Horný Zemplín
Horný Zemplín (Hornozemplínsky región cestovného ruchu) je slovenský región a región cestovného ruchu. Nachádza sa v severovýchodnej časti Slovenska. Zo severu susedí s Poľskom, zo západu s regiónom Šariš, na juhu prechádza do regiónu Dolný Zemplín a na východe susedí s Ukrajinou. Región patrí pod Prešovský kraj.
Centrum regiónu je najväčšie mesto Horného Zemplína Humenné, ktoré je zároveň aj jeho najstarším mestom. Prvá písomná správa o meste Humenné je z roku 1317. Najvyšším bodom regiónu je trojhraničný vrch Kremenec (1 221,0 m n. m.) v Bukovských vrchoch, ktorý je najvýchodnejším bodom Slovenska (49° 05' 18" s. z. š., 22° 34' 03" v. z. d.).
Na území Horného Zemplína sa rozprestierajú Bukovské vrchy, Laborecká vrchovina a v južnej časti časť pohoria Vihorlatské vrchy, ktorého chrbát tvorí hranicu, ktorá oddeľuje regióny Horný Zemplín od Dolného Zemplína. Časti horstiev tvoria Chránenú krajinnú oblasť Vihorlat so vznikom v roku 1973, Chránenú krajinnú oblasť Východné Karpaty so vznikom v roku 1977 a nachádza sa tu aj Národný park Poloniny, ktorý je tretím najväčším na Slovensku s rozlohou 29 805 ha, bol vyhlásený 23. 9. 1997. V regióne sa zachovali drevené kostolíky, z ktorých najznámejšie sú v Hrabovej Roztoke, Jalovej, Kalnej Roztoke, Ruskom Potoku, Šmigovci (bude umiestnený v Ľutine), Topoli a Uličskom Krivom. Všetky sú národnou kultúrnou pamiatkou. Zaujímavé sú aj zrúcaniny hradov Brekov, Čičava a Jasenov, na ktorých prebieha obnova.
Nachádzajú sa tu územia ako Havešová, Rožok, Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlatský prales[1][2], ktoré boli v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka. Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra).
V regióne sa nachádza oblasť, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.
Medzi najznámejšie rekreačné strediska regiónu patria Domaša a Sninské rybníky. Najväčším rekreačným centrom regiónu je vodná nádrž Veľká Domaša so strediskami Dobrá, Poľany – Monika, Holčíkovce – Eva, Nová Kelča – Krym a Valkov – Tišava. Obľúbená je aj rekreačná oblasť Sninské rybníky neďaleko mesta Snina. Kde sa nachádza Biokúpalisko Sninské rybníky, ktoré je druhým bio kúpaliskom na Slovensku, využívajúcim technológiu samočistenia vody pomocou rastlín a rias. Celá oblasť sa nachádza v prekrásnej prírode pod Sninským kameňom (1 006,0 m n. m.), ktorý je vyhľadávanou turistickou atrakciou.
Z vodných diel v regióne treba spomenúť Vodárenskú nádrž Starina v Bukovských vrchoch, ktorá je najväčšou vodnou nádržou na pitnú vodu na Slovensku, zásobuje región východného Slovenska (najmä Prešova a Košíc) pitnou vodou.
Ako región cestovného ruchu oficiálne zahŕňa okresy:
- Humenné
- Medzilaborce
- Snina
- Vranov nad Topľou
- Stropkov
- z okresu Michalovce len mesto Strážske
Územie susedí na juhu s Dolným Zemplínom, na juhozápade s Abovom, na západe so Šarišom, na severe s Poľskom a na východe s Ukrajinou.
Zaujímavé údaje o obciach
upraviť- najstaršia obec: Medzianky (r.1212)
- najmladšia obec: Zemplínske Hámre (r.1954)
- najvyššie položená obec: Runina (560 m n. m.)
- najnižšie položená obec: Dlhé Klčovo (114 m n. m.)
- obec s najvyšším počtom obyvateľov: Belá nad Cirochou (3348)
- obec s najmenším počtom obyvateľov: Parihuzovce (30)
Turistický ruch
upraviťÚzemie Horného Zemplína ponúka množstvo turisticky atraktívnych lokalít:
Národné parky
upraviťChránené krajinné oblasti
upraviťParky tmavej oblohy
upraviťHorská turistika
upraviť- Bukovské vrchy[3]
- vrchy
- Kremenec (1 221,0 m n. m.) – Najvýchodnejší bod Slovenska; najvyšší vrch Bukovských vrchov; najvyšší bod okresu Snina, regiónu Horný Zemplín, ako aj celého Zemplína
- Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.)
- Jarabá skala (1 199,0 m n. m.)
- Ďurkovec (1 188,7 m n. m.)
- Pľaša (1 162,8 m n. m.)
- Kruhliak (1 100,6 m n. m.)
- vrchy
- Vihorlatské vrchy[4]
- vrchy
- Vihorlat (1 075,5 m n. m.) – Najvyšší vrch Vihorlatských vrchov; najvyšší bod okresu Humenné
- Sninský kameň (1 006,0 m n. m.)
- jazerá
- Morské oko (618 m n. m.) – Najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku
- vrchy
Vodné diela
upraviť- Veľká Domaša
- Vodárenská nádrž Starina – Najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu na Slovensku; najväčší zdroj pitnej vody v strednej Európe
Kultúrne a historické pamiatky
upraviťHrady
upraviťDrevené chrámy
upraviť- Chrám Nanebovstúpenia Pána (Šmigovec, 1775)
- Chrám svätého Bazila Veľkého (Hrabová Roztoka, 18. stor.)
- Chrám svätého Michala archanjela (Topoľa, 1700)
- Chrám svätého Michala archanjela (Uličské Krivé, 1718)
- Chrám svätého Michala archanjela (Ruský Potok, 1740)
- Chrám svätého Michala archanjela (Nová Sedlica, dnes skanzen v Humennom, 1745)
- Chrám svätého Jána Krstiteľa (Kalná Roztoka, 1750)
- Chrám svätého biskupa Mikuláša (Zboj, dnes skanzen v Bardejovských Kúpeľoch, 1775)
- Chrám svätého Juraja (Jalová, 1792)
Lokality Svetového dedičstva UNESCO
upraviťRekreačné oblasti
upraviť- Sninské rybníky
- Domaša
- rekreačné strediská
- Dobrá
- Poľany – Monika
- Holčíkovce – Eva
- Nová Kelča – Krym
- Valkov – Tišava
- rekreačné strediská
Kúpaliská
upraviťOkresy a mestá
upraviťMestá
upraviť- Humenné – Je centrum regiónu Horný Zemplín
- Medzilaborce
- Snina
- Vranov nad Topľou
- Stropkov
- Strážske
Okresy
upraviť- Humenné
- Medzilaborce
- Snina – Najvýchodnejší okres v regióne aj na Slovensku.
- Vranov nad Topľou
- Stropkov
Galéria
upraviťKliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
-
Jarabá skala (1 199,0 m n. m.) – vyhliadka na skalnom brale
-
Ďurkovec (1 188,7 m n. m.)
-
Vihorlat (1 075,5 m n. m.) – Najvyšší vrch Vihorlatských vrchov
-
Sninský kameň (1 006,0 m n. m.) – obľúbený vrch vyhľadávaný turistami
-
Morské oko – Najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku
-
Biokúpalisko Sninské rybníky v rekreačnej oblasti Sninské rybníky
Referencie
upraviť- ↑ Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-08-19]. Dostupné online. Archivované 2015-07-15 z originálu.
- ↑ Vihorlat – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-08-19]. Dostupné online. Archivované 2015-05-19 z originálu.
- ↑ Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
- ↑ Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000. 5. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-594-4.
Pozri aj
upraviťExterné odkazy
upraviťSúradnice: 48°59′10″S 21°57′33″V / 48,986174°S 21,959267°V