Horné Chlebany
Horné Chlebany sú obec na Slovensku v okrese Topoľčany. V obci je rímskokatolícka kaplnka Škapuliarskej Panny Márie z roku 1729.
Horné Chlebany | |
obec | |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Nitriansky kraj |
Okres | Topoľčany |
Región | Nitra |
Nadmorská výška | 172 m n. m. |
Súradnice | 48°36′16″S 18°13′21″V / 48,6045°S 18,2224°V |
Rozloha | 3,8 km² (380 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 379 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 99,74 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1328 |
Starosta | Jozef Ladický[3] (SMER-SD) |
PSČ | 956 31 (pošta Krušovce) |
ŠÚJ | 556351 |
EČV (do r. 2022) | TO |
Tel. predvoľba | +421-38 |
Adresa obecného úradu |
OcÚ Horné Chlebany |
E-mailová adresa | hornechlebany@seznam.cz |
Telefón | 038/5300234 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Horné Chlebany | |
Webová stránka: hornechlebany.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Poloha obce
upraviťObec Horné Chlebany leží v severnej časti Nitrianskeho kraja v strednej časti sprašovej Nitrianskej pahorkatiny na pravostrannej nive a terase rieky Bebravy v blízkosti sútoku s riekou Nitrou približne v strede medzi Tribečským a Inoveckým pohorím. Na severovýchode sa nachádzajú Strážovské vrchy, kde vyviera rieka Bebrava pretekajúca 1 km od obce susediacej s Krušovcami, Solčiankami, Rajčanmi a Bošanmi. Stred obce je 172 m n. m. a na území sa nadmorská výška pohybuje v rozmedzí 169 – 233 m n. m. Vedie cez ňu hlavná cesta z Topoľčian do Prievidze v Nadliciach s odbočkou do Trenčína a 2 km od nej sa nachádza železničná stanica Bošany.
Fauna a flóra
upraviťV miernom klimatickom pásme sa darí obilninám, kukurici, repe, strukovinám, zemiakom a bežnej zelenine; ovocným stromom jabloniam, hruškám, čerešniam, orechom, marhuliam) a v priaznivých klimatických podmienkach dozrievajú i broskyne. slivky zo záhrad vymizli po napadnutí šárkou.
Pri rieke Bebrave rastú rôzne druhý vŕb a jelše. V katastrálnom území obce v časti zvanej Hlbočina je pozostatok dvoch radov čerešní, pri ktorých sú rozrastené agáty, hloh, chabzda, baza čierna, bršlen, trnky, rešetliak prečisťujúci, plamienok plotný a šípové kry. Na miestnom cintoríne je chránený strom javor mliečny.
Z divých zvierat sa v okolí obce zdržiavajú kačice divé, bažanty, jarabice a zajace poľné, škrečky, myši, potkany vodné a lasice. Z vtákov sú to sýkorka belasá, sýkorka veľká, penica, zelienka obyčajná, strnádka, stehlík, žltochvost, ďateľ, kanárik poľný, drozd, škovránok i slávik. Z dravých vtákov sú to sokol myšiar a myšiak hôrny. Bežne sa tu vyskytujú aj vrabce, straky, havrany a vrany. Na majeri hniezdia plamienky driemavé a netopiere. V kanáli za Kračinou sa zdržiavajú ondatry, žaby, ropuchy a skokany zelené.
Dejiny
upraviťRaná história osídlenia a vznik obce
upraviťStredné Ponitrie bolo už na konci 5. storočia značné kultivované a osídlené. Na pravobrežných prítokoch Nitry bolo slovanské osídlenie i v Krušovciach, Chlebanoch, Rajčanoch a v Norovciach. Dôkazy o tom poskytol nález nespočetného súboru črepov z 11. storočia, nájdených v Krušovciach – Dolných Chlebanoch r. 1969 p. Opluštilom a Gergelom pri prieskume katastra obce spojenom s obhliadkou ryhy pre vodovodné potrubie. Situovanie Chlebian medzi Krušovcami a Rajčanmi sa javí ako súčasť väčšieho komplexu súvisiaceho s rádom templárov, resp. johanitov.
Roku 1328 sa uvádza prvá písomná zmienka o nerozdelenej obci Horné Chlebany pod názvom Halban, ako majetku Rajčániovcov, vedľajšej vetvy šľachticov z Krušoviec a Lipovníka. Podľa najstarších uhorských zákonov bolo povinných každých 10 osád nájsť si miesto a postaviť vlastný kostol – v Krušovciach boli 2 kostoly i kláštor – a v služobných osadách vykonávali roľníci špeciálne služby panstvu. Názov Horných Chlebian sa odvodzuje podľa činnosti obyvateľstva, čiže pečenia chleba pre predpokladanú rádovú komendu rytierov Templárov či Johanitov, ktorí vyvíjali v tom čase aktivity v oblasti náboženskej, liečiteľskej ale i vojensko-strážnej.
