Ifitos alebo Ífitos (starogr. ΊφιτοςIfitos, lat. Iphitus) je v gréckej mytológii syn oichalského kráľa Euryta.

Ifitov otec Eurytos bol Heraklov učiteľ v lukostreľbe.[1] Často a rád sa vystatoval, že je najlepším lukostrelcom na svete a vyhlásil, že svoju krásnu ryšavú dcéru Iolu vydá len za toho, kto ho v lukostreľbe porazí. Aj Heraklovi sa Iolé páčila a preto sa do súťaže prihlásil. Herakles v tejto súťaži zvíťazil, ale Eurytos považoval za urážku, že ho porazil vlastný žiak, odmietol svoj sľub splniť a navyše Herakla potupne s urážkami zo zeme vyhnal.[2]

Práve v tom čase však ukradli kráľovi Eurytovi aj stáda a podozrenie z krádeže padlo na Herakla. Eurytos preto poslal za Heraklom svojho syna Ifita. Ifitos tomuto podozreniu neveril, chcel Heraklovu nevinu dokázať a preto sa za ním hneď vypravil. V cieli cesty na hrade v Tirynte ho Herakles prijal priateľsky, ale keď sa dozvedel z čoho ho obvinili, bohyňa Héra mu zatemnila rozum a on v šialenom hneve zhodil Ifita z hradnej veže.[3][4] Keď Herakles precitol, zhrozil sa nad svojim činom a utrápený odišiel do Delfskej veštiarne po radu, ako sa vykúpiť z vraždy svojho priateľa. Za túto vraždu musel potom Herakles odísť do otroctva ku kráľovnej Omfalé, kde pobudol tri roky.[5][6]

Neskôr sa zistilo, že zlodejom stáda bol Autolykos, ľstivý syn boha Herma[7], ktorý z krádeže obvinil Herakla.

Herakles sa po rokoch do Oichalie vrátil, zrovnal ju so zemou, Euryta zabil a Iolu si odviedol a vydal ju za svojho syna Hylla.[8]

Referencie

upraviť
  1. Apollodoros, Kronika, 2,4,9.
  2. Apollodoros, Kronika, 2,6,1.
  3. Homér, Odysea, 21,20.
  4. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,31,3.
  5. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,31,5.
  6. Apollodoros, Kronika, 2,6,3.
  7. Ovidius, Metamorphoses, XI, 301.
  8. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,37,5.