Ibiho pyramída alebo Lepsius XL alebo Pyramída Lepsius XL leží pri Sakkáre v Egypte, tesne pri vzostupnej ceste Pyramídy Pepiho II.. V nej sa nachádzajú najmladšie zachované fragmenty Textov pyramíd.

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Ibiho pyramída
ÚDAJE
Lokalita: Sakkára
Staviteľ: Ibi
Obdobie: 8. dynastia
Typ: pravá
Materiál: vápenec
Základňa: 31,5 m
Pôvodná výška: ~21 m
Súčasná výška: 3 m
Objem: 6 994 m³
Sklon: 53° 7′
Hrobka Ka: žiadna
Pyramídy kráľovien: žiadna
 

Súradnice: 29°50′29.87″S 31°13′3.5″V / 29,8416306°S 31,217639°V / 29.8416306; 31.217639

Dispozícia Ibiho pyramídy a zádušného chrámu.

Pyramídu postavil málo známy a krátko vládnuci[1] panovník 8. dynastie (okolo 2150–2134 pred kr.) Ibi. Pyramída nie je presne orientovaná podľa svetových strán. Podzemnú časť tvorí vstup zo severozápadnej strany, zostupná chodba, zásobný priestor a pohrebná komora. Steny komory, obloženej jemným bielym vápencom, boli pokryté úryvkami z Textov pyramíd. Ich podanie je na nízkej úrovni, napriek tomu predstavujú významný nález, sú najmladšou nájdenou formou textov a zatiaľ poslednou, pretože v neskorších pyramídach sa už nenachádzajú.[2] Podľa nich bolo možné určiť meno majiteľa pyramídy, ktoré bolo Hakare-Ibi.[3] V jadre pyramídy zničenej ťažbou kameňa, na vápencových blokoch bolo nájdených niekoľko načrtnutých nápisov „líbyjský náčelník“, čo môže naznačovať Ibiho pôvod.

Pri severovýchodnej stene sa našli pozostatky zádušného chrámu z nepálených tehál. V priestoroch obetnej siene sa našiel bazén v podlahe, rovno pred miestom pre nepravé dvere, pár kultových nástrojov a priestory zásobných komôr s nádvorím.[3]

Pyramídu zaznamenala už Lepsiusova expedícia a priradila jej číslo 40 (lat. XL). V prvej polovici 20. storočia ju skúmal švajčiarsky egyptológ Gustave Jéquier.

Referencie upraviť

  1. Turísky papyrus uvádza 2 roky vlády. (Lehner 1997, s. 164)
  2. Verner 2008, s. 295
  3. a b Lehner 1997, s. 164

Pozri aj upraviť

Literatúra upraviť