Imrich Henszlmann

Imrich Henszlmann (* 13. október 1813, Košice – † 5. december 1888, Budapešť), bol uhorský architekt, historik umenia, archeológ, kritik, spisovateľ, lekár, parlamentný zástupca, univerzitný profesor a člen Uhorskej akadémie vied. Preslávil sa ako zakladateľ umenovedy a pamiatkovej obnovy v Uhorsku.

Imrich Henszlmann
architekt, historik umenia, archeológ, kritik, spisovateľ, lekár, parlamentný zástupca, univerzitný profesor
Rod. meno	Imre Henszlmann
Narodenie	13. október 1813 Košice, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	5. december 1888 (75 rokov) Budapešť, Rakúsko-Uhorsko
Bydlisko	Budapešť
Národnosť	maďarská
Zamestnanie	univerzitný profesor, poslanec maďarského parlamentu (1869–1872)
Rodičia	Otec: Imrich Henszlmann starší
Odkazy
Commons	Imrich Henszlmann
Košický portál  Literárny portál  Historický portál  Biografický portál

Henszlmannov náčrtok západného priečelia košického Dómu pred jeho veľkou rekonštrukciou v rokoch 1877-1896

Mladosť

Pochádzal z nemeckej luteránskej rodiny Henszlmannovcov pôvodom z Bardejova, ktorá sa v Košiciach usadila v roku 1811. Jeho otec Imrich Henszlmann starší (1770 – 1817) si odkúpil meštiansky dom na rohu Hlavnej a Alžbetinej ulice, kde viedol prosperujúci železiarsky obchod. V roku 1813 sa mu v tomto dome, v tieni Dómu svätej Alžbety narodil syn. Hoci vyštudovaný lekár na univerzitách v Pešti, Viedni a Padove, svojej profesii sa nevenoval a začal sa zaoberať umením a architektúrou, ktorú študoval vo Francúzsku.

Zakladateľom umenovedy v Uhorsku

Od roku 1841 sa stal korešpondentom Uhorskej akadémie vied. V roku 1846 mu vyšla knižka Kassa városának ó-német stylű templomairól (Košické kostoly staronemeckého štýlu), ktorá bola jeho prvou prácou o košických pamiatkach a prvým dielom v tomto odbore v Uhorsku vôbec. V tom istom roku sa v Košiciach konal celokrajinský kongres lekárov a prírodovedcov, kde pod jeho taktovkou vznikla požiadavka na vznik pamiatkovej obnovy v Uhorsku. V roku 1873 sa stal riadnym členom Uhorskej akadémie vied a vedúcim katedry archeológie budapeštianskej univerzity.

Vznik Hornouhorského múzea

V roku 1872 sa podarilo z jeho iniciatívy založiť predchodcu dnešného Východoslovenského múzea, Hornouhorský muzeálny spolok. Po smrti zanechal spolku okolo 3000 kusov výtvarných diel, knižnicu, korešpondenciu a rukopisy, ako aj ďalšiu pozostalosť. Táto zbierka sa stala jedným zo základov zbierkových fondov múzea.

Rekonštrukcia Dómu sv. Alžbety

Hoci neskôr žil v Pešti, do rodných Košíc sa často vracal, aj v súvislosti s vtedy prebiehajúcou a ostro sledovanou rekonštrukciou Dómu svätej Alžbety. Ovplyvnený francúzskou školou, bol zástancom čo najpuristickejšieho zásahu do stredovekej gotickej hmoty Dómu. Ostro kritizoval aj neodborný archeologický výskum staršieho goticko-románskeho kostola sv. Alžbety, ktorého základy sa pri rekonštrukcii našli.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Imrich Henszlmann

Externé odkazy

• Uhorská dočasná pamiatková komisia a Štátna pamiatková komisia 1872 – 1903
• Historická knižnica vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach^{[nefunkčný odkaz]}
• Rodák i čestný občan nebude už zabudnutým Košičanom
• Záznam o narodení a krste v matrike - evanjelická farnosť; pokrstený ako Emerich Henselmann