Horná Súča
Horná Súča je obec na Slovensku v okrese Trenčín. Nachádza sa 16 km od Trenčína. Je hraničnou obcou s Českom (14 km).
Horná Súča | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trenčiansky kraj |
Okres | Trenčín |
Región | Stredné Považie |
Vodný tok | Súčanka |
Nadmorská výška | 315 m n. m. |
Súradnice | 48°58′25″S 17°58′36″V / 48,973561°S 17,976755°V |
Rozloha | 53,82 km² (5 382 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 3 276 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 60,87 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1208 |
Starosta | Jakub Ondračka[3] (nezávislý) |
PSČ | 913 33 |
ŠÚJ | 506010 |
EČV (do r. 2022) | TN |
Tel. predvoľba | +421-32 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Horná Súča 233 913 33 Horná Súča |
E-mailová adresa | ocuhornasuca@ismo.sk |
Telefón | 649 32 204 |
Fax | 649 32 204 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Horná Súča | |
Webová stránka: hornasuca.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Obec patrí k jednej z najväčších dedín na strednom Považí. Z minulosti si uchováva svoj rázovitý charakter. Zložená je z centrálnej osady a z kopaníc (Bojková, Čerešenky, Dolná Závrská, Drhákovci, Dúbrava, Horná Závrská, Jurovci, Krásny Dub, Kuciakovci, Mičákovci, Mituchovci, Repákovci, Stehlíkovci, Štefánkovci, Štetinovci, Tarabus, Trnávka, Včelíny a Vlčí vrch).
Horná Súča leží v pohorí Biele Karpaty. Najnižším bodom je údolie riečky Súčanka, ktorá je prítokom Váhu, vo výške 290 m n. m. Najvyšším bodom je vrch Javorník s nadmorskou výškou 783 m n. m.. Nižšie vrchy sú Čerešienky (758 m n. m.), Chabová (751 m n. m.), Košáre (700 m n. m.) a Fornáková (627 m n. m.).
Lesy sú tvorené prevažne bukom, smrekom, dubom i smrekovcom opadavým. V okolí sú bohaté náleziská orchidejovitých kvetov - najmä vstavača obyčajného, kruštíka močiarneho a prstnatca májového. Celá obec spadá do CHKO Biele Karpaty s 2 prírodnými rezerváciami. V nálezisku Horná Závrská sa na ploche 1,5 ha chráni močiarna flóra a fauna. V nálezisku Debšín sa chránia na rozlohe 9,61 ha vodou napojené svahy s bohatým výskytom prasličky obrovskej. V prírodnej pamiatke Včelíny na rozlohe 1,29 ha sa chránia oligotrofné trávnaté spoločenstvá. Pri obci sa nachádza prameň Michala Rešetku, z ktorého vyviera prírodná hydrouhličitanová mineralizovaná voda.
Krásny Dub upraviť
Krásny Dub je kopanica, ktorá spadá pod samosprávu obce Horná Súča. Je zložená z dvoch častí, ktoré nie sú geograficky od seba príliš vzdialené, ale komunikačne nie sú spojené: Krásny Dub (alebo aj U Krovinov) a U Cverenkov.
Táto osada patrí k ďalším kopaniciam rozstrateného charakteru obce. U Krovinov žije približne 40 obyvateľov, hlavne poproduktívneho veku. U Cverenkov žije asi 130 ľudí. Z oboch častí chodia ľudia pracovať do obce, Trenčína alebo okolitých dedín. Vybavenosť službami je minimálna až žiadna. U Krovinov bola funkčná požiarna zbrojnica, ale kvôli nepotrebnosti sa zrušila. Kopanica bola zasiahnutá aj druhou svetovou vojnou, keď nacisti vypálili sedem domov. Túto udalosť pripomína pamätník.
Symboly obce upraviť
Opis erbu - podobizeň sv. Jána Nepomuckého s 5 hviezdami okolo hlavy na červenom pozadí, naľavo obrátený strieborný polmesiac a napravo slnko
Symbolom obce je Sučanský hlásnik, ktorý stojí na námestí v Hornej Súči.
