Otvoriť hlavné menu

Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty

Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty (skratka HSĽS-SSNJ; do roku 1925: Slovenská ľudová strana, skratka SĽS, do roku 1938 Hlinkova slovenská ľudová strana, skratka HSĽS) bola slovenská pravicová strana so silnou rímskokatolíckou a národnou orientáciou, ktorá pôsobila na území Slovenska od roku 1906 do jej rozpustenia v roku 1945. Jej členovia a prívrženci sa označovali ako ľudáci.

Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty
Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty
Základné informácie
SkratkaHSĽS–SSNJ
Založenie29. júl 1913
Rozpusteniemáj 1945
PredsedaAndrej Hlinka
Jozef Tiso
IdeológieSlovenský nacionalizmus
Autonomizmus
Korporativizmus
Klérofašizmus
Politické spektrumKrajná pravica
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaHlinkova mládež
NovinySlovenské ľudové noviny
Slovenská pravda
Slovák
Gardista
Farbybiela, modrá, červená
Vlajka strany
Vlajka Hlinkovej slovenskej ľudovej strany – Strany slovenskej národnej jednoty

NázvyUpraviť

  • 1906 – 1925: Slovenská ľudová strana
  • 1925 – 1938: Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS)
  • 1938 – 1945: Hlinkova slovenská ľudová strana - Strana slovenskej národnej jednoty (HSĽS-SSNJ)

DejinyUpraviť

Rakúsko-Uhorsko a 1. Československá republikaUpraviť

Základy HSĽS boli položené už pred 1. svetovou vojnou, roku 1845. Oficiálne bola založená roku 1913, kedy sa slovenské krídlo uhorskej Katolíckej ľudovej strany na čele s Andrejom Hlinkom oddelilo a zúčastnilo sa na voľbách do Uhorského snemu. Po vzniku ČSR sa ako SĽS prvýkrát zúčastnila volieb v roku 1920 vo volebnej koalícii s Československou stranou ľudovou. Od začiatku 20. rokov bola na čele slovenského autonomistického hnutia. Jej predsedom bol do roku 1938 Andrej Hlinka.

Roku 1920 mala 11 953 členov. Strana vydala prvé vyhlásenie 25. januára 1922, v roku 1927 vstúpila do česko-slovenskej vlády a v 1929 z nej v súvislosti s Tukovou aférou vystúpila. 8. mája 1930 podala ďalší návrh na uzákonenie autonómie Slovenska.

Od polovice 30. rokov spolupracovala so Slovenskou národnou stranou, s ukrajinskými a poľskými nacionalistami, neskôr aj s maďarskými a nemeckými separatistami. Postupne bola ovplyvňovaná najmä talianskym a rakúskym fašizmom, od konca 30. rokov sa presadzovalo krídlo ovplyvnené nemeckým národným socializmom. V septembri 1936 prijala za vlastné totalitné usporiadanie spoločnosti a vyhlásila heslo: jeden národ, jedna strana, jeden vodca. V tej dobe mala už 36 000 členov. 27. februára 1938 rokoval Hlinka s K. H. Frankom zo Sudetonemeckej strany (SdP) o spolupráci; SdP následne poskytla hlinkovcom finančnú podporu vo výške päť miliónov korún.[1] Po Hlinkovej smrti v auguste 1938 se vedenia strany ujal Jozef Tiso. Strana bola vedená na katolicíckom základe a zahŕňala niekoľko frakcií, ktoré sa zhodovali na požiadavke autonómie a katolíckej viere. Radikálne krídlo viedol Karol Sidor, ktorý v marci 1939 odmietol vyhlásiť "nemeckú" nezávislosť. Medzi lídrov umierneného krídla patril Jozef Tiso, pro-pražský smer reprezentovali najmä generálny tajomník Martin Sokol a nitriansky kanonik Jozef Buday.

2. Československá republika a Slovenská republika 1939-1945Upraviť

6. októbra 1938 vyhlásila v Žiline autonómiu Slovenska. V novembri 1938 sa s ňou (podobne ako vtedy v Česku) zlúčila prevažná väčšina slovenských strán a vznikla tak jediná oficiálna politická strana – nositeľka politického systému. Bola predstaviteľkou režimu vojnovej Slovenskej republiky. Tá sa opierala najmä o katolícky klérus, ktorý mal v tej dobe značnú váhu v spoločnosti, taktiež o národnú inteligenciu, a vrstvy drobných podnikateľov, roľníkov a ostatných pracujúcich.

Čoskoro zakázala činnosť všetkých nepohodlných spolkov a organizácií. Jej odporcov nechala uväzniť alebo odviesť do pracovných alebo koncentračných táborov.

Hospodárske pomery na Slovensku čiastočne stabilizovala, aj vďaka tomu, že Slovensko sa stalo výrobnou základňou pre nacistické Nemecko a jeho spojencov. Po prechode SNP do hôr spolupracovala HSĽS s nacistickými okupačnými silami pri prenasledovaní a likvidácii povstalcov, partizánov a ich sympatizantov. Jozef Tiso v Banskej Bystrici verejne vyznamenal nacistických vojakov podieľajúcich sa na likvidácii povstania.

