Otvoriť hlavné menu

Historické centrum Žiliny

Mestská pamiatková rezervácia

Historické centrum Žiliny je označenie pre historickú časť Žiliny v jej strede v mestskej časti Staré Mesto. Historické jadro Žiliny tvorí Mariánske námestie spolu s deviatimi ulicami, ktoré z neho vychádzajú a ďalšími dvanástimi, ktoré na ne nadväzujú. Námestie vďaka zachovalým arkádam – laubniam (pôvodne nazývané podsiene), štvorcovému tvaru a nehnuteľným kultúrnym pamiatkam vytvára pre návštevníkov i obyvateľov mesta osobitnú atmosféru a pocit jedinečnosti.[1] Preto vláda uznesením č. 194 z roku 1987 vyhlásila historické jadro Žiliny za mestskú pamiatkovú rezerváciu a v roku 1988 stanovila zásady pamiatkovej starostlivosti o toto územie.

HistóriaUpraviť

Vznik žilinského historického jadra nie je písomne doložený. Je ale jasné, že obývané bolo už pred vznikom mestského zriadenia, čiže pred rokom 1290. Hlásia o tom výsledky archeologockých výskumov.[1] V tomto čase, kedy už toto územie bolo obývané, bol už postavený farský kostol, dnes Katedrála Najsvätejšej Trojice. Mierne vyvýšená poloha námestia, blízke vodné zdroje, križovatka ciest v smere na Moravu, Rajeckú dolinu, Košice a Bratislavu vytvárali kladné predpoklady na vznik mesta, resp. centra mesta v tomto priestore.

Najbohatší a najvýznamnejší Žilinčania sídlili minimálne od polovice 13. storočia[1] na Mariánskom námestí, ktoré bolo menované až do roku 1900 ako rínok, rink alebo hlavné námestie – fötér.[1] Potom dostalo meno po Františkovi Jozefovi, od roku 1919 to bolo Námestie Slobody (pri premenovaní ulíc v roku 1919 Námestie svobody), po roku 1946 Námestie Dukla. Bolo centrom obchodu, trhov, remeselnej výroby, neskôr i sídlom samosprávy.[1]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Immaculata (Žilina)

Od roku 1991 bolo námestie premenované na (aj dnešné) Mariánske námestie na počesť sochy Nepoškvrnenej Panny Márie – Immaculaty. Tú postavili v roku 1738 zásluhou finančného daru Žilinčana Jozefa Matulaja. Autorom sochy bol kamenár Václav Petráš z Řetechova pri Uherskom Brode a rezbár Jozef Veisman.

Výstavba domov v uliciach tvoriacich Mestskú pamiatkovú rezerváciu v Žiline nie je tak podrobne preskúmaná ako na námestí. Z histórie mesta vieme, že počet obyvateľov – (cca) 800 v 14. storočí, vyvolal potrebu výstavby i mimo námestia. Táto však nebola tak koncepčne pripravená ako na námestí. Vychádzala z potreby prístupu k opevneniu mesta (15. storočie), ale i ku cestám, spájajúcich mesto oddávna s Turcom, Moravou, Rajcom, ale aj s jednotlivými časťami mesta. Názvy ulíc preto vychádzali z ich smerovania k dôležitým častiam mesta, akými boli mestské brány (Horná a Dolná), k opevneniu (Valy), ku mestskej veži (Burianovej) a podobne. Časť názvov vychádzala i z remesiel, ktoré boli dominantné na danej ulici. Názvy ulíc sa ustanovili po prvý raz v roku 1849, ku zmenám došlo v roku 1913 (maďarské názvy). Slovenské názvy sa odsúhlasili vo februári 1919, po roku 1949 a v roku 1992 súčasné platné názvy.

Domy v uliciach historického jadra sú z obdobia renesancie, baroka, secesie, funkcionalizmu i súčasnosti. Sú tu domy z nepálenej tehly, ale aj moderné stavby z liateho betónu – prvé už okolo roku 1930. Domy a objekty mali najmä obytný charakter, ale slúžili i pre účely cirkevné (najstaršia stavba v historickom jadre – dnešná Katedrála Najsvätejšej Trojice), školské, pre potreby mesta (mestský majer, v súčasnosti škola na Zaymusovej ulici), remeselnícke a výrobné dielne (pekárne, tlačiarne, obchody, reštaurácie a pod.). Aj preto sa tu usadzovali významné žilinské rodiny, ako napríklad Hofmanovci, Grosmannovci, Adamicovci, Klemensovci, mnohé židovské rodiny, pretože najžiadanejšie námestie so 40 parcelami nemohlo prijať všetkých záujemcov. Mimo námestia sa tak vybudovali najvýznamnejśie hotely z konca 19. storočia, pošta, kúpele, kiná a iné zaujímavé stavby.

