Hrdlička záhradná

druh vtáka rodu Streptopelia

Hrdlička záhradná alebo hrdlička bronzová[3] (lat. Streptopelia decaocto) je holub z čeľade holubovitých. Od roku 1936, kedy prenikla aj na Slovensko, už hniezdi a zimuje na celom území s výnimkou horských oblastí nad 900 m n. m. a súvislých lesných porastov.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hrdlička záhradná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci kvôli degradácii životného prostredia, čo vytvára pre hrdličku záhradnú nové vhodné biotopy. Stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne vzrástli.[1]

hrdlička záhradná
Collared.dove.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Streptopelia decaocto
Frivaldszky, 1838
Synonymá
hrdlička bronzová
Streptopelia decaocto range map.png
Mapa rozšírenia hrdličky záhradnej
      Pôvodná oblasť výskytu
      Zavlečené
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

OpisUpraviť

Hrdlička záhradná zastupuje u nás spolu s hrdličkou poľnou, holubom hrivnákom a holubom plúžikom tvoria podrad holubov (Columbae). Sú to vtáky strednej veľkosti a veľmi dobre lietajú. Majú mäkké ozobie (bazálnu časť vrchnej čeľuste nad nosovými otvormi) a veľký hrvoľ, na bokoch zhrubnutý, žľaznatý. Jeho výlučkom, tzv. hrvoľovým alebo holubím mliekom kŕmia v prvom týždni svoje mláďaťa, ktorých nebýva viac ako dve. Neskôr im dávajú pevnú potravu zmäkčenú v hrvoli rodičov. Holuby sú sfarbené sivomodro, o niečo menšie hrdličky sú hnedasté.[5]

Hrdlička záhradná má priemerne asi 200 g (150 – 292)[5] a meria 27[6] – 33 cm[7], s rozpätím krídel 47 – 55 cm.[7] Samec je o málo väčší ako samica, ktorá má na vrchu hlavy bronzovo-hnedastý nádych a na chrbte je trocha tmavšia. Samec je na hlave a krku sivý s ružovkastým nádychom. Chrbát je hnedobronzový, okraj krídla sivý, spodná strana teta belavosivá s jemným ružovkastým, na podchvostových krovkách s modrastým nádychom. Na konci spodnej strany chvosta je široká biela škvrna a nie iba úzke biele lemovanie ako pri hrdličke poľnej. Nohy sú červené, zobák čierny. Mláďatám chýba úzka tmavá polobrúčka na hornej strane krku, ako aj ružovkastý nádych na hrvoli a prsiach.[5]

HlasUpraviť

Hlas

14 s., USA.

Typický hlas tejto hrdličky je huhúú–hu.

RozšírenieUpraviť

Hrdlička záhradná, ktorej pôvodnou vlasťou bola severná Afrika, západná Ázia až po Indiu, sa v Európe objavila ako hniezdič až po roku 1900. Najprv na Balkánskom polostrove (1928) a v roku 1936 sa prvýkrát objavila na Slovensku pri Komárne.[5] V druhej polovici 20. storočia rozšírila do celej strednej u veľkej časti západnej Európy a do roku 1954 osídlila aj celé naše územie až do nadmorskej výšky okolo 900 m.[4] Za toto obdobie posunula svoj areál viac ako 2 000 km na sever a severozápad a obsadila územie väčšie ako 2 mil. km². Na severe prenikla až do Švédska a Nórska, na východe do Moldavska a Ukrajiny.

Rod hrdličiek zastupovala u nás až do konca tridsiatych rokov minulého storočia len hrdlička poľná, ktorá je o málo menšia ako hrdlička záhradná, a ktorej stavy v posledných desaťročiach silne poklesli – preto je chránená.

Výskyt a stav na SlovenskuUpraviť

Hrdlička záhradná hniezdi v 87,4 % mapovacích kvadrátov. V zime sa hrdličky často spájajú do veľkých kŕdľov (až 400 jedincov) pri vhodných potravných zdrojoch. Zimovanie bolo preukázané v 81,4 % mapovacích kvadrátov.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 40 000 – 80 000, zimujúcich jedincov 100 000 – 200 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o maximálne 20 – 50%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[8] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4]

BiotopUpraviť

Hrdlička záhradná žije v ľudských sídliskách a na ich okrajoch, v záhradách, sadoch, parkoch, cintorínoch a živí sa na dvoroch pri hydine a holuboch, na nádvoriach poľnohospodárskych podnikov, pri miešarňach krmív, mlynoch, stohoch a pod. Za potravou zalietava aj na polia, a to na siatiny aj do lánov dozrievajúcich plodín, na strniská a pod. Dozrievajúce obilie zbiera najmä tam, kde je poľahnuté.

HniezdenieUpraviť

Hrdličky záhradné žijú v lete v pároch a svoje hniezdne rajóny majú ohraničené. V toku sedí samec na vyvýšenom mieste, kde húka, vyletuje do výšky a s roztiahnutými krídlami a chvostom sa vracia nazad na svoje stanovište. Susedné samce na seba často útočia a naháňajú sa. Párik sa spolu zobáčikuje ako holuby. Dosť primitívne hniezdo si stavajú na stromoch. Biele vajíčka sú veľké 28 – 32 × 23 – 25 mm. Mláďaťa sa liahnu po 15 dňoch inkubácie a hniezdo opúšťajú po 12 – 14 dňoch. Hniezdia viackrát do roka, od marca do októbra, výnimočne aj v zime, najmä ak je mierna.[5]

PotravaUpraviť

Obľubuje hrach, kukuricu, konope, slnečnicu a pod.[5] Vysiate semená zbiera nielen na poliach, ale aj v záhradách a okrem toho môže škodiť prenášaním niektorých chorôb na hydinu. V lesoch sa nezdržiava.

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b IUCN Red list 2021.3. Prístup 27. marca 2022
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  4. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Hrdlička záhradná, str. 351 – 352, Krištín, A.). ISBN 80-224-0714-3.
  5. a b c d e f FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  6. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť