Hnilec (obec)
Hnilec je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
| Hnilec | |
| obec | |
 Železničná zastávka
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Spišská Nová Ves |
| Región | Spiš |
| Nadmorská výška | 669 m n. m. |
| Súradnice | 48°50′37″S 20°30′08″V / 48,8435°S 20,5023°V |
| Rozloha | 27,08 km² (2 708 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 407 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 15,03 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1290 |
| Starosta | Otokár Jeremiaš[3] (KDH, HLAS-SD) |
| PSČ | 053 75 |
| ŠÚJ | 526584 |
| EČV (do r. 2022) | SN |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Webová stránka: hnilec.eu | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Obec sa nachádza v Slovenskom rudohorí, v údolí rieky Hnilec, pod masívom Babinej, Súľovej, Veľkej a Malej Knoly. Vznikla po roku 1290, bola pôvodne baníckou obcou.
Susedné obce upraviť
Gemerská Poloma, Hnilčík, Mlynky, Nálepkovo, Vlachovo
Ulice upraviť
Delí sa na: Garbovňa, Kút, Delava, Maša, Gapel, Pumplovka, Hamer, Kolónia, Huta, Trosky.
Vodné toky upraviť
Vodné plochy upraviť
V blízkosti sa nachádza známa vodná nádrž Palcmanská Maša.
Dejiny upraviť
Vznikla po roku 1290, bola pôvodne baníckou obcou. Obyvatelia obce pracovali na výstavbe trati Margecany – Červená Skala. V období SNP sa obyvatelia aktívne zapojili do partizánského hnutia.
Za rakúsko-uhorskej monarchie bol Hnilec rozdelený na Gemerský a na Spišský. Gemerský tvorili dve osady: Ondrášová a Nový Svet, ktoré neskôr splynuli. Spišský Hnilec patril k Spišskej Novej Vsi ako jej osada. Hranicou medzi Gemerským a Spišským Hnilcom bola rieka Hnilec. V roku 1926 sa gemerská a spišská časť spojili, naďalej však patrili k Spišskej Novej Vsi až do roku 1954, kedy sa Hnilec osamostatnil.
Názov upraviť
Vývin názvu obce
Politika upraviť
Starostovia obce upraviť
starosta: Otakar Jeremiáš
Obyvateľstvo upraviť
počet obyvateľov: 547
Vývoj obyvateľstva od roku 1869:
| Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|
| 1869 | 555 | – |
| 1880 | 565 | 60 |
| 1890 | 502 | 64 |
| 1900 | 438 | 84 |
| 1910 | 408 | 83 |
| 1921 | 653 | 121 |
| 1930 | 707 | 137 |
| 1950 | 635 | 89 |
| 1961 | 1 128 | 216 |
| 1970 | 1 095 | 238 |
| 1980 | 868 | 236 |
| 1991 | 583 | 181 |
| 2001 | 545 | 161 |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 514 | 94,3 |
| Gréckokatolícka cirkev | 1 | 0,2 |
| Bez vyznania | 18 | 3,3 |
| Ostatné a nezistené | 12 | 2,2 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| slovenská | 518 | 95,0 |
| maďarská | 1 | 0,2 |
| rómska | 20 | 3,7 |
| ostatné a nezistené | 6 | 1,1 |
Kultúra a zaujímavosti upraviť
Pamiatky upraviť
- Kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z druhej polovice 18. storočia.[4] Necitlivou úpravou prešiel v druhej polovici 20. storočia, keď stratil dobový charakter. V súčasnosti tu sídli obecný úrad. V interiéri sa nachádzajú miestnosti zaklenuté pruskými klenbami. Priečeliu dominuje dvojosový rizalit, fasády sú po modernistických úpravách hladké.
- Rímskokatolícky Kostol Panny Márie Karmelskej, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1894-1897. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou, loď neogotickou krížovou rebrovou klenbou. Vnútorné zariadenie pochádza z doby vzniku kostola.[5] Fasády sú členené opornými piliermi a oknami ukončenými lomeným oblúkom. Veža je členená kordónovou rímsou, má nárožnú bosáž a je ukončená ihlancovou helmicou.
- Súbor ľudových domov, ide najčastejšie o jednopodlažné troj až päťpriestorové zrubové domy z prelomu 19. a 20. storočia.[6] Majú sedlové strechy s doštením a podlomenicou. Strechy boli pôvodne pokryté šindľom, neskôr sa nahrádzal eternitom.
Pomníky upraviť
- Pomník padlým vojakom v druhej svetovej vojne, ktorý sa nachádza nad železničnou stanicou.
- Pamätné tabule Štefana Mišíka (1843 – 1919), kňaza, historika a etnografa, umiestnené na farskej budove a na ceste na Grajnár, na skalnej stienke vedľa cesty.
Občianska vybavenosť upraviť
Farský úrad upraviť
Rímskokatolícky – Hnilec 40
Duchovný správca: Viliam Maretta
Školstvo upraviť
Základná aj materská škola boli zatvorené kvôli malému počtu žiakov.
Šport upraviť
- Bežecké lyžovanie má bohatú históriu a niekoľko významných ocenení na celoslovenských súťažiach.
- Futbalové turnaje, ktoré sú organizované cez letné prázdniny. Najprv je to turnaj medzi ulicami, o mesiac neskôr je to turnaj medzi chatármi a domácimi.
- Multifunkčné ihrisko od roku 2010
Osobnosti obce upraviť
Pôsobili tu upraviť
Štefan Mišík (* 1843 - † 1919), historik a etnograf bojujúci za slovenskú národnú samostatnosť. Na farskej budove a na ceste na Grajnár, na skalnej stienke vedľa cesty, sú umiestnené jeho pamätné tabule.
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Kaštiele v okrese Spišská Nová Ves [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
- ↑ Hnilec - Kostol Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Externé odkazy upraviť
- Oficiálna stránka obce
- Rožňava a okolie- turistické atrakcie v obci