Zoznam ulíc historického jadra ŽilinyUpraviť

Ulice sú zoradené podľa abecedy podľa súčasných názvov a v zátvorke sú uvedené historické názvy.

Bottova ulicaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bottova ulica (Žilina)

Historické názvy:[2]

  • Platea laniorum
  • Mäsiarska
  • Benického ulica – Benyiczky utca

Opis:

Táto významná ulica centra vybieha z Mariánskeho námestia smerom, kde stála horná mestská brána. Bola to hlavná tepna mesta v stredoveku. Dnes je tiež hlavnou ulicou vedúcou do stredu mesta. Pôvodne mala názov Mäsiarka, pretože tu boli mestské jatky. Významný je renesančný dom na rohu Bottovej a Radničnej ulice, kde na konci 19. storočia zriadil jeho majiteľ P. Folkman hotel a hostinec. V niektorom z domov Bottovej ulice sídlila v rokoch 1665 – 1716 kníhtlačiareň Dadanovcov. Na druhom konci ulice sa nachádza Makovického dom. Pôvodne patril lekárskej rodine Babuškovcov. Na prelome 19. a 20. storočia tu býval Dušan Makovický – lekár ruského spisovateľa L. N. Tolstého.[3] Inokedy tu býval tiež lekár Ivan Hálek – člen Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska.

Burianova medzierkaUpraviť

 
Burianova medzierka cez zimu.
Bližšie informácie v hlavnom článku: Burianova medzierka (Žilina)

Historické názvy:[2]

  • Plateola sub turrim
  • Ulička pod vežou

Opis:

Táto najužšia ulička mesta mala v stredoveku šírku len 2,5 metra. Jej pôvodné meno bolo Ulička pod vežou. Mala rozperné oblúky. Viedla od námestia k farskému kostolu. Výstavbou banky v 30-tych rokoch 20. storočia ju rozšírili na šesť metrov. Ulička bola zrekonštruovaná po asanácii tejto budovy. Nachádza sa tu pamätná tabuľa na počesť Petra Tvrdého. Pôvodne tu stáli tri domy, dnes sú štyri.

Dolný ValUpraviť

 
Dom č. 1 na ulici Dolný val.
Bližšie informácie v hlavnom článku: Dolný Val (Žilina)

Historické názvy:[2]

  • Valata inferior
  • Alsó sanc utca

Opis:

Spolu s Horným valom tvoril opevnenie okolo mesta. Podľa toho má ulica i názov. Po zbúraní valov tu postavili prízemné domy. Dolný val sa začína na križovatke s Vurumovou ulicou, ide cez Kalinčiakovu, Sládkovičovu a Hodžovu, končí sa na Farskej ulici. Pôvodne tu bolo 25 domov. Rozšírením o iné časti ulíc má dnes 43 domov.

Geromettova ulicaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geromettova ulica (Žilina)

Historické názvy:[2]

  • Platea lateralis
  • Bočná ulica
  • Szelepcsényi utca
  • Ulica Eugena Geromettu
  • Lehotského ulica

Opis:

Tvorila spolu s Vurumovou ulicou v stredoveku Bočnú ulicu. Z 11 domov na nej zostali dnes po vybudovaní mestského trhoviska tri domy.

Farská uličkaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Farská ulička (Žilina)

Historické názvy:

Opis:

Hodžova ulicaUpraviť

 
Latinský nápis na fasáde domu č. 4 na Hodžovej ulici.
Bližšie informácie v hlavnom článku: Hodžova ulica (Žilina)

Historické názvy:[2]

  • Platea lateralis
  • Bočná ulica
  • Deák utca (Deákova ulica)

Opis:

Bola tiež významnou ulicou, lebo viedla k druhej – dolnej mestskej bráne. Tá stála na mieste dnešnej budovy banky. Ulica mala názov Zlatá, čo svedčí o tom, že v Žiline boli zlatníci. Zlatnícky cech v Žiline nebol, ale bol súčasťou zlatníckeho cechu v Trenčíne. V niektorých domoch sa taktiež zachovali gotické pivnice a renesančné arkády. Pôvodne k tejto ulici patrili aj domy na Dolnom vale neďaleko brány. Na fasáde domu č. 4 sa nachádza latinský nápis:

NON NOBIS DOMINE AST TIBI GLORIA ET VICTORIA

, čo v preklade znamená: „Nie nám, ale tebe, Pane, patrí sláva a víťazstvo“. V dome č. 7 bola lekáreň. Tieto domy patria k najstarším na ulici.

