Horná roveň (vrch v Kremnických vrchoch)
Horná roveň (1 076,3 m n. m.[1]) je vrch v Kremnických vrchoch. Leží nad obcou Králiky, približne 7 km západne od Banskej Bystrice.[2]
Horná roveň | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Banskobystrický |
Okres | Banská Bystrica |
Obec | Radvaň |
Pohorie | Kremnické vrchy |
Podcelok | Flochovský chrbát |
Povodie | Hron |
Nadmorská výška | 1 076,3 m n. m. |
Súradnice | 48°43′20″S 19°01′11″V / 48,7221°S 19,0198°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | neznačený |
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa na východe centrálnej časti Kremnických vrchov, v geomorfologickom podcelku Flochovský chrbát.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, na území okresu Banská Bystrica a v katastrálnom území Radvane, mestskej časti Banskej Bystrice.[4] Je súčasťou rázsochy, ktorá vybieha severovýchodným smerom z masívu Zlatej studne v hlavnom hrebeni. Najbližšími sídlami sú severne ležiace Králiky a východne situovaný Malachov.[2]
Opis
upraviťHorná roveň je nevýrazný pahorok v bočnom hrebeni, ktorý vedie od hlavného hrebeňa na Suchý vrch (800 m n. m.) nad Malachovom.[5] Východne susedí Nemecký vrch (843 m n. m.), severne leží Vyhnatová (1 283 m n. m.), západne je v hlavnom hrebeni situovaný Mýtny vrch (1 221 m n. m.) a Zlatá studňa (1 265 m n. m.) a juhovýchodným smerom susedí vrch Košiare (1 050 m n. m.).[1] Západné a severné svahy odvádzajú vodu Farbeným do Tajovského potoka, južnú časť hrebeňa odvodňuje Malachovský potok do rieky Hron. Juhozápadne od vrcholu sa nachádza prírodná pamiatka Horná Roveň.[2] Na vrchol nevedie značená turistická trasa.
Výhľady
upraviťRiedky lesný porast vrcholovej časti, no najmä blízka horská lúka umožňuje obmedzený rozhľad na okolie. Pozorovať možno nielen hlavný hrebeň Kremnických vrchov, ale tiež okolie Banskej Bystrice a pohoria Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Nízke Tatry, Veporské vrchy, Poľana, Ostrôžky a Javorie.[6]
Prístup
upraviťNa vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z okolia. Severovýchodným úbočím vedie modro značený chodník z Banskej Bystrice do Bystrického sedla, rovnako značený chdník vedie južným úpätím z Malachova do sedla Tri kríže.[2]
Referencie
upraviť- ↑ a b Kremnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. dennikn.sk, [cit. 2022-01-15]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-15]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-15]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ TM 132 Kremnické vrchy (7. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-15]. Dostupné online.