Prvý vatikánsky koncil

(Presmerované z I. Vatikánsky koncil)

Prvý vatikánsky koncil bol 20. ekumenický koncil katolíckej cirkvi, ktorý zvolal pápež Pius IX. bulou Aeterni Patris Unigeniti 29. júna 1868. Pozval aj protestantov, ktorí však pozvanie odmietli.

Prvý vatikánsky koncil

Samotný koncil pápež otvoril vo svätopeterskom chráme 8. decembra 1869. Dva roky na ňom rokovalo asi 700 biskupov z celej Európy. 24. apríla 1870 jednohlasne prijali dogmatickú konštitúciu De fide catholica, ktorá obsahovala základné náuky kresťanstva. Keď rokovali o schéme De Ecclesia Christi, ktorá obsahovala aj stať o neomylnosti pápeža, biskupi sa rozdelili na dva tábory. Niektorí z Vatikánu odcestovali. Zvíťazila väčšina a tak 18. júla 1870 Pius IX. schválil dogmatickú konštitúciu Pastor aeternus, v ktorej proklamoval, že pápež v oblasti viery a mravov, ak niečo vyhlási slávnostne (ex catedra) je neomylný. V súvislosti s oznámením tejto dogmy sa odtrhli od pápeža niektorí nemeckí teologickí profesori a kňazi, a tak vznikla starokatolícka cirkev. V nej kňazi neboli viazaní povinnosťou dodržiavať celibát. Dnes pôsobia starokatolíci v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Česku, Poľsku, USA, Holandsku, Chorvátsku, na Slovensku a inde vo svete.

Pre francúzsko-nemeckú vojnu koncil nemohol pokračovať a pápež ho 20. októbra 1870 odložil na neurčitý čas.