Dejiny upraviť
Prvá zmienka o obci je z roku 1208 v darovacej listine pre nitrianskeho biskupa a spomína sa pod názvom de Sucsa. V roku 1244 daroval kráľ Belo IV. územie Súče Bohumírovi s presne udelenými hranicami. Prvá zmienka o rozdelení Súče je v listine zo dňa 11. júna 1439, kde sa spomína Veľká (Dolná) a Pustá (Horná) Súča. Okolo roku 1700 sa Horná Súča osamostatnila od Dolnej a postupne sa rozrastala. V roku 1958 postihla Hornú Súču choroba šarlach, ktorá vtedy zabila 200 detí.
Pamiatky upraviť
Kostol sv. Jána Nepomuckého upraviť
Rímskokatolícky kostol sa nachádza priamo v Hornej Súči. Dal ho postaviť gróf Ján Illesházy roku 1771, kedy vznikla aj farnosť a bola založená prvá škola. Neskôr (1909) boli k nemu pristavané aj bočné lode. Bol pôvodne barokového charakteru. Klasicistický oltár pochádza z 1. pol 19. storočia. Zo stropu na pravej strane presbytéria visí večné svetlo z roku 1786. V pravej bočnej lodi sa nachádza menší jednoduchší oltár z 1. polovice 19. storočia. Vo výklenku stojí socha Madony z 1. pol. 20. st. a v druhej bočnej lodi je socha Božského srdca Ježišovho. Pod chórusom visí Immaculata (Nepoškvrnené počatie) z roku 1826. Je to najstarší obraz.
Za kostolom sa nachádza pamätník padlých v 1. svetovej vojne.
Kaplnka sedembolestnej panny Márie upraviť
Nachádza sa v časti Dúbrava a pochádza z roku 1993.
Kaplnka na Vlčom Vrchu upraviť
Táto kaplnka je zasvätená Ružencovej Panne Márie.
Kaplnka sv. Michala upraviť
Nachádza sa v blízkosti minerálneho prameňa Slatina.
Vrch Krasín upraviť
Krasín (tiež nazývaný Krásin) bol dôležitým hradiskom v dobe bronzovej, čo vieme z nálezov keramiky a bronzových výrobkov. Z obdobia sťahovania národov sa tu zanechali železné poľnohospodárske výrobky. V stredoveku na vrchu vybudovali pohraničný hrad, ktorý strážil prechod z Uhorska na Moravu. Pravdepodobne ho dal vystavať Bogomir v dobe tatárskeho vpádu. Hrad bol zrúcaný roku 1550.
Kultúra upraviť
Obec reprezentuje dychová hudba Hornosúčanka, Chabovienka, Vlčovanka a hudobné skupiny HorSus, DŠBand, Grand spevácky zbor Hornosúčan, ktorý bol založený roku 1974, mužská spevácka skupina Chotár (založená 2008), folklórne súbory Čajka (založená 1996) a Kukulienka.
Každoročne sa tu konajú kultúrne podujatia, napr. dožinky, obecný bál, festival dychových hudieb Okolo Súče, festival speváckych zborov a stretnutie Čechov a Slovákov na Peňažnej.
Súčasť obce tvoria organizácie a spolky:
- Dobrovoľný hasičský zbor
- Futbalový klub Horná Súča
- Jednota dôchodcov
- Zväz chovateľov poštových holubov
- Poľovnícke združenie Hložec
- Slovenský zväz včelárov ZO Trenčín
- Zväz protifašistických bojovníkov
Hospodárstvo upraviť
Do roku 1720 sa v obci nachádzali 3 mlyny, valachovňa, pivovar a pálenica. V roku 1790 sa pristavali ďalšie 3 mlyny, ale k dnešku sa z nich nezachovalo nič. No páleničiarska tradícia pretrváva dodnes.
V súčasnosti medzi dôležité firmy patrí podnik Agrosúča, a.s. (bývalý Poľnohospodársky podnik, a.s. Súčanka, predtým ŠM Horná Súča). Zaoberá sa rastlinnou, živočíšnou a mliečnou výrobou a drevovýrobou. Ďalším subjektom je Tradičná pekáreň, s r.o.
Osobnosti upraviť
- Andrej Mesároš (1741 – 1812), predstaviteľ prvej generácie bernolákovcov
- Michal Rešetka (1794 – 1854), rímskokatolícky kňaz, náboženský spisovateľ a editor
- Pavol Kristián Ranko (1865 – 1949), zvonolejár
- Juraj Fojtík (1925 – 1982), archivár
- Ján Mikušinec (* 1944), básnik
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Horná Súča