V súčasnosti majú dominantné postavenie dve budovy, v ktorých sídli Prima banka (bývalá Dexia banka, ešte skôr Prvá komunálna banka). Budovu na rohu Ulice J. M. Hurbana a Hodžovej ulice projektoval architekt Michal Maximilián Scheer v období 1. ČSR ako finančný palác. Oproti týmto dvom budovám sa nachádzajú dve ďalšie významné budovy – v rohovej budove sídlil od 12. decembra 1918 úrad ministra s plnou mocou pre správu Slovenska Vavra Šrobára. Sídlil tu do 2. februára 1919. Pripomína nám to pamätná tabuľa. V dome sídlila pôvodne pošta a v rokoch 1911 – 1918 patril národovcovi A. Bacherovi, ktorý tu zriadil banku. Dom sa dodnes nazýva Bacherova vila. Vo vedľajšom dome sa nachádza reštaurácia Hungária a kino Apollo.

Horný ValUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Horný Val (Žilina)

Historické názvy:[2]

  • Valata superior
  • Felsö sanc utca

Opis:

Pôvodne sa začínal pri tržnici a končil sa na Sirotárskej ulici. Ďalšie domy patrili Hradnej ulici pri farskom kostole, kde podľa domnienok stál Žilinský hrad, a ulici, ktorá nemala meno. Dnes sa Horný val začína pri Farskom kostole, ide popri Ulici na bráne a končí sa pri trhovisku. Má 36 domov. Niektoré domy pochádzajú už z 15. storočia, posledné boli postavené v roku 1997. Budova Reprezentačného domu je dnes Mestské divadlo a tiež patrí k tejto ulici. Postavili ju v roku 1944. Pôvodne tu bola budova mestskej školy (zmienka z r. 1469) a potom akadémie (zal. 1542). Do roku 2012 tu sídlilo Rádio Zet, ktorému bola odobratá licencia. Dnes tu sídli Žilinská televízia. Najvýznamnejší je však farský kostol spolu s Burianovou vežou. Na dnešnej balustráde sa nachádzal starý cintorín. Ďalšie významné domy sú dom č. 19 a č. 21, ktoré spolu susedia. V dome č. 19 býval známy žilinský historik Alexander Lombardíni, ktorý vydal prvú knihu o Žiline. Vedľajší dom bol dom zemanov Skalských. V rokoch 1941 – 1942 bola postavená tržnica s dvoma podlažiami predajných priestorov, jej architektmi sú Ferdinand Čapka a M. Schestag.

Jezuitská ulicaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Jezuitská ulica (Žilina)

Historické názvy:[2]

  • Platea occidenta
  • Západná ulica
  • Rózsa utca
  • Priečna ulica

Opis:

Je pomenovaná podľa jezuitov, ktorí prišli do Žiliny počas rekatolizácie a vybudovali tu Kostol svätého Pavla a kláštor, ktorých zadné časti sú na tejto ulici. Predtým sa nazývala Západná ulica. Pôvodne tu bolo päť domov dnes je ich desať.

Kalinčiakova ulicaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kalinčiakova ulica (Žilina)

Historické názvy:[2]

  • Partizánska ulica

Opis:

Väčšia časť tejto ulice je situovaná mimo jadra mesta. Patrí sem len jeden dom a bočné strany ďalších dvoch domov. Vybieha z Mariánskeho námestia smerom k dnešnému novému trhovisku. Ulica je pomenovaná po slovenskom spisovateľovi a básnikovi Jánovi Kalinčiakovi

Makovického ulicaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Makovického ulica (Žilina)

Historické názvy:

Opis:

Mydlárska ulicaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mydlárska ulica (Žilina)

Historické názvy:

  • Nemala žiadne historické názvy.

Opis:

V stredoveku sa na jej mieste nachádzali dvory mešťanov. Keď v 20. storočí boli zastavené, vznikla aj táto ulica. Dnes tu stojí osem domov.

Ulica na bráneUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ulica na bráne (Žilina)

Historické názvy:[2]

  • Platea post januam superiorum
  • Ulica za hornou bránou
  • Námestie na bráne

Opis:

Ulica na bráne bola významnou ulicou privádzajúcou do mesta ľudí z Turca a predmestia. Istého času bola ulica námestím a mala 31 domov. Jej pôvodný názov je Ulica za hornou bránou. V minulých desaťročiach sa v tejto oblasti, ako aj susediacej časti Predmestia veľa asanovalo, napríklad pôvodná Kováčska ulica s kováčskou dielňou, časť Čepiela a časť Ulice Jána Reka a veľa ďalších domov. Dnes tu stoja len štyri domy, z toho jeden je budova Všeobecnej úverovej banky.

Ulica na priekopeUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ulica na priekope (Žilina)

Historické názvy:[2]

  • Árok utca
  • Ördökárok utca (Čertova priekopa)

Opis:

Ulica na priekope má 32 domov. V stredoveku na jej mieste bola priekopa ohraničujúca Dolný val. Zachytávala vodu tečúcu z Hlín.

