Humenské kolégium

Humenské jezuitské kolégium bola prvá stredná škola v Humennom.

Založenie

Roku 1609 sa stal Juraj III. Drugeth zemplínskym županom. Začal uvažovať o možnostiach založenia jezuitského kolégia v Humennom. Roku 1612 napísal list generálnému predstavenému P. Claudiovi Aquavivovi do Ríma, v ktorom navrhol založiť v Humennom kolégium. Začali zdĺhavé rokovania. Dňa 9. júla 1613 napísal Juraj Drugeth list P. Dobokaimu

„Faru i školu som Vám pekne opravil. I dôchodky som Vám zabezpečil, len aby Vás Boh čím skôr priviedol. Vy sami by ste sa mali tej veci oboma rukami chytiť.“'

Ďalší Jezuiti prišli do Humenného 23. novembra 1613.

V roku 1614 bolo v Humennom početné jezuitské spoločenstvo. Neuvádza sa však ani pod titulom rezidencie ani pod titulom kolégia, pretože sa ešte vždy čakalo schválenie z Ríma. Vyššiu triedu gramatiky viedol Juraj Mojzes, pôvodom slovák z Turca. Je zrejmé, že v Humennom začala činnosť jezuitská škola. Roku 1615 došiel do Humenného súhlas z Ríma a Juraj III. Drugeth pristúpil k založeniu úplného jezuitského gymnázia.

Zakladajúca listina Humenského kolégia. Jej časť v slovenskom preklade:

Pretože sme od predstaveného rehole dostali súhlas, zo slobodnej vôle a po zrelom uvážení berieme na seba ťarchu a zaväzujeme aj naše žijúce deti Jána a Alžbetu, aj tie, ktoré sa ešte prípadne narodia a všetkých našich príbuzných, ktorých sa toto rozhodnutie nejako dotýka, alebo sa bude dotýkať, aby znášali bremená, ktoré nasledujú:

• Odovzdávame: všetok majetok v celom rozsahu so všetkými príjmami, ktorý sa nachádza vo Veľkej Kamenici v Zemplínskej stolici, so všetkými prislúchajúcimi pozemkami, ktoré sú obrábané a aj ktoré nie: ornú pôdu, lúky, pasienky, lazy, mlyny a všetky prístavby, čo patria k nim, spolu s desiatkami.
• Aby kolégium bez akýchkoľvek starostí mohlo vykonávať svoje povinnosti a žiť bezstarostne, nariaďujeme, aby správca nášho humenského majetku presne poukazoval bez meškania a bez zrážok do rúk predstaveného kolégia 1700 florénov, a tov dvoch termínoch, t. j. na Letnice 850 florénov a na Vianoce 850 florénov.
• Ak by sa však niekto z našich potomkov, alebo správcov našich majetkov alebo niekto iný, ktorý buď zákonite alebo nezákonite bude riadiť humenský majetok a brať príjmy, naše zbožné nariadenie, veľmi užitočné v záujme katokíckej viery, opovážil poškodiť alebo zničiť, alebo tých 1700 zlatých predstavenému kolégia omeškal zaplatiť v určených dňoch, ten je povinnýbezodkladne zložiť pre otcov jezuitov 20000 uhorských zlatých, čo keď neurobí, otcovia jezuiti sú splnomocnení majetky, ktoré patria k Humenskému panstvu: Kamienka, Adidovce, Chlmec, Ptičie, so všetkými príjmami a k nim náležiacimi predmetmi obsadiť, alebo hocikomu po zaplatení 20000 zlatých odovzdať.
• Berieme na seba a na našich potomkov povinnosť, že budeme chrániť otcov jezuitov v každej veci a proti akýmkoľvek útokom tak ako teraz i v budúcnosti.
• Ponechávame však i to, že v prípade, keby nepriaznivé podmienky, čo Boh nech uchová, mohlo stať, že jezuiti humenského kolégia by boli nútení vysťahovať sa z Uhorska, aby majetky, ktoré sme dali kolégiu, prešli na nás a našich potomkov, ale tak, že ak by sa jezuiti za prijateľnejších okolností vrátili do Uhorska, tie majetky bez ťažkostí, plným právom vrátili sa im späť na stále užívanie.

Dané v našom meste Užhorode dňa 2. júla 1615, na sviatok Navštívenia Panny Márie.

Zakladajúcu listinu potvrdil aj panovník Matej II.

Rozvoj

Humenské gymnázium sa začalo sľubne rozvíjať. Do Humenného prichádzali mladíci i zo sedmohradska, z Dalmácie, Chorvátska a zo Sikulska. Humenské gymnázium dosiahlo vysokú úroveň, nielen katolíci, ale i protestanti posielali sem na štúdia svojich synov. Domáci kronikár už koncom roku 1616 zaznačil zaujímavú správu

„Mnohí šľachtici, medzi nimi i nekatolíci, prichádzajú pozrieť si naše kolégium, obdivujú našu mládež, veľmi si chvália spôsob vyučovania a žiadajú si dať do našej školy svojich synov. Istý vzdelaný muž odvážil sa tvrdiť, že v celom Uhorsku niet lepšieho gymnázia, ako je toto naše, ktoré je ešte iba v začiatkoch.“

Už v prvých troch rokoch ich pôsobenia 1609-1612 sa spomínajú početné konverzie, na okolí Humenného zanechalo protestantizmus 700 ľudí, v samotnom mestečku sa ku katolíckej cirkvi prihlásili všetci mešťania.

Je otázne, pre akú mládež bolo založené humenské gymnázium. Keď vezmeme do úvahy vtedajšie sociálne pomery, tak usudzujeme, že do kolégia neprichádzali deti poddaných, ale synovia šľachty, prípadne synovia slobodných mešťanov. Na východnom Slovensku bola vyššia šľachta maďarská alebo pomaďarčená, hoci u niektorých šľachticov sa stretávame so slovenským priezviskom. Rodina Drugetovcov bola maďarská a na dvore „najurodzenejšieho zakladateľa“ sa zdržiavali maďarskí kazatelia. Zo zachovalých záznamov je zrejmé, že aj v kostole kolégia sa kázalo po maďarsky. Naproti tomu vo farskom kostole a namokolí Humenného sa kázalo po slovensky. Vyučovacím i konverzačným jazykom na gymnáziu bola latinčina.

Druget citlivo reagoval i na objavujúce sa počiatočné problémy. 15. januára 1616 nariaďuje v liste svojmu direktorovi Schaffasithovi a pokladníkovi Štefanovi Borhymu, aby predávali v pondelok mäso po dva denáre /za polovičnú cenu/ a aby chudobným cezpoľným študentom zaobstarali bezplatné ubytovanie. Tiež im uložil, aby práce okolo kláštora a kostola boli ukončené do jari. Ďalej prikázal hlavnému hospodárovi, aby každoročne poslal drevo na vykurovanie školy.

Ku Drugetovej fundácii pre kolégium sa pridávali aj ďalší dobrovoľníci. Roku 1616 vytvorila fundáciu Barbora Telegdyová, ktorá nariadila v testamente vydať ročne pre kolégium štyri sudy vína a 25 meríc obilia. Po jej smrti venoval Šandor Kendy pre kolégium vinohrad v Tally a 1200 zlatých. Ďalší dobrovoľníci: Bekényi, Mikuláš Esterházy, baróni Lautor a Lakompach, tiež Uršula Dersffyová darovali po päť sudov vína, päť bokov slaniny alebo sa zaviazali dávať pre kolégium vykrmené ošípané.

Prerušenie činnosti

Povstanie Gabriela Betléna prerušilo roku 1619 činnosť kolégia. Betlén napadol Drugeta, ktorý bol nútený odísť do Poľska. S ním odišli aj jezuiti. Betlén uviedol do Humenného kalvínského kazateľa Jána Kečkemetyho. Po povstaní nevedno z akých príčin sa jezuiti do Humenného nevrátili, aj keď v Humennom nebolo katolíckeho kňaza a kalvínsky kazateľ Kečkemety bol z mesta vypovedaný.

Do Humenného sa vrátili jezuiti späť roku 1629 alebo 1630, za Jána X. Drugetha - syna Juraja III. Drugetha. Museli najprv opraviť a zariadiť budovy, až tak mohli roku 1630 otvoriť kolégium. Jezuita Kazy píše, že jezuiti mali na starosti tri fary, desať obcí, museli spovedať, dávať do poriadku manželstvá uzavreté medzi pokrvnými bez dišpenzu. Takže riadne vyučovanie sa mohlo začať roku 1632.

V roku 1634 ustanovil Ján X. Drugeth, aby sa jezuitom vyplácalo ročne o niečo viac ako úradných 1700 zlatých. Dal im do zálohy dediny Ptičie a Modru a zaviazal sa, že v nastávajúcom roku pridá jezuitom ešte 500 zlatých.

Preloženie

Preloženie kolégia do Užhorodu navrhuje Jágerský arcibiskup Imrich Lossy, sídliaci v tom čase v Jasove, už v roku 1634. Vhodnejšie podmienky v Užhorode, vhodné budovy a hradby, ktoré boli v tom čase zárukou ochrany pred nájazdmi boli dobrým dôvodom. Súhlasil s tým tiež generál jezuitov P.Vitelsci Mitius. Žiadal však, aby jezuiti mohli ostať v Satmare. Podľa „Acta lesuitarum ungvarien“ sa Drugeth ešte v tomto roku rozhodol pre Užhorod. S veľkými nákladmi začal sťahovať jezuitov z Humenného do Užhorodu. Medzitým hroziace nebezpečenstvo vojakov Juraja Rákociho prišlo skôr, ako rátali a presťahovanie sa muselo prerušiť. I „vhodné budovy“, ktoré spomínal arcibiskup Lossy, boli zničené a bolo treba stavať nové. Katalóg Rakúskej provincie z roku 1636 už užhorodské kolégium uvádza. Zakladajúca listina bola vystavená 31. júla 1640.

Ukončenie činnosti

Na gymnáziu sa vyučovalo až do roku 1643. V tom čase vypuklo nové povstanie, ktoré viedol Juraj Rákoci. Ján X. Drugeth sa utiahol na svoje panstvo do Užhorodu, ktoré poskytovalo lepšie podmienky pre obranu, malo hradby. Prial si aby sa do Užhorodu prenieslo aj kolégium z Humenného. Vojnovými udalosťami bolo totiž kolégium vydrancované a spálené. Rákoci úplne vypálil i Humenné. Jezuiti znova utiekli do Poľska. Po uzavretí mieru v Linzi 1. decembra 1645 sa síce vrátili, ale obnovu kolégia po tretí raz nezačínali. Tí, ktorí ostali v Humennom, venovali sa duchovnej činnosti a misiám na okolí.