Hrb (vrch)

vrch v pohorí Poľana

Hrb (1 254,7 m n. m.[1]) je zalesnený vrch v severnej časti pohoria Poľana. Leží nad obcou Strelníky, približne 15 km juhozápadne od Brezna.[2] Hrb je geografickým stredom Slovenska, vypočítaným pomocou geometrických priesečníkov.[3]

Hrb
vrch
Ľubietovský Hrb (vľavo) a Vepor
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Obec Ľubietová
Pohorie Poľana
Podcelok Vysoká Poľana
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 254,7 m n. m.
Súradnice 48°43′50″S 19°27′26″V / 48,7306°S 19,4573°V / 48.7306; 19.4573
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup po z Ľubietovej cez Sedlo pod Hrbom
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Bystrica a v katastrálnom území obce Ľubietová.[5] Je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Ľubietovský Vepor, patriacej do CHKO Poľana. Najbližšími sídlami sú západne situované Strelníky a Ľubietová a severovýchodne ležiace Osrblie.[2]

Opis upraviť

 
Geografický stred Slovenska na Hrbe

Hrb je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie cez Hájny grúň a Vepor severným smerom na Čierťaž. Vrchol tvorí impozantné, miestami až 40 metrov vysoké skalné bralo, spadajúce kolmou stenou na sever a západ.[3] Tvorí spoločný masív s južne ležiacim Veprom (1 277 m n. m.), západným susedom je Ostrý grúň (1 032 m n. m.) a Jeleňová (1 174 m n. m.) a severným vrch Žliabky (1 128 m n. m.).[6] Oblasť patrí do povodia Hrona; západné svahy hrebeňa odvodňujú prítoky Hutnej, východné prítoky Osrblianky.[2] Vrcholom prechádza Rudná magistrála.

Výhľady upraviť

Hrb poskytuje z vhodných miest výhľad na všetky svetové strany s výnimkou juhu, kde je vyšší Vepor. Najlepšie viditeľné sú okolité vrchy Poľany a Veporských vrchov, no tiež veľká časť hrebeňa Nízkych Tatier. Západným smerom možno dovidieť k Starohorským vrchom, Veľkej Fatre i Kremnickým vrchom, východnému horizontu dominuje Fabova hoľa a Klenovský Vepor. Ojedinele sú severným smerom pozorovateľné ponad nízkotatranský hrebeň aj končiare Vysokých Tatier.[7]

Prístup upraviť

Referencie upraviť

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 59.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
  3. a b ĽUBIETOVÁ, Obec. Geografický stred Slovenska [online]. lubietova.sk, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  6. Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť