Wikipédia

Hodkovec

potok v okrese Snina

Hodkovec[1][2] je potok v Hornom Zemplíne v povodí vodného toku Cirochy v širšom povodí Laborca na území obce Dlhé nad Cirochou a v nepatrnom rozsahu i obce Belá nad Cirochou v okrese Snina v Prešovskom kraji.

Hodkovec
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Snina
Obce Belá nad Cirochou, Dlhé nad Cirochou
Prameň
 - poloha Vihorlatské vrchy, Vihorlat
 - výška 398 m
 - súradnice 48°56′49″S 22°06′39″V / 48,946936°S 22,110797°V / 48.946936; 22.110797
Ústie Cirocha
 - poloha Dlhé nad Cirochou, Beskydské predhorie, Humenské podolie
 - výška 174 m
 - súradnice 48°57′17″S 22°02′26″V / 48,954624°S 22,040684°V / 48.954624; 22.040684
Dĺžka 7,0 km
Rád toku VII.
Hydrologické poradie 4-30-03-126
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Geomorfologická kategorizácia polohy Hodkovca: geomorfologická oblasť Nízke Beskydy; geomorfologický celok Beskydské predhorie; geomorfologický podcelok Humenské podolie a malou časťou v svojom pramennom úseku geomorfologická oblasť Vihorlatsko-gutinská oblasť; geomorfologický celok Vihorlatské vrchy; geomorfologický podcelok Vihorlat; geomorfologický oddiel Kyjovská planina.[3] Hydrologické poradie Hodkovca: 4-30-03-126. Hodkovec je tokom VII. rádu.

Opis toku upraviť

Hodkovec[4] má dĺžku 7 km; pramení vo výške 398 m n. m. na území obce Belá nad Cirochou v tesnej blízkosti obecnej hranice medzi Dlhým nad Cirochou a obcou Belá nad Cirochou na lesnej čistinke neďaleko viacúčelovej budovy Urbárskeho spoločenstva Belá nad Cirochou. Preteká lesným komplexom Čierna severozápadným smerom tvoriac v dĺžke 900 m obecnú hranicu medzi Dlhým nad Cirochou a Belou nad Cirochou, ďalej prechádza bez zmeny smeru na územie Dlhého nad Cirochou a pokračuje až po svoje ústie po tomto území; v nadmorskej výške 250 m n. m. priberá ľavostranný prítok, bez zmeny smeru toku tečie po rozhraní medzi poľom Hodková[5] na svojej severovýchodnej strane a poľom Pod lazom na svojej juhozápadnej strane. Vyteká z lesa a pokračuje poľom po okraji role Špaň a severnejšie po okraji role Luhová lemovaný z oboch strán cca 60 m širokým pásom príbrežnej krovinatej vegetácie, v ktorom meandruje, prechádza do malej vodnej nádrže Dlhé (obyvateľmi obce nazývanej aj rybník Šumná voda) v nadmorskej výške 190 m n. m. až po železničnú trať Humenné - Stakčín, ktorú na severnom okraji intravilánu Dlhého nad Cirochou vo vzdialenosti 3,8 km od svojho prameňa podteká. Ďalej podteká i cestu I/74 Humenné - Stakčín, stáča sa v pravom uhle do juhozápadného smeru a zároveň priberá v nadmorskej výške 189 m n. m. pravostranný prítok, ktorý tvorí spojku z Cirochy. Hodkovec tesne obchádza cintorín, po ďalších 150 m sa odpája krátka spojka do Cirochy s dĺžkou 300 m, prechádza intravilánom Dlhého nad Cirochou, nižšie priberá v nadmorskej výške 184 m n. m. ľavostranný prítok Hradiský potok ďalej priberá v nadmorskej výške 181 m n. m. ľavostranný prítok prameniaci v lese Hranostaj a pri priemyselnom areáli v nadmorskej výške 174 m n. m. ústi do Cirochy. Potok Hodkovec je ľavostranným prítokom Cirochy, ktorá ďalej ako ľavostranný prítok ústi do Laborca.

Pôvod názvu upraviť

Potok Hodkovec tečie v hornej tretine svojho toku popri poli Hodková;[6][7] je zrejmé, že obidve toponymá sú svojim pôvodom vzájomne zviazané. Názov potoka Hodkovec[8] má pôvod v osobnom mene Hodko niekdajšieho vlastníka vodného toku alebo ináč spájanej osoby s potokom a rovnako i pôvod názvu pozemku/pozemkov, ležiacich pri vodnom toku. Osobné meno Hodko vzniklo zo starobylého slovanského predkresťanského osobného mena God(i)slav/Godoň a po 12. storočí Hod(i)slav/Hodoň,[9] z ktorého skrátením vznikla domácka podoba osobného mena → Godo/Hodo so zdrobneninou → Godek/Godko/Hodko; rozšírením slovného základu Hodko- toponymickou príponou -ov-ec s významom geografický objekt patriaci Hodkovi alebo s touto osobou ináč spájaný vzniklo toponymum Hodkovec.[10] Osobné meno Hodeslav/Hodislav je doložené v Cividalskom evanjeliári a osobné meno Hodej sa objavuje v 12. storočí.[11] Názov poľa Hodková, popri ktorom potok Hodkovec tečie, vznikol z pôvodného dvojslovného názvu Hodkova roľa, lúka a pod. redukciou druhého člena v názve s rovnakým významom ako toponymum Hodkovec. Presnejšie datovanie pomenovacieho aktu potoka Hodkovec i poľa Hodková je ešte predmetom ďalšieho výskumu.

Podobný pôvod názvu, ibaže v podobe gramatického množného čísla, má aj obec Hodkovce, (okres Košice-okolie); ďalej Hodkovce, dnešná časť obce Žehra (okres Spišská Nová Ves);[12] dnešné Hadovce, pôvodne Hodovce, mestská časť Komárna, s najstaršími písomne doloženými záznamami 1247 Gothouch, 1268 Kothouch/Gothouch, ktoré treba čítať Godovec/Godovce/Hodovce;[13] rovnako aj Hodovce (pole, Krivoklát, okres Ilava).

Príbuznú motiváciu z osobného mena Hod(i)slav/Hodoň majú i názvy potokov: Hodkovský potok (pravostranný prítok Šemšianskeho potoka),[14] Hodoň (pravostranný prítok Domanižanky),[15] Hodonský potok (ľavostranný prítok Myjavy)[16] i Hodislavy (pravostranný prítok Omastinej)[17] a značný počet geografických objektov z kategórie sídelných i nesídelných objektov na Slovensku mimo hydroným, napr. Hodková (les, Sološnica, okres Malacky); Hodošík (les a lúka, Stakčín, okres Snina); Hodovník (vrch, Slovenský kras, 701 m n. m.); Hodovec (samota, Krajné, okres Myjava);[18] Hodislavy (les, Žitná-Radiša, okres Bánovce nad Bebravou);[19] Hodoňovci (osada, Terchová, okres Žilina);[20] Na Hodonke (pole, Lakšárska Nová Ves,[21] okres Senica); Vrchhodoň (les, Domaniža, okres Považská Bystrica);[22] Zadný Hodoň (lúka, Fačkov, okres Žilina).

Referencie upraviť

  1. ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 46 a 62. ISBN 80-85164-17-5.
  2. ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodne-toky_februar_2017.pdf (cit. 2021-06-19).
  3. ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf (cit. 2021-04-29).
  4. ↑ Priebeh potoka Hodkovec v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis?bm=zbgis&z=14&c=22.067568,48.956412#/detail/ease/uxbsVXkBSk1759-2pAwT (cit. 2021-04-29).
  5. ↑ Geografické názvy okresu Humenné A32. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1423/1993 z 28.7.1993, 121 s. S. 21, 64 a 94. ISBN 80-85672-05-7.
  6. ↑ Katastrálne mapovanie Dlhé nad Cirochou 1:2880, 1866. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.
  7. ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 38. Bratislava 1979. 79-002-76.
  8. ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6813/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 114 názvov vodných tokov, vodných nádrží a prameňov z územia SR. Príloha č. 1. S. 44 – 45. Dostupné online na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2010.pdf (cit. 2021-06-20).
  9. ↑ HLADKÝ, Juraj: Hydronymia povodia Nitry. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, Pedagogická fakulta. 2004. 291 s. S. 82 a 261. ISBN 80-8082-008-2.
  10. ↑ PROFOUS, Antonín: Místní jména v Čechách, jejich vznik, původní význam a změny. Díl 1. A – H. Praha, Česká akademie věd a umění, 1947. 726 s. S. 577-582.
  11. ↑ STANISLAV, Ján. Odkryté mená slovenských miest a dedín. Martin : Matica slovenská, 2008. 72 s. ISBN 978-80-7090-889-1. S. 59, 60.
  12. ↑ MAJTÁN, Milan: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava, 1998, Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. 600 s. S. 92 a 349. ISBN 80-224-0530-2.
  13. ↑ HORŇANSKÝ, Imrich: Bola na okolí Komárna vysoká koncentrácia hadov, alebo Hadovce a či Hodovce? S. 112-118. In: Osudy slovenských geografických názvov, Bratislava, Panslovanská únia, 2016, 232 s. ISBN 978-80-970685-6-1.
  14. ↑ KISS, Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K. 4. rozšírené vydanie. Budapest, Akadémiai kiadó, 1998. 821 s. S. 574 a 612. ISBN 963 05 4567 5(3).
  15. ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 46, 171. Bratislava 1977. 79-008-76.
  16. ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 35. Bratislava 1979. 79-904-79.
  17. ↑ HLADKÝ, Juraj: Hydronymia povodia Nitry. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, Pedagogická fakulta. 2004. 291 s. S. 82 a 261. ISBN 80-8082-008-2.
  18. ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S. 47. Bratislava 1981. 79-906-81.
  19. ↑ Geografické názvy okresu Topoľčany A4. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-111/1985 z 5.5.1985. 87 s. S. 66 a 71. 79-907-85.
  20. ↑ Geografické názvy okresu Žilina A38. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1049/1994 z 18.04.1994. 82 s. S. 26, 52, 64 a 76. ISBN 80-85672-19-7.
  21. ↑ Geografické názvy okresu Senica A11. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-4/1989 z 11.1.1989. 132 s. S. 37, 45, 80, 104 a 112. ISBN 80-85164-30-2.
  22. ↑ Geografické názvy okresu Považská Bystrica A39. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1832/1994 z 23.6.1994. 93 s. S. 25, 26, 38, 40, 73, 85. ISBN 80-85672-17-0.


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hodkovec&oldid=7630090“