Otvoriť hlavné menu

Hnutie nezúčastnených krajín

██ Členské krajiny

██ Pozorovateľské krajiny

Hnutie nezúčastnených krajín (angl. Non-Aligned Movement) je medzinárodná organizácia združujúca 118 krajín, ktoré nie sú členmi mocenských blokov. Zmysel organizácie vyjadruje havanská deklarácia z roku 1979: „zabezpečiť národnú nezávislosť, zvrchovanosť, nedotknuteľnosť územia a bezpečnosť nezúčastnených krajín v ich úsilí proti imperializmu, kolonializmu, neokolonializmu, apartheidu, sionizmu, rasizmu a všetkým formám zahraničnej agresie, okupácie, dominancie, zasahovania alebo nadvlády, ako aj proti veľmociam a politickým blokom“. Členské krajiny reprezentuju takmer dve tretiny členských štátov OSN s približne 55 % svetovej populácie.

Dejiny hnutiaUpraviť

Počiatky hnutia siahajú do roku 1955, keď sa v Bandungu (Indonézia) konala ázijsko-africká konferencia, kde sa účastnícke krajiny zaviazali byť nestranné v konflikte medzi Západom a Východom (Studená vojna). Avšak až v septembri roku 1961 na konferencii v Belehrade, ktorej sa zúčastnili delegáti 25 štátov, boli položené základy hnutia, najmä z iniciatívy prezidenta Juhoslávie Tita. Za najprominentnejších iniciátorov hnutia sa považujú Josip Broz Tito (Juhoslávia), Džaváharlál Néhrú (India), Gamál Abdal Násir (Egypt), Kwame Nkrumah (Ghana) a Sukarno (Indonézia). Odvtedy sa hlava štátu alebo predseda vlády hosťujúceho štátu stal predsedom hnutia až do ďalšej konferencie, kde predsednícke právomoci prevzala ďalšia osoba.

Druhá konferencia sa konala v Káhire v roku 1964 a zúčastnilo sa jej dokopy 46 štátov; mnohé z nich boli africké štáty, ktoré získali nezávislosť. Hnutie bolo cieľom kritikov, ktorí poukazovali na členstvo Kuby v hnutí, keďže karibský štát bol v studenej vojne blízkym spojencom Sovietskeho zväzu.

Na konferencii v roku 1979 v Havane, na ktorej sa zúčastnilo vyše 130 krajín, prezentoval Fidel Castro názor, že účastnícke krajiny by sa mali spojiť spolu so Sovietskym zväzom do protiimperialistickej aliancie. Avšak ešte v tom istom roku sa hnutie rozdelilo na dva tábory po sovietskej invázii do Afganistanu. Prvý tábor tvorili hlavne moslimské štáty, ktoré inváziu razantne odsúdili, a druhý tvorili štáty, ktoré s inváziou mlčky súhlasili.

Zatiaľ posledná konferencia z roku 2006 sa konala na Kube, kde členské štáty odsúdili izraelskú inváziu do Libanonu, podporili Irán v jeho jadrovom programe a skritizovali Spojené štáty americké za ich zahraničnú politiku.

KonferencieUpraviť

Konferencia Dátum Miesto
I. 1.- 6. september 1961 Belehrad (Juhoslávia)
II. 5. - 10. október 1964 Káhira (Egypt)
III. 8. - 10. september 1970 Lusaka (Zambia)
IV. 5. - 9. september 1973 Alžír (Alžírsko)
V. 16. - 19. august 1976 Kolombo (Srí Lanka)
VI. 3. - 9. september 1979 Havana (Kuba)
VII. 7. - 12. marec 1983 Naí Dillí (India)
VIII. 1. - 6. september 1986 Harare (Zimbabwe)
IX. 4. - 7. september 1989 Belehrad (Juhoslávia)
X. 1. - 7. september 1992 Jakarta (Indonézia)
XI. 18. - 20. október 1995 Cartagena de Indias (Kolumbia)
XII. 2. - 3. september 1998 Durban (Južná Afrika)
XIII. 20. - 25. február 2003 Kuala Lumpur (Malajzia)
XIV. 11. - 16. september 2006 Havana (Kuba)

Členské štátyUpraviť