Ilza Vilímová-Kajetánová

Ilza Vilímová-Kajetánová (* 22. september 1909, Maribor, Slovinsko – † 23. december 1993[1], Bratislava) bola významná slovenská klavírna pedagogička.

Ilza Vilímová-Kajetánová
slovenská klavírna pedagogička
Narodenie22. september 1909
Maribor, Rakúsko-Uhorsko, dnes Slovinsko
Úmrtie23. december 1993 (84 rokov)
ManželBohuš Vilím

Život a vzdelanieUpraviť

Jej matka, mimoriadne vzdelaná hudobníčka Emanuela Kajetánová-Janotová sa narodila vo Viedni. Bola absolventkou viedenského Konzervatória z triedy prof. Prossnitza a Majstrovskej školy svetoznámeho, legendárneho klaviristu a pedagóga Theodora Leschetizkého. Pochádzala z českej rodiny a po viedenskom pobyte žila v Krakove, Maribore a napokon sa s rodinou usadila v Bratislave. Pôsobila ako koncertná pianistka a ako zakladajúca, dlhoročná znamenitá profesorka klavírnej hry na Hudobnej a dramatickej akadémii pre Slovensko. Poskytla svojej dcére nielen základné hudobné vzdelanie vysokej úrovne, ale viedla ju čiastočne i v rokoch vyššieho profesionálneho štúdia.

Ilza Vilímová-Kajetánová študovala na Reálnom gymnáziu a na Hudobnej a dramatickej akadémii pre Slovensko v Bratislave. V klavírnej hre ju aj tu viedla matka Emanuela Kajetánová a neskôr až do absolutória prof. Anna Kafendová. Po absolutóriu, od roku 1930 koncertovala a účinkovala i v rozhlasovom vysielaní.

Pedagogické pôsobenieUpraviť

Od roku 1942 Ilza Vilímová pôsobila ako učiteľka na Hudobnej škole v Bratislave a na základe vynikajúcich výsledkov, od roku 1951 na jej novo konštituovanom pedagogickom oddelení. Spolupracovala na zjednocovaní učebných osnov rozvíjajúceho sa slovenského hudobného školstva a podieľala sa na výchove početných klavírnych pedagógov. V tomto období totiž jediná špecializovaná inštitúcia – Štátne konzervatórium v Bratislave – už nestačilo svojimi absolventmi pokryť potreby hudobných škôl na celom území Slovenska. Roku 1951 boli pri vytypovaných hudobných školách v Bratislave, Žiline a Košiciach zriadené tzv. pedagogické oddelenia pre výchovu učiteľov hudobných škôl. Najlepší absolventi základného stupňa mali možnosť pokračovať na pedagogickom oddelení v 4-ročnom odbornom štúdiu konzervatoriálneho charakteru, ktoré okrem hlavného predmetu špecializácie zahŕňalo hudobnoteoretické i všeobecnovzdelávacie predmety. Štúdium bolo ukončené štátnou skúškou z odborných predmetov pred štátnou skúšobnou komisiou v Bratislave.

Roku 1954 sa Ilza Vilímová stala profesorkou Štátneho konzervatória. Vo svojom odbore vychovala celý rad znamenitých profesionálnych i amatérskych hudobníkov a svojich pokračovateľov, medzi nimi boli Miloslav Starosta, Helena Tejkalová, Peter Elan, Tomáš Breuer, Alexander Březina a mnohí ďalší.

Ilza Vilímová-Kajetánová bola manželkou významného operného režiséra, skladateľa a prekladateľa českého pôvodu Bohuša Vilíma (* 7. apríl 1884, Seč, okres Chrudim – † 7. február 1953, Bratislava), ktorý dlhoročne pôsobil v Slovenskom národnom divadle (1. marec 1920 – 30. jún 1921 a 16. august 1928 – 7. február 1953).

ZdrojeUpraviť

  • Vilímová-Kajetánová Ilza, slovenská klaviristka.[2] Československý hudební slovník, svazek druhý,Státní hudební vydavatelství Praha 1965.
  • Koncert absolventov Hudobnej a dramatickej akadémie 23. mája 1930. In: http://digit.spgk.sk/VYROCNE SKOLSKE SPRAVY/VYR SKOL SPRAVY SLOV SKOL/Hud. a dramat. akad. pre Slovensko v Bratislave[3] Program č. 1. Robert Schumann: Symfonické etudy op. 13 pre klavír – Ilza Vilímová-Kajetánová (z triedy prof. Anny Kafendovej-Zochovej).[4]
  • V hudebních stopách své matky. ČSB; In: Archív aktualit, pozvánek a zajímavostí 2014; http://www.cesi.sk/akt/14/14arch.htm
  • František Pergler: Kapitoly z histórie klavírneho umenia a pedagogiky na Slovensku (2. časť). In: Hudobný život 2005 č. 9-10 / Štúdie s. 43-45.
  • Kručayová Alena: Informácia o bratislavskom pedagogickom a koncertnom pôsobení Emanuely Kajetánovej-Janotovej.[5]
  • Kručayová Alena / Majster klavíra - Carl Förster Výrazom úcty bratislavskej hudobnej verejnosti bol i koncert klaviristov E. Janotovej-Kajetánovej a F. Konscha, ktorý sa konal na jeho (Försterovu) pamiatku 23. marca 1926 vo Vládnej budove.[6]
  • http://www.snd.sk/?detail-2&meno=vilim-bohus

ReferencieUpraviť