Pernikárska ulicaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Pernikárska ulica (Žilina)

Historické názvy:

  • Nemala žiadne historické názvy.

Opis:

Názov vznikol podľa výroby perníkov a pekárenských výrobkov. Ulica a ani pernikársky cech v stredoveku neexistovali. Ulica vznikla až koncom 19. storočia, keď tu bolo viacero pekární. Dnes má ulica 8 domov.

Radničná ulicaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Radničná ulica (Žilina)

Historické názvy:[2]

  • Platea curialis
  • Városház utca

Opis:

Je stredoveká ulica so zachovanými arkádami. Pomenovaná je podľa radnice, ktorej časť sa nachádza na tejto ulici. Rohový dom Radničnej a Bottovej ulice patril Folkmanovcom.

Sirotárska ulicaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Sirotárska ulica (Žilina)

Historické názvy:

  • Nemala žiadne historické názvy.

Opis:

Je malá úzka ulička pomenovaná podľa sirotinca na Mariánskom námestí. stredoveku neexistovala. Dnes má 5 domov.

Sládkovičova ulicaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Sládkovičova ulica (Žilina)

Historické názvy:[2]

  • Platea inferior
  • Dolná ulica
  • Szechényi utca (Sečéniho ulica)

Opis:

Štôlňa ?Upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Štôlňa ? (Žilina)

Historické názvy:

Opis: Štôlňa je starý názov pre ulicu, ktorá spájala Farské schody s Dolným valom. Nachádzala sa v hraniciach mestskej pamiatkovej rezervácie. Prevažnú časť domov zbúrali komunisti v roku 1975, niektoré už predtým. V roku 1849 nebola Štôlňa vedená ako samostatná ulica. Tento názov sa však vyskytoval pre pomenovanie tejto časti mesta už skôr. Názov vyjadruje odvodňovací kanál a chodbu, ktoré vybudovali v súvislosti s odvedením vôd z ochranných priekop mestského opevnenia. V roku 2006 bol postavený na týchto miestach parkovací dom a na ďalších voľných miestach pribudla zástavba obchodného centra. V starších mapách je táto krátka ulica aj zakreslená. Z pôvodnej ulice zostal už len názov a tento úzky priestor medzi dvoma domami pri Farských schodoch, kde začínala. Poznámka vkladateľa J.N.: V súčasnosti tvorí už len náznak, vnorený do OC MIrage.

Štúrova ulicaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Štúrova ulica (Žilina)

Historické názvy:[2]

  • Platea superior
  • Horná ulica
  • Roskoványi utca (Roškovániho ulica)

Opis:

Je pomenovaná podľa Ľudovíta Štúra, ktorý je so Žilinou spätý najmä tým, že dňa 4. januára 1849 rečnil pred Žilinčanmi na Mariánskom námestí. Ulica mala 22 domov, ale dnes ich je tu len 16. Pôvodne sa volala Horná ulica. Najnovšie sú budovy banky a čínskej reštaurácie.

Vurumova ulicaUpraviť

 
Vurumova ulica cez zimu.
Bližšie informácie v hlavnom článku: Vurumova ulica (Žilina)

Historické názvy:[2]

  • Platea lateralis
  • Bočná ulica
  • Dimitrovova ulica

Opis:

Jozef Vurum, ktorý bol nitrianskym biskupom, založil v meste sirotinec na Mariánskom námestí. Vurumova ulica tvorila spolu s Geromettovou jednu ulicu (Bočnú) a mala 11 domov. Dnes má táto ulica rovnaký počet domov, čiže 11. Najvýznamnejšia je tu secesná budova Domu umenia Fatra, v ktorej po prestavbe bolo kino pod názvom Grand bio Universum. 3. januára 1922 tu uviedli slovenskú premiéru hraného film – Jánošík.[4]

Pozri ajUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b c d e Peter Štanský, Marián Mrva, Miroslav Pfliegel: Historické centrum Žiliny In: Potulky starou Žilinou. Artis Omnis, s. r. o. 2010, Kysucká cesta 9, 010 01 Žilina str. 6
  2. a b c d e f g h i j k l m n Peter Štanský, Marián Mrva, Miroslav Pfliegel: Historické centrum Žiliny In: Potulky starou Žilinou. Artis Omnis, s. r. o. 2010, Kysucká cesta 9, 010 01 Žilina str. 8
  3. Makovického dom v Žiline:Popis
  4. Mesto Žilina - turistická informačná kancelária: DOM UMENIA FATRA (GRAND BIO UNIVERSUM) - Prvý hraný slovenský film „Jánošík“

Súradnice: 49°13′25″S 18°44′22″V / 49,223476°S 18,739436°V / 49.223476; 18.739436