Horný Hričov

obec na Slovensku v okrese Žilina

Horný Hričov je obec na Slovensku v okrese Žilina.

Horný Hričov
obec
Horný Hričov, kaplnka z r. 1899
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Región Horné Považie
Vodný tok Váh
Nadmorská výška 320 m n. m.
Súradnice 49°15′13″S 18°39′17″V / 49,253611°S 18,654722°V / 49.253611; 18.654722
Rozloha 5,78 km² (578 ha) [1]
Obyvateľstvo 874 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 151,21 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1282
Starosta Dušan Ďuríček[3] (nezávislý)
PSČ 013 42
ŠÚJ 517593
EČV (do r. 2022) ZA
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Obec Horný Hričov
Obecný úrad 191
013 42 Horný Hričov
E-mailová adresa starosta@hornyhricov.sk
Telefón 041/568 01 29
Fax 041/568 03 69
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Horný Hričov
Webová stránka: hornyhricov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis

upraviť

Obec leží na severnom okraji Bytčianskej kotliny, z juhu tiesnená Súľovskými vrchmi a zo severu a západu korytom Váhu. Východne od obce sa nachádza vodná nádrž Hričov, juhozápadne stojí žilinské letisko. Južným okrajom obce vedie železničná trať Bratislava – Žilina, no tiež diaľnica D1 a cesta I/61.

Žilina je vzdialená 8 km východne, Bytča 11 km juhozápadne.

Najstaršia písomná zmienka o obci Rizot (Rizoi), patriacej pod hričovské panstvo, sa zachovala z roku 1208. Poloha na starej považskej ceste predpokladá staršie osídlenie, čo potvrdzuje aj existencia neďalekého hradu. Od roku 1254 patrilo tunajšie panstvo magistrovi Tolušovi (Bartolomej). Od roku 1265 patril „castrum Hrichou“ Mikulášovi z rodiny Beychovcov, od roku 1424 prešiel do majetku kráľovny Barbory, manželky Žigmunda Luxemburského. V polovici 15. storočia hrad i panstvo ovládli Husiti, po roku 1469 sa jeho majiteľom stal Blažej Podmanický. Po roku 1563 sa správcom majetkov stal František I. Turzo, následne boli obce hričovského panstva, vrátane Horného Hričova, pripojené k bytčianskemu panstvu.

Obyvatelia sa venovali zaoberali poľnohospodárstvu, chovom oviec a prácou v okolitých lesoch. Počas sčítania ľudu v roku 1784 mal Horný Hričov 63 domov, v ktorých žilo 374 obyvateľov, v roku 1828 sa ich počet zvýšil na 487. Poľnohospodársky ráz si obec udržala aj po vzniku Prvej republiky, kedy sa tu okrem ľanového plátna tkali aj koberce, no tiež fungovala píla a dve tehelne. V rokoch 1920 a 1924 Horný Hričov vyhorel, priehradu dokončili v roku 1962, kedy bola zaplavená časť chotára.

Od roku 1960 patrí do okresu Žilina.

Osobnosti

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť