Hornolužická srbčina
Hornolužická srbčina alebo horná lužická srbčina je z oboch lužických jazykov viac rozšírená medzi obyvateľstvom, a má lepšie kultúrne zázemie. Oblasť Hornej Lužice priamo susedí so severnou českou hranicou.
Hornolužická srbčina (Hornjoserbšćina) | |
Štáty | Horná Lužica v Sasku v Nemecku |
---|---|
Región | Západná Európa |
Počet hovoriacich | 40 000 |
Poradie | nenachádza sa v prvej 100 |
Klasifikácia | Indoeurópske jazyky
|
Písmo | Latinka |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Sasko (menšinový jazyk) |
Jazykové kódy | |
ISO 639-2 | hsb |
ISO 639-3 | hsb |
Wikipédia | |
Adresa | hsb.wikipedia.org |
Pomenovanie | Wikipedija, swobodna encyklopedija |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
História a rozšírenie upraviť
Prvá kniha vznikla v roku 1597, v 19. storočí mali národné obrodenie. Dnes ide o chránený menšinový jazyk, vznikajú materské škôlky, kde sa ho deti učia, keďže im ho vlastní rodičia nedokázali podať (projekt WITAJ).
Za centrum lužickej kultúry sa považuje mesto Budyšín (Budyšin, Bautzen) neďaleko Drážďan. V meste a okolí sa nachádzajú dvojjazyčné nápisy.
Malá komunita lužických emigrantov si tiež uchováva svoj jazyk v Texase v Lee County. Je pod vplyvom okolitej nemčiny i angličtiny.
Charakteristika upraviť
Praslovanské G sa zmenilo na H rovnako ako v češtine.
Slabikotvorné R a L chýba, pred počiatočné O sa predsúva W (wón, wokno).
Zvláštnosťou je dvojné číslo, ktoré bolo aj do 14. storočia v slovenčine a v iných slovanských jazykoch, ale z nich vymizol (okrem zvyškov ako očú, dvoma).
Ďalšie zvláštne tvary sú pri slovesách: aorist a imperfektum.
Slovná zásoba obsahuje mnoho slov z nemčiny a češtiny (Lužica kedysi patrila do Českého kráľovstva).
Abeceda a výslovnosť upraviť
Hornolužická abeceda sa líši od dolnolužickej a je nasledovná:
veľké | A | B | C | Č | D | Dź | E | F | G | H | CH | I | J | K | Ł | L | M | N | O | P | R | S | Š | T | Ć | U | W | Y | Z | Ž | ||||
malé | a | b | c | č | d | dź | e | ě | f | g | h | ch | i | j | k | ł | l | m | n | ń | o | ó | p | r | ř | s | š | t | ć | u | w | y | z | ž |
Vzorový text upraviť
Všeobecná deklarácia ľudských práv upraviť
hornolužicky | Wšitcy čłowjekojo su wot naroda swobodni a su jenacy po dostojnosći a prawach. Woni su z rozumom a swědomjom wobdarjeni a maja mjezsobu w duchu bratrowstwa wobchadźeć. |
slovensky | Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní si v dôstojnosti aj v právach. Sú nadaní rozumom a svedomím a majú spolu vychádzať v duchu bratstva. |
Pozri aj upraviť
Externé odkazy upraviť
- Společnost přátel Lužice
- Serbski institut
- Česko-hornosrbský slovník
- Euromosaic information page
- Kurs serbskeje rěče, všetky lužickosrbské dialógy z učebnice Curs practic de limba sorabă