Hrebeň bášt

	Hrebeň bášt
	hrebeň
	Hrebeň bášt z Mlynickej doliny
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Pohorie	Vysoké Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	> 2 100−2 400 m n. m. ;
Súradnice	49°09′30″S 20°03′22″V / 49,158381°S 20,05621°V
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Hrebeň bášt
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°09′30″S 20°03′22″V / 49,158381°S 20,05621°V

Hrebeň bášt (poľ. Grań Baszt, nem. Basteigrat, maď. Bástyagerinc) je asi 4 km dlhé vedľajšie rameno Hlinskej veže. Oddeľuje Mlynickú od Mensgusovskej doliny vo Vysokých Tatrách.^[1]

Objekty na hrebeni upraviť

Zo skalnej steny vystupujú:

Baštové sedlo oddeľujúce hrebeň od Hlinskej veže,
Capie veže: Veľká capia veža (2 364 m n. m.) a Malá capia veža, rozdelené Capou štrbinou
Vyšné Baštové sedlo
Zadná Bašta, (správne Zadná bašta), (2 379 m n. m.)
Diablovo sedlo
Zlatinská veža
Zlatinská štrbina,
Diablovina (2 390 m n. m.)
Pekelníkova štrbina (2 345 m n. m.)
Pekelník (2 374 m n. m.)
Čertova štrbina
Čertov hrb
Satanovo sedlo (2 300 m n. m.)
Satan, najvyšší štít na hrebeni (2 421 m n. m.)
Satanova štrbina
Satanov zárez
Satanova vežička
Sedlo nad Červeným žľabom (2 325 m n. m.)
Predná bašta (2 374 m n. m.)
Sedlo nad Širokým žľabom (2 206 m n. m.)
Malá Bašta, (správne Malá bašta)
Sedlo nad Skokom
Patria
Trigan^[1]

Legendy upraviť

V okolí Hrebeňa bášt sa nachádza viacero objektov satanských mien. Okrem vyššie zmieneného štítu, sedla, vežičky a štrbiny aj Satania dolinka, Satanie plieska, Satanov potok, Satanov zárez, Satanov žľab. Názvy sú spojené s legendami o bačovi, ktorý hľadal poklad za pomoci kúzelníka, ale satan ich vždy zahnal obrovskými skaliskami. Podľa inej verzie doviedol sem satan ľstivého gorala, ktorý zobral poklad, ale okabátil čerta a dušu mu nezapísal. Je známe, že sa zlatokopi motali v 18. storočí pod svahmi Satana. Skutočným podkladom povestí mohli byť zo zrázov Satana často padajúce skaly.^[1]

Prvé prechody Hrebeňa bášt upraviť

z Patrie na Satanovo sedlo – Jan Gwalbert Pawlikowski, Maciej Sieczka okolo roku 1880.
zo Satanovho sedla na Hlinskú vežu – Günter Oskar Dyhrenfurth, Hermann Rumpelt 13. júna 1907
prvé zimné výstupy – z Patrie na Zadnú baštu – Alfred Grosz, Zoltán Neupauer 8. februára 1914; z Hlinskej veže na Satan – Georg Koromzay, Ernst Piovarcsy 4. mája 1927.

Hrebeň bášt bol od dávnych čias prírodnou hranicou medzi Liptovom a Spišom. Na úbočiach Patrie pred rokom 1530 sa údajne ťažili rudy.

Turistika upraviť

Na hrebeň nevedú značkované chodníky. Výstup je možný len s horským vodcom.

Referencie upraviť

↑ ^a ^b ^c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Grań Baszt na poľskej Wikipédii.

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrebeň bášt

Externé odkazy upraviť

[Bohuš-1] BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

[1]