Hlinné

Hlinné je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.

Hlinné
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Vranov nad Topľou
Región	Horný Zemplín
Vodný tok	Topľa
Nadmorská výška	152 m n. m.
Súradnice	48°57′12″S 21°34′50″V
Rozloha	14,59 km² (1 459 ha)
Obyvateľstvo	1 907 (31. 12. 2023)
Hustota	130,71 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1402
Starosta	Milena Naštová Hladová (HLAS-SD, SMER-SD)
PSČ	094 35 (pošta Soľ)
ŠÚJ	544230
EČV (do r. 2022)	VT
Tel. predvoľba	+421-57
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Hlinné
E-mailová adresa	ocu.hlinne@slovaneet.sk
Telefón	057/4496334
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hlinné
Webová stránka: hlinne.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Polohopis

Obec Hlinné sa nachádza v Podslanskej pahorkatine na pravom brehu rieky Topľa. V západnej časti zasahuje aj do sopečných Slanských vrchov, vo východnej časti aj do výbežkov Východoslovenskej nížiny.

Názov obce

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1402, keď bol názov obce zapísaný v maďarskej podobe Agyagos, Agyagaspatak, čo v preklade znamená Ílovitý (Agyagos) a Hlinné (Agyagaspatak). Názov obce súvisí s kvalitou pôdy, ktorá je ílovitá a tým pádom ťažká, čo sťažuje obrábanie pôdy na poľnohospodárske účely a znižuje úrodnosť pôdy.

Dejiny

Vznik obce sa predpokladá v 11. až 13. storočí.

Obec má od svojho vzniku slovenský pôvod. Až do 17. storočia patrila panstvu Čičava, v 15. storočí čiastočne aj panstvu Skrabské. V 15. až 17. storočí sa obec sľubne rozrastala. V roku 1493 mala 8 obývaných usadlostí a v roku 1600 mala už 2 poddanských domov. V obci bol dom richtára, mlyn, evanjelický kostol, fara a škola.

Koncom 17. storočia bolo Hlinné stredne veľkou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom:

• obec mala v roku 1715 11 domácností
• v roku 1730 bola úplne opustená
• v roku 1787 mala už 84 domov a 530 obyvateľov

V 18.-19. storočí vlastnili tunajšie majetky Dežőfiovci a po nich Coudenhoveovci, v obci bol v prevádzke aj liehovar. Obyvatelia sa zaoberali povozníctvom, drevorubačstvom a tkáčstvom. Zúčastnili sa na roľníckom povstaní v roku 1831.

V rokoch 1890-1910 sa mnohí obyvatelia vysťahovali. Za I. ČSR sa zaoberali poľnohospodárstvom a tkáčstvom a v roku 1921 bola založená bunka KSČ. Po II. sv. vojne nastal rozvoj obce - v roku 1952 postavili trepáreň ľanu a v roku 1958 bolo založené JRD.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Sídlisko Pod Hôrkou, archeologická lokalita z obdobia doby rímskej. Lokalita nie je prezentovaná.
• Gréckokatolícky kostol Zosnutia presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1794. Obnovou prešiel v roku 1883 a 1927. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie chrámu pochádza zo začiatku 20. storočia. Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža s nárožným zaoblením je ukončená barokovou helmicou s laternou.
• Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1939-1940. Autorom projektu kostola je Juraj Byrtus. V roku 1947 prešiel obnovou. V interiéri sa nachádzajú lomené klenby. Zariadenie kostola je novodobé. Fasády sú členené oknami s lomeným oblúkom. Veža s prvkami secesie je dekorovaná vlysom s motívom hrotitého oblúka a ukončená štítmi s lomenými oblúkmi a ihlancovou helmicou.

• 
  Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
• 

Občianska vybavenosť

V obci sa okrem gréckokatolíckeho chrámu a rímskokatolíckeho kostola nahádza aj moderný evanjelický kostol.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hlinné

Externé odkazy

• Oficiálny web