Pre spoluprácu HSĽS s nacistickým Nemeckom a zrejmé nepriateľstvo k povstalcom bola tzv. Slovenskou národnou radou z 1. septembra 1944 na povstaleckom území zakázaná. Po vojne, v roku 1945, bola zakázaná a väčšina jej vedúcich predstaviteľov odsúdených, predseda a podpredseda na trest smrti. Mnohí jej členovia pokračovali v rokoch 19461948 v politickej činnosti v Demokratickej strane. Časť jej členov emigrovala na Západ.

Tlačovým orgánom strany boli Slovenské ľudové noviny (1910 – 1930) a Slovák (1919 – 1945). Ďalším vydávaným periodikom s väzbou na HSĽS bol týždenník Tatranský Slovák.

Vedúci predstaviteliaUpraviť

Politici Hlinkovej slovenskej ľudovej stranyUpraviť

Články o politikoch Hlinkovej slovenskej ľudovej strany sú uvedené v kategórii Politici HSĽS.

Volebné výsledky na SlovenskuUpraviť

Voľby Počet hlasov Počet hlasov % Počet mandátov Umiestnenie Poznámka
Parlamentné voľby 1920 235 389 17,55 %
12 / 57

6 / 28
3. miesto koalícia s Československou stranou lidovou, zisk 12 z 57 slovenských poslancov a 6 z 28 senátorov[2][3]
Župné voľby 1923 ? 30,03%
67 / 193
1. miesto zisk 67 z 193 župných mandátov [4][5]
Parlamentné voľby 1925 474 017 34,31 %
23 / 57

12 / 28
1. miesto kandidatúra samostatne ako HSĽS na odlíšenie sa od ČSL, zisk 23 z 57 slovenských poslancov a 12 z 28 senátorov[6]
Krajinské voľby 1928 ? 24,82 %
9 / 36
1. miesto zisk 9 z 36 volených poslancov krajinského zastupiteľstva + 6 poslancov (nominantov strany) menovaných ústrednou vládou na návrh krajinského prezidenta[7]
Parlamentné voľby 1929 425 051 28,26 %
18 / 54

9 / 31
1. miesto strana kandidovala samostatne ako HSĽS, získala 18 z 54 poslancov za Slovensko (za HSĽS sa stal poslancom aj A. Čuřík, ktorý za ňu kandidoval na území Moravskej krajiny)[8] a 9 z 31[9] senátorov
Parlamentné voľby 1935 489 631 30,12 %
20 / 59

11 / 31
1. miesto koalícia Autonomistický blok (spolu s SNS na Slovensku, Poľskou stranou v Československu a s podkarpatským Autonómnym poľnohospodárskym zväzom (AZS) - koalícia spolu získala 22 poslaneckých kresiel, z toho 20 na Slovensku (19 za HSĽS a 1 za SNS) z 59 poslaneckých mandátov zo Slovenska).[10] a 11 kresiel v senáte (z toho 10 na Slovensku a 1 na Podkarpatskej Rusi)[11] Spolu v ČSR získala 564 273 hlasov.
Krajinské voľby 1935 ? 28,50 % ? 1. miesto koalícia Autonomistický blok (s SNS a AZS)[12]
Obecné voľby 1938 ? 26,90 % ? ? celkové výsledky neboli publikované, voľby sa nekonali v obciach, kde kandidátku predložil len jeden politický subjekt (napr. v prípade HSĽS išlo o približne 700 takýchto obcí na území Slovenska)[10], z obcí, kde sa voľby konali, získala HSĽS podľa I. Dérera 26,90 %[13]
Snemové voľby 1938 1 263 678 97,50 %
63 / 63
1. miesto hlasovať sa mohlo len za jednu kandidátnu listinu HSĽS - SSNJ, kde boli zastúpení aj niektorí politici bývalých československých strán (republikánskej, lidovej, národnosocialistickej, živnostenskej alebo aj SNS) - zo 63 zvolených poslancov bolo 47 (takmer 75 %) pôvodných členov HSĽS, 4 z RSPMĽ a po 1 až 2 z ďalších strán nútene zlúčených s HSĽS.[14]

ReferencieUpraviť

  1. PACNER, Karel. Osudové okamžiky Československa. Praha : Nakladatelství BRÁNA, 2012. 720 s. ISBN 978-80-7243-597-5. S. 139-146.
  2. Volby do Národního shromáždění - 1920 až 1935 [online]. www.czso.cz, [cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  3. Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1920 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  4. KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska. 1.. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN 80-88980-08-9. S. 607.
  5. ĎURICA, Milan S.. Dejiny Slovenska a Slovákov. 2.. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1996. ISBN 80-08-01427-X. S. 274.
  6. Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1925 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  7. ĎURICA, Milan S.. Dejiny Slovenska a Slovákov. 2.. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1996. ISBN 80-88980-08-9. S. 274.
  8. VNUK, František. Andrej Hlinka. 1.. vyd. Bratislava : LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava, 2008. ISBN 978-80-7114-682-7. S. 1032.
  9. Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1929 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  10. a b VNUK, František. Andrej Hlinka. Prvé. vyd. Bratislava : LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava, 2008. ISBN 978-80-7114-682-7. S. 1032.
  11. Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1935 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  12. KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska. Prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN 80-88980-08-9. S. 607.
  13. KOVÁČ, Dušan. Dejiny Slovenska. Prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN 80-88980-08-9. S. 607.
  14. ĎURČANSKÝ, Ferdinand. Biela kniha I. diel. Brartislava : [s.n.], 1991.