Potomok Betlehema Rajčániho z rodu Lipovníckeho (Lyponuk) Mikuláš založil vinohrad spomínaný v r. 1397. Už v druhej polovici 13. storočia bola majetková držba šľachtického rodu z Krušoviec rozsiahla a zahŕňala pôvodné chotáre dnešných Krušoviec, Horných a Dolných Chlebian, Rajčian, Veľkých a Malých Bedzian, Noroviec, Solčianok, Livinej, Borčian, Dolných Naštíc a Biskupíc. Ako vyvinutá dedina sa obec spomína r. 1426 už ako majetok Krušovskovcov. Majetkové podiely v Chlebanoch mal i rod Bacskády z blízkeho Baštína.
Medzi rokmi 1655 a 1718 postupne získal majetkové podiely z Krušoviec, Dolných i Horných Chlebian, Malých a Veľkých Bedzian, Nemečiek a Noroviec nový majiteľ Peter Beréni s Katarínou Onoriovou. Zemepánmi Chlebian boli v roku 1713 bratia – evanjelici – Alexander a Matej Ujfaluši a majetkové podiely v obci mali aj rody Beréniovcov, Zichiovcov, Köröšiovcov, Zayovcov získané sobášmi, donáciami – kúpou. V roku 1787 sídlila v kaštieli v Horných Chlebanoch vdova Júlia Korošiová. Gróf Zay získal kúpou majetky v Horných Chlebanoch roku 1839. V 19. a 20. stororčí sa vymenilo viac majiteľov.
Prvá a druhá svetová vojna, ČSR a SR
upraviťOd. r. 1873 do r. 1913 mala obec úradný názov Felsöhelbény.
V roku 1920 mala obec 34 domov. Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie, na ktorej troskách vznikla Československá republika riadil občanov Obecný výbor s richtárom. V roku 1924 začala fungovať v boci verejná knižnica, ktorá vtedy mala 120 kníh.
Tridsiate roky boli v znamení všeobecnej hospodárskej krízy. Štát sa snažil riešiť nedostatok pracovných príležitostí sčasti verejnoprospešnými prácami. Najviac nezamestnaných bolo z radov sezónnych pracovníkov tzv. horňákov resp. horniakov. Prichádzali väčšinou z okolia Handlovej, Terchovej i Oravy. Svoje práce začínali jednotením a končili zberom repy. Pred prácami uzatvorili zmluvu, v ktorej boli vypísané tak práce, ako i pláca.
V 2. svetovej vojne, keď už bola jasná prehra Nemecka, sa opozícia postavila proti kolaborantskému režimu, vypuklo SNP. Obec bola oslobodená 2. apríla 1945 vojskami 2. ukrajinského frontu.
Integrácia
upraviťV rámci integrácie r. 1976 bola obec pričlenená k Rajčanom. Možnosť nadobudnúť samostatnosť sa pre Horné Chlebany znovu vytvorila po novembri 1989. Obec ju využila takmer okamžite a jej odlúčenie od obce Rajčany dosiahla už v r. 1989. Voľby obecného zastupiteľstva v r. 1990 sa už uskutočnili v samostatnej obci.
Po obnovení samosprávy obcí v r. 1990 obec znovu pocítila potrebu prezentovať svojbytnosť aj vlastnými symbolmi: erbom, vlajkou a pečaťou. Obec nemala vlastný erb, boli používané zemepánske viacerých rodov. Vlastný erb H. Chlebian korení v slove chlieb a navrhol ho PhDr. Ladislav Vrteľ. Obec symboly používa dňom schválenia od r. 1994.
Významné budovy v obci
upraviťKaštieľ a kaplnka
upraviťV obci sa nachádza pôvodne barokový kaštieľ z 18. storočia, ktorý bol v 19. storočí úplne prestavaný. Pred kaplnkou stojí kamenná socha Svätého Floriána – patróna hasičov – postavená v roku 1773, (zrekonštruovaná v roku 2002 – 2003) a dňa 22. 9. 2003 v roku návštevy Slovenska pápežom Jánom Pavlom II., vysvätená.
Socha Jána Nepomuckého
upraviťSocha Jána Nepomuckého bola zrekonštruovaná aj s podstavcom v roku 2009.
Literatúra o obci
upraviť- Horné Chlebany 1328 – 1998, autor: Anežka Vražbová, vydal OcÚ Horné Chlebany 1998;
- História a súčasnosť: Spolok „Tri ruže“, autor a vydavateľ: Anežka Vražbová Horné Chlebany 2001,
- Svadba, autor a vydavateľ: Anežka Vražbová Horné Chlebany 2002,
- Turistika v okolí obce Horné Chlebany: autor a vydavateľ Anežka Vražbová Horné Chlebany 2003,
- Medzinárodná CB rádioamatérska súťaž: Víťazi putovnej svätojánskej mušky 1999 – 2003“, autor a vydavateľ: Anežka Vražbová Horné Chlebany 2003.
- Vydaná publikácia o obci Horné Chlebany s hlavným redaktorom pánom Mgr.Vaňom a kolektívom a vytlačené pohľadnice pri príležitosti 680.ročnice obce od prvej písomnej zmienky v r.2008
- Vydanie publikácie v r.2009 Nové pohľady a pohľadnice obce.
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Horné Chlebany