Historický fond Diecéznej knižnice
Historický fond Diecéznej knižnice sa nachádza v priestoroch Kňazského seminára sv. Gorazda na Samovej ulici č. 14/983 v Nitre v rozsahu 65 288 knižničných zväzkov (podľa inventarizácie z roku 1981), dá sa hovoriť o 71 341 tituloch. Diecézna knižnica (lat. Bibliotheca Diocesana) je umiestnená v prízemí severovýchodného krídla seminára. Historický fond bol vyhlásený roky 1990 Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 478 z 23. mája za hnuteľnú národnú kultúrnu pamiatku. Tiež k nej treba pripočítať cca 1 000 neskatalogizovaných zväzkov, čo sú príspevky správcu Ladislava Belása po roku 1990. Za oficiálne otvorenie knižnice možno brať 30. november 1885.
| Historický fond Diecéznej knižnice (Diecézna knižnica) | |
| Bibliotheca Diocesana | |
 Diecézna knižnica je v severovýchodnom krídle Veľkého seminára
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky |
| Okres | Nitra |
| Mesto | Nitra |
| Súradnice | 48°18′58″S 18°05′18″V / 48,3161807°S 18,088430600000038°V |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší prístup | zo Samovej ulice v Nitre |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| Pred r. 2002[1] | |
| - názov | Historický fond Diecéznej knižnice v Nitre |
| - dátum vyhlásenia | 1990 |
| Stav | zachovalý |
| Free 2 | majetok r.k. cirkvi |
  | |
 | |
| Wikimedia Commons: Grand Seminary in Nitra | |
| Webová stránka: https://www.nitra.sk/zobraz/obsah/13462 | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
História upraviť
Tvorba fondu knižnice siaha do 12. storočia, kedy sa začali zhromažďovať v katedrálnom kostole rukopisné kódexy. Tieto sa stali základom Katedrálnej knižnice(z roku 1828 sa spomína index knih katedrálnej knižnice ako Index Librorum Bibliothecae Cathedralis Ecclesiae Nitriensis a z roku 1850 ako Maculatori Elenchi Operum Bibliothecae Cathedralis Ecclesiae Nitriensis collectum), predchodcu Diecéznej knižnice.
Zachariáš Mošovský (1582 – 1587) bol prvým zberateľom kníh, ktorý sa zaslúžil o obohatenie zbierky inkunábulami a tlačami zo 16. storočia. Je ich 1 405.
O rozvoj knižnice sa starali Nitrianski biskupi:
- Pavol Abstémius-Bornemissa (1557 – 1579)
- Anton Révai (1582 – 1783), zanechal roku 1784 460 zväzkov
- Valentín Lépes (1607 – 1619)
- Peter Korompay (1686 – 1690),
- Ladislav Adam Erdödi (1706 – 1736), presťahoval knižnicu po svojich predchodcoch do dvoch miestností vo veži katedrálneho kostola
- Ján Gusztini (1764 – 1777)
- Augustín Krištof Mikuláš Štefan Roškováni (1859 – 1892), vyniká spomedzi všetkých, daroval svoju zbierku o cca 19 tisíc zväzkoch. V rokoch 1876 – 1879 prestaval severovýchodné krídlo seminára na knižnicu a umiestnil do nej okrem katedrálnej knižnice aj zbierky ďalších biskupov Jozefa Wuruma (1827 – 1838), Imricha Palugyayho (1838-1858), kanonikov Andreja Zemaníka, Jána Dualského a tiež seminárnej knižnice a vlastných.
- 30. novembra 1885 v čase otvorenia mala knižnica Bibliotheca Dioecesana 36 223 kníh
Ďalší biskupi rozvíjajúci knižnicu:
- Imrich Bende (1893 – 1911)
- Viliam Batthyányi (1911 – 1920), je knihy tvoria kvôli vlepenému exlibris dobre identifikovateľný súbor.
- Karol Kmeťko (1921 – 1948), snažil sa vytvoriť Ústrednú diecéznu slovenskú knižnicu.
- 1961 knižnica bola odovzdaná do správy Okresnej knižnice.
- 1963 – 1966 knižnicu spravovalo Okresné vlastivedné múzeum, po nej zasa Okresná knižnica.
- 21. januára 1990 sa vrátila pod správu Biskupského úradu a správcom sa stal Ladislav Belás.
- 23. mája 1990 je fond Diecéznej knižnice vyhlásený za hnuteľnú národnú kultúrnu pamiatku, fond je zväčšený o cca 1 000 zväzkov z príspevku správcu.
Zloženie fondu upraviť
Jazykové:
- latinčina 35 %
- maďarčina 23 %
- nemčina 21 %
- celkovo 37 jazykov, okrem európskych aj čínština a japončina
- v slovenčine asi 150 zväzkov najmä bernolákovcov a aj Antona Bernoláka
Chronologické:
- 15. storočie 85
- 16. storočie 1 455
- 17. storočie 3 681
- 18. storočie 11 657
- 19. storočie 49 277
- 20. storočie 7 461 titulov
Delenie fondu podľa tematických skupín upraviť
- Teologické diela
- Cirkevné právo 1 875 zv.(základné diela cirkevného práva, cirkevné zákony, diela o vzťahu cirkvi a štátu) tu aj 1273 zv. Metrimonium a Coelibát
- Schematizmy 1 371 zv.
- Kalendáre 188 zv.
- Studium biblicum 1 227 zv.
- Sancti Patres 1 052 zv.
- Theologia Pastoralis et liturgica 2 276 zv.
- Theologia generalis, dogmatika, moralis 4 775 zv.
- História, zemepis
- Historia universalis et geografia 1 514 titulov
- Historia Hungariae 2 019 zv.
- Literatúra 1 639 zv.
- Periodiká
- Scripta periodica civilis et ecclesiastica 1 072 titulov v 10 364 zv.
- Auctores graeci et latini 395 zv.
- Gramatika 630 zv.
- Bibliografia 2 399 zv.
- Filozofia 975 zv.
- Pedagogika 716 zv.
- Medicína 456 zv.
- Poľnohospodárstvo 149 zv.
- Umenie 152 zv.
- Numizmatika 200 zv.
- Spoločenské vedy 176 zv.
- Prírodné vedy
- Právo 1 288 zv
Zaujímavosti upraviť
- najstaršia prvotlač z roku 1473, komentár k dielu Boethius, Anicius Manlius Torquatus Severinus: De consolatione philosophiae[2]
- prvotlač obsahujúca celostránkové drevorytiny s figurálnymi motívmi Officium Beate Virginis Mariae, (Paríž, 1495).
- Nitriansky kódex pravdepodobne z roku 1083
- najstaršia biblia z roku 1475
- dielo Mateja Bela z rokov 1735 – 1742 vytlačené vo Viedni Notitiae Hungariae Novae
- 5 jazykový slovník Antona Bernoláka z roku 1825, kde sa prvý raz spomína Slovenčina
- podpis cisára Františka Jozefa I. zo 7. septembra 1887 v návštevnej knihe
- najmenšou knihou je knižka s rozmermi 8 x 5,5 cm vydaná v 1628. roku
- najväčšou knihou je Atlas československých dejín s rozmermi 50 x 43 cm vydaný v Prahe v 1965.
- najhrubšou knihou sú Zápisky z dejín poľského sejmu s 1 659 stranami vydané v r. 1557
- najťažšou knihou je Neerlandia Catholica z 19. storočia s hmotnosťou približne deväť kilogramov
- Calepiniho slovník Ambrosii Calepini dictionarium undecim linguarum z roku 1599 vydaný v Bazileji obsahuje text v 11 jazykoch
- zaujímavou je aj Gramatika rómskej reči v maďarčine z roku 1800
Iné projekty upraviť
Referencie upraviť
- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-01]. Dostupné online.
- ↑ http://www.gutenberg.org/cache/epub/13316/pg13316-images.html
Zdroj upraviť
- Nariadenia vlády SR č. 478/1990 Zb.
- FÁBRYOVÁ, Lívia. Tlače 16. storočia v Diecéznej kninici v Nitre = Opera impressa saeculi XVI quae in Bibliotheca Dioecesana Nitrae asservantur. Martin : Slovenská národná knižnica, 2000. 368 s., Edícia: Generálny katalóg tlačí 16. storočia zachovaných na území Slovenska. IX.C [=III].[1] Archivované 2016-05-14 na Wayback Machine
- Fábryová L.: Diecézna knižnica v Nitre v Knižnica, roč. 2, č. 3, str. 138 - 142(2001)[2]
- Frimmová, E.: Recencia knihy FÁBRYOVÁ, L.: Tlače 16. storočia v Diecéznej knižnici v Nitre v Knižnica roč. 2 č. 4 (2001), str. 212 – 213 [3]