Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)
Homoľské Karpaty[2] je geomorfologická časť Pezinských Karpát, podcelku Malých Karpát.[3] Leží v južnej polovici podcelku a zaberá územie od Bratislavy po Doľany.[4]
| Homoľské Karpaty | |
| geomorfologická časť Malých Karpát | |
 Partizánska lúka v južnej časti
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský |
| Okresy | Malacky, Pezinok, Bratislava III a IV |
| Časť | Pezinských Karpát |
| Hranice | Smolenická vrchovina, Biele hory, Kuchynská hornatina, Podmalokarpatská zníženina, Stupavské predhorie, Lamačská brána, Bratislavské predhorie, Podunajská rovina, Šúr Podmalokarpatská pahorkatina |
| Mestá | Bratislava, Modra, Pezinok |
| Rieky | Gidra, Stupavský potok, Vydrica |
| Súradnice | 48°17′10″S 17°09′58″V / 48,286°S 17,166°V |
| Najvyšší bod | Veľká homoľa[1] |
| - výška | 709 m n. m. |
| Najnižší bod | juhovýchodný okraj územia |
| - poloha | Rača |
| - výška | cca 140 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Bratislavského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Územie sa nachádza v juhozápadnej polovici Malých Karpát a zaberá celú južnú časť podcelkou Pezinské Karpaty. Tvorí hornaté územie, ktoré dosahuje na Veľkej homoli výšku 709 m n. m. Rozkladá sa od okraja Bratislavy na juhu, po Doľanskú dolinu, pričom na juhovýchodnom okraji ležia tiež mestá Modra a Pezinok. V rámci pohoria susedí na severe Smolenická vrchovina, Biele hory a Kuchynská hornatina, na západe Stupavské predhorie, všetko geomorfologické časti Pezinských Karpát. Západný okraj vymedzuje Podmalokarpatská zníženina, geomorfologický podcelok Borskej nížiny. Juhozápadným smerom pokračujú Devínske Karpaty a ich časti Lamačská brána a Bratislavské predhorie. Juhovýchodný okraj lemuje Podunajská rovina, jej časť Šúr a Podmalokarpatská pahorkatina, patriaca do Podunajskej pahorkatiny.[3]
Západná časť Pezinských Karpát odvádza vodu do Borskej nížiny, ktorá patrí do povodia Moravy, východne situované oblasti patria do povodia Váhu a Malého Dunaja. Z množstva potokov sú najvýznamnejšie Gidra, Stupavský potok a Vydrica.
Sídlami na západnom okraji územia prechádza cesta II/501 (Lozorno – Plavecký Mikuláš – Jablonica) a I/2 (Malacky – Bratislava), juhovýchodný okraj lemuje cesta II/502 (Smolenice – Pezinok – Bratislava) a strednou časťou vedie cesta II/503 (Malacky – Pernek – Pezinská Baba).[4]
Chránené územia upraviť
Celá táto časť pohoria je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Z chráneného územia sú vyňaté len osídlené okrajové časti. Osobitne chránenými územiami sú tu národná prírodná rezervácia Hajdúchy, prírodná rezervácia Jurské jazero, Nad Šenkárkou, Strmina a Zlatá studnička, prírodná pamiatka Limbašská vyvieračka, Rösslerov lom a Tisové skaly a chránený areál Svätojurské hradisko.[4]
Turizmus upraviť
Poloha Pezinských Karpát toto územie predurčuje byť turisticky atraktívnym. Okrajové časti zasahujú na úpätie pohoria a veľká časť Homoľských Karpát tvorí tzv. Bratislavský lesný park. Oblasť je vybavená hustou sieťou značených chodníkov, do niekoľkých lokalít je možný prístup cestou. Najznámejšími strediskami letnej či zimnej turistiky je horské sedlo Pezinská Baba s rovnomenným lyžiarskym strediskom, lokalita Piesok – Zochova chata, Modra – Harmónia a okolie Kamzíka. Z pamiatok zaujmú hrady Červený Kameň, Biely Kameň a hradisko Neštich.
Vybrané vrcholy upraviť
- Veľká homoľa (709 m n. m.)
- Jelenec (694 m n. m.)
- Kukla (564 m n. m.)
- Zámčisko (468 m n. m.)
- Kamzík (440 m n. m.)[4]
Značené chodníky upraviť
- po
červeno značenej Štefánikovej magistrále, vedúcej od mohyly na Bradle cez sedlo Pezinská Baba k hradu Devín - po
modro značenej trase:
- z obce Píla okolo Zochovej chaty na rázc. Hubaľová
- z Dubovej cez vrch Kukla (564 m n. m.) na rázc. Medvedia skala
- z Harmónie do lokality Tisové skaly
- z Modry pod Veľkú homoľu (709 m n. m.)
- z Pezinka do sedla Pezinská Baba (527 m n. m.)
- zo Svätého Jura do lokality Košarisko
- z Rače cez Biely kríž do Borinky
- z Krasnian do Marianky
- z Koliby cez Kamzík (440 m n. m.) k ústrediu KST
- po
zeleno značenej trase:
- z hlavnej stanice na Kamzík (440 m n. m.)
- z Limbachu cez Borinku do Rače
- od obce Vinosady na Veľkú homoľu (709 m n. m.)
- z Modry do Harmónie
- z Častej k hradu Červený Kameň
- po
žlto značenej trase:
- zo Svätého Jura na rázc. Biely kríž
- z Lamača na Kamzík (440 m n. m.)[4]
Referencie upraviť
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-13]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-13]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-12]. Dostupné online.