Horný Vadičov
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Horný Vadičov je obec na Slovensku v okrese Kysucké Nové Mesto.
| Horný Vadičov | |
| obec | |
 Pohľad z pod Ľadonhory
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Kysucké Nové Mesto |
| Región | Kysuce |
| Nadmorská výška | 487 m n. m. |
| Súradnice | 49°16′00″S 18°53′00″V / 49,266667°S 18,883333°V |
| Najvyšší bod | Ľadonhora |
| - výška | 999,2 m n. m. |
| Rozloha | 20,81 km² (2 081 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 722 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 82,75 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1359 |
| Starosta | Viera Lea Slivková[3] (nezávislá) |
| PSČ | 023 45 |
| ŠÚJ | 509205 |
| EČV (do r. 2022) | KM |
| Tel. predvoľba | +421-41422 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad, Horný Vadičov 160, 023 45 Horný Vadičov |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 041/422 92 21 |
| Fax | 041/422 92 26 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Horný Vadičov | |
| Webová stránka: hornyvadicov.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Časti obce upraviť
Obec má štyri hlavné časti (osady):
- Prostredný Vadičov (v minulosti samostatná obec)
- Rolia
- Galierovce
- Košariská
Polohopis upraviť
Obec Horný Vadičov s rozlohou 2081 ha a počtom 1 628 obyvateľov leží na konci Vadičovskej doliny, ktorá sa nachádza pod južnými svahmi bradlového pásma Kysuckej vrchoviny v dĺžke takmer desiatich kilometrov. Cez obec preteká Vadičovský potok s prítokmi Ílovica, Sopotnica a Dlhý potok, takže pôvodná zástavba prebiehala po brehoch potokov.
Prírodné podmienky upraviť
Vadičovský potok vytvoril pri svojom toku náplavy a riečne trasy ako Lužina (názov sa používa dodnes) a Závodie. Katastrálne územie obce leží vo výške 480 až 999 m n. m.Ľadonhora a priľahlé časti sú pokryté lesnými porastami bučín, bukových javorín, drieňových bučín a lipových javorín s prítomnosťou viacerých teplomilných druhov rastlín a živočíchov. Sú tu zastúpené zriedkavé druhy, niektoré sa vyskytujú iba na tomto území. Prírodná rezervácia sa rozkladá na rozlohe 285,74 ha.
Vrchy nad obcou upraviť
- severne Ľadonhora
- východne Zlieň (na mapách označený ako Magura)
- južne Požeha
- juhozápadne Královec
Symboly obce upraviť
Najstarší symbol obce je známy podľa odtlačkov bližšie nedatovaného pečatidla z druhej polovice 18. storočia. Kruhopis pečate znie IGIL(UM) P(OSSESSIONIS). FELSICO VADICZO (teda pečať obce Horný Vadičov) a v strede pečatného poľa vyrastá medzi dvomi výhonkami kvet slnečnice.
Dejiny upraviť
Osídlená dedina vznikla na prelome 14. – 15. storočia, ako Silvia Vaditzov sa spomína v roku 1359. Písomne je doložená v roku 1419 (Wadycho), 1504 (Felse Wadychow) a v roku 1773 Horní Wadičow. Do konca feudalizmu bola obec zemianskym majetkom (Rudinský, Nemecký, Záborský).
Na viacerých miestach (Crkovo, Ľadonhora) sa archeologickým výskumom našli stopy osídlenia ľudu lužickej kultúry z mladšej bronzovej doby (bronzová sekerka s tuľajkou) a staršej železnej doby. Hradisko, ktoré poskytovalo ochranu obyvateľstvu, sa nachádzalo na temene Ľadonhory. Stopy púchovskej kultúry sa nachádzajú v údolí Vadičovského potoka.
Na hornovadičovskom cintoríne rastie päť chránených líp, jedna z nich je vyhlásená za chránený prírodný výtvor (poprsný obvod 585 cm, čo je najvyšší údaj z Kysúc). V roku 1789 bola v obci postavená fara a v roku 1806 rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša. V obci pôsobil a súčasne literárne tvoril kaplán, kysucký básnik Dlhomír Poľský (Andrej Majer). V novembri 1944 boli na vežu kostola namontované hodiny, ktorých tvorcom bol vtedy 72 ročný Lukáč Berešík Bôtek (Bvotek) z obce. Tieto hodiny boli vyhotovené z rôznych dostupných strojových súčiastok a fungujú dodnes.
Časová os upraviť
- 1359 – prvá písomná zmienka
- 1419 – písomná zmienka o obci Wadycho – postupne vlastníctvo zemianskej rodiny Rudinských, Nedeckých a Záborských
- 1504 – zmienka o obci s názvom Felse Wadychov
- 1598 – obec má 35 domov
- 1789 – zriadená fara
- 1806 – dostavaný a vysvätený kostol sv. Mikuláša
- 1849 – výskyt epidémie cholery
- 1850 – obec má 1 238 obyvateľov
- 1858 – 15. január – o 20:45 hod. zaznamenané zemetrasenie v trvaní 6 sekúnd, ktoré značne poškodilo kostol
- 1863 – 1865 opravy škôd spôsobené zemetrasením, ale aj celková vnútorná a vonkajšia úprava kostola
- 1873 – epidémia cholery – za päť týždňov zomrelo 85 ľudí, vrátane celých rodín
- 1960 – obec sa stáva súčasťou okresu Čadca ( do tej doby patrila k zrušenému okresu Kysucké Nové Mesto)
- 1991 – obec má 1547 obyvateľov, 427 domov, 58 neobývaných
Kultúra a zaujímavosti upraviť
Pamiatky upraviť
- Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša biskupa, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1804-1806. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu histozujúci hlavný oltár a bočné oltáre. Organ je z roku 1935.[4] Ďalej sa tu nachádza oltárny obraz Immaculaty od J. B. Klemensa z roku 1863. Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie je členené pilastrami a kordónovou rímsou. Veža vyrastajúca z priečelia vo forme rizalitu, je členená pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.
- Dedinská zvonica, ľudová čiastočne murovaná stavba na pôdoryse štvorca, v hornej časti s drevenou nadstavbou, pokrytá stanovou strechou.
- Kaplnka Panny Márie, jednoloďová neoklasicistická stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou, z roku 1914. Interiér je plochostropý.[5] Fasády kaplnky sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovou rímsou a ukončená ihlancovou helmicou.
- Súbor zrubových ľudových domov, ide o jednopodlažné trojpriestorové stavby na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou strechou a štítom s podlomenicou.
-
Kostol sv. Mikuláša biskupa -
Kostol sv. Mikuláša, historická fotografia -
Hlavný oltár, historická fotografia
Turizmus upraviť
Obcou prechádza niekoľko turistických trás.
Školstvo upraviť
V obci sa v súčasnosti nachádza materská a základná škola. Prvá škola bola v dedine zriadená už v roku 1789.
- 1857 – zaplatili rodičia školopovinných detí 22 zlatých striebra a 54 grošich ako pokutu za neposielanie deti do školy počas zimných mesiacov
- 1989 – 200 rokov školstva v obci
Osobnosti obce upraviť
Rodáci upraviť
- Lukáš Berešík Bôtek (Bvotek), zostrojil vežové hodiny osadené na kostolnej veži, postavil kaplnku pri cintoríne
Pôsobili tu upraviť
- Dlhomír Poľský (* 1864 - † 1935), vlastným menom Andrej Majer, básnik, správca farnosti v rokoch 1904–1928
Galéria upraviť
-
Kaplnka pri cintoríne -
Sv. Mikuláš patrón obce -
Amfiteáter na Hájnicach -
Časť Dlhá -
Mlyn u Potrenských -
Kríž, postavený v roku 1933 -
Kroj z Vadičova -
Básnik Andrej Majer (sediaci vľavo) -
Obec v roku 1935
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Horný Vadičov - Kostol sv. Mikuláša biskupa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Horný Vadičov - Kostol Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Horný Vadičov
