Horný Hričov
Horný Hričov je obec na Slovensku v okrese Žilina.
| Horný Hričov | |
| obec | |
 Horný Hričov, kaplnka z r. 1899
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Žilina |
| Región | Horné Považie |
| Vodný tok | Váh |
| Nadmorská výška | 320 m n. m. |
| Súradnice | 49°15′13″S 18°39′17″V / 49,253611°S 18,654722°V |
| Rozloha | 5,78 km² (578 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 874 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 151,21 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1282 |
| Starosta | Dušan Ďuríček[3] (nezávislý) |
| PSČ | 013 42 |
| ŠÚJ | 517593 |
| EČV (do r. 2022) | ZA |
| Tel. predvoľba | +421-41 |
| Adresa obecného úradu |
Obec Horný Hričov Obecný úrad 191 013 42 Horný Hričov |
| E-mailová adresa | starosta@hornyhricov.sk |
| Telefón | 041/568 01 29 |
| Fax | 041/568 03 69 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Horný Hričov | |
| Webová stránka: hornyhricov.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Obec leží na severnom okraji Bytčianskej kotliny, z juhu tiesnená Súľovskými vrchmi a zo severu a západu korytom Váhu. Východne od obce sa nachádza vodná nádrž Hričov, juhozápadne stojí žilinské letisko. Južným okrajom obce vedie železničná trať Bratislava – Žilina, no tiež diaľnica D1 a cesta I/61.
Dejiny upraviť
Najstaršia písomná zmienka o obci Rizot (Rizoi), patriacej pod hričovské panstvo, sa zachovala z roku 1208. Poloha na starej považskej ceste predpokladá staršie osídlenie, čo potvrdzuje aj existencia neďalekého hradu. Od roku 1254 patrilo tunajšie panstvo magistrovi Tolušovi (Bartolomej). Od roku 1265 patril „castrum Hrichou“ Mikulášovi z rodiny Beychovcov, od roku 1424 prešiel do majetku kráľovny Barbory, manželky Žigmunda Luxemburského. V polovici 15. storočia hrad i panstvo ovládli Husiti, po roku 1469 sa jeho majiteľom stal Blažej Podmanický. Po roku 1563 sa správcom majetkov stal František I. Turzo, následne boli obce hričovského panstva, vrátane Horného Hričova, pripojené k bytčianskemu panstvu.
Obyvatelia sa venovali zaoberali poľnohospodárstvu, chovom oviec a prácou v okolitých lesoch. Počas sčítania ľudu v roku 1784 mal Horný Hričov 63 domov, v ktorých žilo 374 obyvateľov, v roku 1828 sa ich počet zvýšil na 487. Poľnohospodársky ráz si obec udržala aj po vzniku Prvej republiky, kedy sa tu okrem ľanového plátna tkali aj koberce, no tiež fungovala píla a dve tehelne. V rokoch 1920 a 1924 Horný Hričov vyhorel, priehradu dokončili v roku 1962, kedy bola zaplavená časť chotára.
Od roku 1960 patrí do okresu Žilina.
Osobnosti upraviť
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Horný Hričov
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Oficiálna stránka Archivované 2018-02-07 na Wayback Machine