Husí kanál (bývalý prítok Borinského kanála)

Husí kanál je vodný kanál na Záhorí, v okrese Malacky, v katastrálnom území obcí Jakubov a Gajary.

Husí kanál
potok
Zdrojnica Záhorská nížina[1]
Ústie Bezmenné jazierko - Záhorská nížina
Dĺžka 0,131 km
Povodie 0,597 km² (60 ha)
Povodie Malina
Rád toku VII.
Číslo recipienta 4-17-02-068
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Súradnice: 48°25′55″S 16°56′02″V / 48,431839°S 16,933754°V / 48.431839; 16.933754

Husí kanál ústi do malého jazierka v poraste vŕby a tŕstia

V minulosti to bol trvalo zavodnený vodný tok dlhý vyše 700 metrov. Trvalo zavodnený je i dnes, ale len v súčasnom, krátkom (0,131 km) úseku. Kanál bol väčšou časťou v jakubovskom území, ale tam ho skoro celý zasypali, takže zostala iba malá gajarská časť a zrejmá jakubovská časť, ktorá sa nachádza len v trsťovom močiari, kde vzniká a aj končí. Spadá do povodia väčšieho Borinského kanála, kde voľakedy ústil. Dnes je bezodtokový t. j. odteká do malého jazierka. V súčasnosti má dĺžku 131 m, plochu povodia 0,597 km² a plochu odtokovej oblasti, teda odkiaľ do neho steká voda, iba 79 893 .

Opis toku upraviť

Husí kanál vzniká 40 m od asfaltovej Dolečkovej cesty z Jakubova do Gajar v nadmorskej výške 147 m n. m. Tečie skoro južným smerom 100 metrov cez tŕstie. Pri jeho oboch brehoch sa rastie aj baza čierna. Šírku koryta má 1,25 metra, a hĺbku 70 cm. Z toho 20 cm je voda. Keď sa jeho tok vynorí z tŕstia, pokračuje ešte 28 metrov v močaristom lesíku kde rastú vŕby a jelše. Tam tečie vedľa polorozpadnutého krmelca a znovu na 3 metre vstupuje do porastu tŕstia a vŕby. Tam potom končí v malom bezmennom jazierku, ktoré sa vytvorilo z vody z kanála vo výške 146 m n. m. Je to prakticky od vzniku po ústie jedna úsečka. Dno je voľné, bahnité, nespevnené.

História a výstavba kanála upraviť

Kanál bol postavený v priebehu tretej etapy melioračných prác pri obci Jakubov v roku 1962. Mal dĺžku 720 metrov a zahŕňal plochu odtokovej oblasti cca 70 000 m². Finančný náklad stavby si vyžiadal 532 838 Kčs.

Význam upraviť

Zámer jeho výstavby bol odvodniť zamokrenú pôdu a močiar aby sa mohla rozorať a začať poľnohospodársky využívať. Sčasti sa vydaril, ale časť močiaru tam je dodnes, ale slúži na dorábanie sena, tzv. struh.

Referencie upraviť

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-11-22]. Dostupné online.

Použitá literatúra upraviť