Hrbatá lúčka (1 027,4 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Poľana. Leží nad Očovou, približne 10 km severne od mesta Detva.[2] Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana.

Hrbatá lúčka
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický
Okres Zvolen
Obec Očová
Pohorie Poľana
Podcelok Vysoká Poľana
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 027,4 m n. m.
Súradnice 48°38′51″S 19°23′06″V / 48,6474°S 19,385°V / 48.6474; 19.385
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup neznačený
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Nachádza sa v západnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Zvolen a v katastrálnom území obce Očová.[4] Najbližšími sídlami sú východne situovaná osada Kyslinky, južne leží obec Dúbravy, juhozápadne Očová a západne Hrochoť.[2]

Opis upraviť

Hrbatá lúčka leží v južnej časti hrebeňa kaldery bývalého stratovulkánu, v hrebeni, vedúcom od Poľany západným smerom cez Drábovku (1 251 m n. m.) až nad obec Hrochoť. Severne susedí Žiarec (1 100 m n. m.) a Rigel (807 m n. m.), východne Grúň (1 026 m n. m.), Šafraníčka (1 015 m n. m.) a Želobudzská skalka (1 116 m n. m.), južným smerom je Pajta (748 m n. m.) a západným Repiská (767 m n. m.) a Chochuľka (753 m n. m.).[5] Masív patrí do povodia Hrona, resp. jeho čiastkového povodia rieky Slatina. Severné svahy masívu odvodňujú prítoky Hučavy, západné a južné Želobudzský potok. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[2]

Výhľady upraviť

Súvislý porast vrcholovej časti neumožňuje rozhľad. Z lokalít s riedkou vegetáciou sú viditeľné okolité vrchy Poľany, pri vhodných podmienkach aj Nízke Tatry, Starohorské vrchy, Veľká Fatra, Kremnické a Štiavnické vrchy, Javorie, Ostrôžky a nezriedka aj niektoré horstvá v severnom Maďarsku.[6]

Prístup upraviť

Vrchol je prístupný neznačenými chodníkmi z okolitých sídiel, príp. hrebeňom cez Želobudzskú skalku zo sedla Príslopy.[2]

Referencie upraviť

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 80.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-25]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-25]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-25]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-25]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť