Ingrid Bergmanová
Ingrid Bergmanová (* 29. august 1915, Stockholm, Švédsko – † 29. august 1982, Londýn, Spojené kráľovstvo) bola známa švédska herečka. Obdržala troch Oscarov a do dejín filmu sa zapísala ako jedna z najpopulárnejších a najvýznamnejších herečiek.
| Ingrid Bergmanová | |
|---|---|
 | |
| Narodenie | 29. august 1915 Štokholm, Švédsko |
| Úmrtie | 29. august 1982 (67 rokov) Londýn, Spojené kráľovstvo |
| