatív.

Zámená

V 2. osobe sa používajú 3 úrovne zdvorilosti. Zámeno तू (2. osoba jednotného čísla) sa používa pri modlitbách ako oslovenie boha, v poézii a smerom k malým deťom. Inak je výrazom veľkej dôvernosti alebo pohŕdania. Zámeno तुम (2. osoba množného čísla s významom čísla jednotného i množného) sa používa vo vzťahu k sluhom, drobným obchodníkom, obyčajným dedinčanom a všeobecne osobám nižšieho spoločenského postavenia; tiež k blízkym priateľom, ktorým by sme v slovenčine tykali. Najzdvorilejšie je zámeno आप āp, ktoré sa používa s 3. osobou množného čísla vo vzťahu k spoločensky vyššie postaveným osobám.

Používanie osobných zámen ako podmetu nie je povinné.

मैं	main	ja
तू	tū	ty (používané zriedka, len ak hovoríme s dieťaťom, sluhom alebo s bohom)
वह	vah	on, ona, ono
हम	ham	my
तुम	tum	vy (odpovedá slovenskému tykaniu, ak hovoríme s osobou sebe rovnou)
वे	vē	oni, ony, ona
आप	āp	Vy (zdvorilé vykanie)

Ak chceme zdôrazniť, že v danej vete ide o množné číslo, pridáme slovo लोग lóg, ktorého základný význam je ľudia, napr. तुम लोग tum lóg. Do slovenčiny v tomto prípade slovo लोग neprekladáme.

Číslovky

Na číslovkách je dobre vidieť príbuznosť hindčiny so slovanskými a ostatnými indoeurópskymi jazykmi.

एक	ēk	jeden
दो	dō	dva
तीन	tīn	tri
चार	čār	štyri
पांच	pāňč	päť
छह	čhah	šesť
सात	sāt	sedem
आठ	āṭh	osem
नौ	nau	deväť
दस	das	desať

Slovesá

Infinitív má príponu -ना -nā. Slovesný kmeň je časť infinitívu bez tejto prípony.

Pomocné sloveso होना

Pomocné sloveso होना hōnā „byť“ v jednoduchom prítomnom čase:

	Jednotné číslo	Množné číslo
1. osoba	मैं हूं main hūn ja som	हम हैं ham hain my sme
2. osoba	तू है tū hai ty si	तुम हो tum hō vy ste
3. osoba	वह है vah hai on je	वे हैं vē hain oni sú

Záporný tvar नहीं nahīn je zrejme spoločný pre všetky osoby a obe čísla.

Tvary préterita (minulého času) slovesa होना sú pôvodne tvary minulého príčastia, preto sú rovnaké pre všetky osoby, preto rozlišujú rod:

	Jednotné číslo	Množné číslo
Mužský rod	था thā bol	थे thē boli
Ženský rod	थी thī bola	थीं thīn boli

Záporný tvar sa tvorí časticou न na alebo नहीं nahīn: मैं न था main na thā „nebol som“.

Nedokonavé príčastie

Nedokonavé príčastie sa používa k tvoreniu nedokonavého prítomného a minulého času. Tvorí sa pripojením prípony -ता -tā ku slovesnému kmeni. Napr. ku slovesu चलना čalnā „ísť“ je príčastie चलता čaltā „idúci“ (v ženskom rode चलती čaltī). Množné číslo má v mužskom rode príponu -ते te, v ženskom rode má rovnaký tvar ako v jednotnom čísle.

Nedokonavé príčastie má tiež funkciu prídavného mena vo významu práve prebiehajúcej činnosti. Pre zdôraznenie tohto významu sa obvykle za príčastie pripojuje nemenný tvar हुआ, हुए, हुई rovnakého rodu a čísla.

Nedokonavý prítomný čas

Nedokonavý prítomný čas vyjadruje priebeh deja alebo trvanie stavu v prítomnosti a tiež charakteristické, obvyklé alebo pravidelné deje alebo stavy. Tvorí sa analyticky pomocou jednoduchého prítomného času pomocného slovesa होना hōnā a nedokonavého príčastia významového slovesa. Zápor sa tvorí časticou नहीं nahīn. U záporných tvarov sa obvykle vynecháva pomocné sloveso. Príklady:

Hindsky:	वह चलता है।
Transliterácia:	Vah čaltā hai.
Doslova:	On idúci je.
Preklad:	On ide.

Hindsky:	मैं नहीं चलता।
Transliterácia:	Main nahīn čaltā.
Doslova:	Ja nie som idúci.
Preklad:	Nejdem.

Nedokonavý minulý čas

Nedokonavý minulý čas sa tvorí rovnako ako nedokonavý čas prítomný, k nedokonavému príčastiu sa pripojí odpovedajúci tvar slovesa होना v minulom čase.

Dokonavé príčastie

Dokonavého príčastie používame ku tvorbe minulého času dokonavého a trpného rodu vo všetkých časoch. Ak končí slovesný kmeň spoluhláskou, tvoríme príčastie pripojením samohlásky: बोलना, transliterácia bolnā, preklad hovoriť, slovesný kmeň je बोल, transliterácia bol, dokonavé príčastie v mužskom rode pre jednotné číslo je बोला, transliterácia bolā, pre množné číslo बोले, transliterácia bole, v ženskom rode pre jednotné číslo बोली, transliterácia bolī, pre množné číslo बोलीं, transliterácia bolīn. Ak končí kmeň samohláskou, vkladá sa spoluhláska j, napr. बुलाना, transliterácia bulānā, preklad volať, pozývať, kmeň बुला, transliterácia bulā, príčastie बुलाया, बुलाये, बुलायी, बुलायीं, transliterácia bulājā, bulāje, bulājī, bulājīn.

Niektorá slovesa tvoria dokonavé príčastie nepravidelne (množné číslo ženského rodu, ktoré získame pripojením anusváru, v tabuľke neuvádzame):

Slovensky	infinitív	transliterácia	dokonavé príčastie	transliterácia
robiť	करना	karnā	किया, किए (किये), की	kijā, kie (kije), kī
ísť, odísť	जाना	džānā	गया, गए (गये), गई (गयी)	gajā, gae (gaje), gaī (gajī)
dať	देना	denā	दिया, दिए (दिये), दी	dijā, die (dije), dī
zomrieť	मरना	marnā	मुआ, मुए, मुई	muā, mue, muī
vziať	लेना	lenā	लिया, लिए (लिये), ली	lijā, lie (lije), lī
byť	होना	honā	हुआ, हुए, हुई	huā, hue, huī

Sloveso मरना má tiež pravidelné tvary dokonavého príčastia मरा, मरे, मरी, transliterácia marā, mare, marī.

Sloveso जाना tvorí pravidelné tvary जाया, जाए (जाये), जाई (जायी), transliterácia džājā, džāe (džāje), džāī (džājī), v niektorých väzbách, kde neplní funkciu významového slovesa.

Dokonavé príčastí môže mať význam prídavného mena. Aj tu sa táto funkcia obvykle zdôrazňuje pripojením हुआ, हुए, हुई, napr. लिखा हुआ पत्र, transliterácia likhā huā patr, preklad napísaný list, लिखी हुई पुस्तक, transliterácia likhī huī pustak, preklad napísaná kniha.

Dokonavý minulý čas

Dokonavý minulý čas sa tvorí dokonavým príčastím, často bez pomocného slovesa. Neprechodné slovesá (nemajú priamy predmet) používajú nominatívne väzby. Podmet sa zhoduje v rode a čísle so slovesom:

Hindsky	transliterácia	preklad
लड़का आया	larkā ājā	chlapec prišiel
लड़की आयी	larkī ājī	dievča prišlo
लड़के आये	larke āje	chlapci prišli
लड़कियाँ आयीं	larkijān ājīn	dievčatá prišli

Prechodná slovesa používajú ergatívnu (agenciálnu) väzbu. Činiteľ deja je v agenciále (ergatíve) a sloveso sa zhoduje v rode a čísle s predmetom (पत्र je rodu mužského, चिट्ठी je rodu ženského, obe slová znamenajú list):

Slovensky	Hindsky	Transliterácia
Rám napísal list.	राम ने चिट्ठी लिखी।	Rām ne čiṭṭhī likhī.
Síta napísala list.	सीता ने पत्र लिखा।	Sītā ne patr likhā.
Rám napísal listy.	राम ने पत्र लिखे।	Rām ne patr likhe.
Síta napísala listy.	सीता ने चिट्ठियाँ लिखीं।	Sītā ne čiṭṭhijān likhīn.

Ak je predmet vyjadrený pomocou záložky को, je sloveso vždy v jednotnom čísle rodu mužského:

Slovensky	Hindsky	Transliterácia
Síta napísala všetky tieto listy.	सीता ने इस सब पत्रों को लिखा।	Sītā ne is sab patron ko likhā.

Sloveso je v jednotnom čísle rodu mužského aj v prípade, že je predmet nevyjadrený:

Slovensky	Hindsky	Transliterácia
Chlapec povedal, že nič nevie.	लड़के ने कहा कि वह कुछ नहीं जानता।	larke ne kehā ki vo kučh nahīn džāntā.
Dievča povedalo, že nič nevie.	लड़की ने कहा कि वह कुछ नहीं जानती।	larkī ne kehā ki vo kučh nahīn džāntī.

Záložky

Záložky alebo postpozície sú analógiou predložiek, ktoré nájdeme v iných jazykoch. Upresňujú vzťah mennej frázy k ostatným vetným členom a nahradzujú tak niektoré vymiznuté pády. Historicky ide zrejme o pádové koncovky, ktoré boli v sanskrte, ale odtrhli sa a stali sa samostatnými slovami.

Slovosled

Základný slovosled je podmet – predmet – sloveso. Prívlastok sa kladie pred podstatné meno, ktoré rozvíja. Príslovkové určenie zvyčajne stojí pred slovesom alebo pred predmetom, často je ale tiež na začiatku vety. Určenie času sa kladie pred určenie miesta. Záporky sa spravidla kladú pred sloveso. Príklady:

Hindsky:	वह किताब है।
Transliterácia:	Vah kitáb haj.
Doslova:	To kniha je.
Preklad:	To je kniha.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.