Hont (slovenský región)

Hont je v súčasnosti jedným zo slovenských kultúrnych regiónov. Patrí ku najstarším slovenským regiónom a jeho územie je totožné s územím slovenskej časti bývalej Hontianskej župy, ktorej posledným sídlom boli Šahy. V niektorých turistických publikáciách sa južná časť regiónu nazýva aj Poiplie.

Poloha

Územie susedí so slovenskými kultúrnymi regiónmi Tekov (na západe), Podpoľanie (na severe), Novohrad (na východe) a na juhu s Maďarskom (regióny Ostrihom a Pest-Pilis-Solt-Kiskun).

DejinyUpraviť

Dejiny do roku 1918Upraviť

Územie, ktoré dnes nazývame Hont, bolo najpozdejšie v druhej polovici 10. storočia jedným zo štyroch územnosprávnych jednotiek Nitrianskeho kniežatstva. V roku 995 bol do vedenia tejto územnosprávnej jednotky dosadený knieža Hunt. Rozloha Hontianskeho kniežatstva koncom 10. storočia bola o niečo väčšia ako dnešný Banskobystrický kraj. Následným politickým vývojom v Uhorsku sa územie ako aj povaha Hontu, ako územnosprávnej jednotky menil. Už v 11. storočí sa napr. z hontianskeho kniežatstva vyčlenil nový Novohradský komitát.

V 11. storočí bolo kniežatstvo pretvorené na kráľovský komitát, ktorý sa v priebehu 13. storočia pretvoril na šľachtickú stolicu. V 13. storočí sa taktiež ustálilo územie Hontianskej stolice, ktoré bolo takmer nemenné až do roku 1918. V 14. storočí bolo ku Hontianskej stolici administratívne pripojené územie tzv. Malohontu, ktoré sa však nachádzalo medzi Novohradom a Gemerom, teda nemalo územnú spojitosť s Hontom. Malohont sa od Hontu odčlenil na prelome 18. a 19. storočia (Malohont sa pričlenil ku Gemeru, čím vznikla Gemerskomalohontská stolica).

Dejiny regiónu po roku 1918Upraviť

Po 1. svetovej vojne sa na Parížskej mierovej konferencii rozhodlo o hraniciach novovzniknutého Československa, čo pre Hontiansku župu znamenalo rozdelenie medzi 2 štáty.Československo získalo 4/5 územia Hontu a Maďarskému kráľovstvu pripadla zvyšná 1/5.

Hontianska župa v Česko-Slovensku existovala do roku 1922, 1.januára 1923 sa stala súčasťou Zvolenskej (veľ)župy. V roku 1928 boli župy na území Slovenska zrušené. Viedenskou arbitrážou pripadla južná časť československého Hontu Maďarsku. Po 2. svetovej vojne boli obnovené tzv. predmníchovské hranice medzi ČSR a Maďarskom. V súčasnosti je väčšia časť slovenského Hontu súčasťou Banskobystrického kraja (celé alebo časti okresov Veľký Krtíš, Krupina, Banská Štiavnica, Zvolen, po jednej obci v okresoch Žarnovica a Žiar nad Hronom ) a časť prináleží aj Nitrianskemu kraju (časti okresov Levice a Nové Zámky).

EkonomikaUpraviť

V súčasnosti patrí južná časť regiónu Hont (okolie Veľkého Krtíša a Šiah) k chudobnejším slovenským regiónom, severná časť sa radí k slovenskému priemeru v miere nezamestnanosti aj výške priemernej mzdy.

Cestovný ruchUpraviť

V regióne pôsobia štyri Oblastné organizácie cestového ruchu: OOCR Banská Štiavnica, OOCR Dudince, OOCR Tekov a OOCR Novohrad

Kultúrne pamiatkyUpraviť

Prírodné zaujímavostiUpraviť

Mestá a obceUpraviť

Zoznam obcí Hontianskej župy

www.regionhont.sk

Súradnice: 48°06′56″S 18°55′36″V / 48,115569°S 18,926697°V / 48.115569; 18.926697