Hloh jednosemenný

Hloh jednosemenný[2] (lat. Crataegus monogyna)[3] je opadavý ker až nevysoký strom z rodu hloh (Crataegus) z čeľade ružovité (Rosaceae). Jeho pôvodný areál siaha od Európy po Kaukaz, severnú Afriku a Irak. Rastie najmä v miernych biómoch.[3]

Hloh jednosemenný
(ms) Crataegus monogyna 1.jpg
Hloh jednosemenný; kvitnúce kvety (máj)
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Synonymá
Crataegus oxyacantha var. monogyna

Crataegus oxyacantha subsp. monogyna
Mespilus monogyna
Mespilus oxyacantha subsp. monogyna

Oxyacantha monogyna
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

OpisUpraviť

Hlohy jednosemenné sú rozložité nepriestupné kry, vysoké 2 až 10 m, najčastejšie s guľovitým až vajcovitým tvarom. Mladé konáre sú červenohnedé, plstnaté (neskôr lysavejúce), na ktorých sú ostré pichľavé tŕne, dlhé 15 až 20 mm. Kôra kmeňa je sivá až sivočierna. Biele drevo s červenkastým nádychom je tvrdé, pevné a ťažké.[4][5][6]

Čepele striedavých listov sú v obryse obrátene vajcovité, na báze klinovité, s nepravidelnými 3 až 7 hlboko zarezanými lalokmi. Listy na plodonosných konárikoch majú čepeľ dlhú 15 až 40 mm a širokú 10 až 30 mm. Laloky sú celistvookrajové, iba na vrchole s niekoľkými hrubými zubami. Čepeľ je na líci lesklá, tmavozelená, na rube sivozelená. Prílistky sú kosákovité a celistvookrajové. V pazuchách žilnatiny sú zväzočky chlpov.[4][5][7][6][8]

Vzpriamené vrcholíkové súkvetia s 10 až 20 kvetmi sú na lysých stopkách. Kvety, s korunnými lupienkami dlhými asi 6 mm, majú priemer do 15 mm. Kališné lístky sú trojuholníkovité a sú dlhšie ako širšie. Tyčiniek je 18 až 20 s purpurovými peľnicami. Čnelka je jedna a vzpriamená. Počas kvitnutia sa kvety vyznačujú prenikavým zápachom.[4][5][7][6][8]

Plody sú elipsovité až guľovité malvice na krátkych stopkách, dlhé 8 až12 mm a široké 6 až 10 mm. Plody obsahujú iba jedno semeno (kôstočku) a dozrievajú v septembri až v októbri.[4][5][7]

Európske hlohy s hlboko laločnatými, veľmi premenlivými listami sa veľmi ťažko rozoznávajú. Až doposiaľ bolo opísaných veľa vnútrodruhových taxónov a takmer v každej populácii možno nájsť ďalšie, tvarovo odlišne rastliny.[4]

RozšírenieUpraviť

Hloh jednosemenný je pôvodný vo väčšej časti Európy (s výnimkou jej severovýchodnej časti), v severnej Afrike, v západnej Ázii a bol zavlečený aj do Severnej Ameriky a Austrálie, kde sa naturalizoval. V posledných rokoch sa stal environmentálnou burinou, najmä na tichomorskom pobreží USA a v častiach Austrálie a Nového Zélandu.[9]

Najvyššie zaznamenaný výskyt hlohu jednosemenného v Európe bol na Cypre v nadmorskej výške 1 525 m nad morom, v Albánsku a v Libanone 1 600 m, v Severnom Macedónsku 1 630 m, v Grécku 1 650 m a v Malej Ázii 2 200 m.[9]

EkológiaUpraviť

Hloh jednosemenný je svetlomilný ker a je častou zložkou kroviskových, rúbaňových a pastvinových spoločenstiev teplých stráni a dubových sucholesov v takmer celej Európe, s hojným výskytom až po horský stupeň.[4][8][10] Najlepšie sa mu darí v miernych biómoch,[3] pôvodný je však aj v Škandinávii a naturalizovaný je aj v Kanade a na Aljaške.[9]

Najrýchlejšie rastie prvých 15 rokov a môže sa dožiť až 250 rokov. Väčšina vegetatívneho rastu prebieha na jar a začiatkom leta, pričom ročný prírastok môže dosiahnuť 30 až 60 cm.[9] Kvitne v máji až júli[8] a opeľujú ho najmä včely medonosné.[9]

Význam a využitieUpraviť

Kvety a plody hlohu jednosemenného sa v ľudovom liečiteľstve využívali odpradávna. Aj dnes sú považované za vzácnu surovinu pri výrobe dôležitých liekov na znižovanie krvného tlaku, pri srdcových arytmiach a pri alergiách. Drevo hlohu jednosemenného je mimoriadne tvrdé a odolné a niekedy sa používa na výrobu rôznych drobných predmetov.[4][9]

Hloh jednosemenný je významná drevina otvorených formácií. V minulosti sa vysádzal vo veľkom množstve ako hraničná drevina na poliach a pozdĺž ciest. Jeho tŕnisté konáre po každoročnom reze rýchlo vytvárajú nepreniknuteľný živý plot.[4][6]

Hrozby a chorobyUpraviť

Na listoch a mladých výhonkoch hlohu jednosemenného parazitujú dva druhy vošiek; voška jabloňová (Aphis pomi) a voška maková (Aphis fabae). Vošky sa sústreďujú v kolóniách na spodných stranách listov alebo pozdĺž výhonkov a ich pôsobením sa napadnuté listy postupne skrúcajú.[11][12] Významnou chorobou bakteriálneho pôvodu je však spála (schnutie) listov, ktorú spôsobuje druh Erwinia amylovora.[13] Hlohy by sa preto nemali vysádzať v blízkosti sadov, pretože slúžia ako alternatívny hostiteľ pre toto nebezpečné ochorenie ovocných stromov z čeľade ružovité.[9]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Rivers, M.C., Khela, S. & Mark, J. 2017. Crataegus monogyna. The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T203426A68083007. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2017-3.RLTS.T203426A68083007.en. Accessed on 13 November 2022.
  2. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.169. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
  3. a b c Crataegus monogyna Jacq. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online. (anglicky)
  4. a b c d e f g h V. Větvička, V. Matoušová. Stromy a kry. Bratislava : Príroda, 1992.
  5. a b c d Lýdia Bertová at al.. Flóra Slovenska IV/3 s.473. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, 1992.
  6. a b c d Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy, s.164. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000.
  7. a b c Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. s.481. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991.
  8. a b c d Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín, s.70. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021.
  9. a b c d e f g Crataegus monogyna (hawthorn) [online]. CAB International; Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK, 2022-10-04, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online. (anglicky)
  10. Tibor Baranec at al.. BOTANIKA, s.119. 3. nezmenené. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, Vydavateľstvo SPU, 2021.
  11. W.N. Ellis. Aphis pomi [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2019-08-23, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online. (anglicky)
  12. W.N. Ellis. Aphis fabae [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2022-07-12, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online. (anglicky)
  13. Erwinia amylovora (fireblight) [online]. CAB International; , Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK, 2022-10-04, [cit. 2022-11-14]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projektyUpraviť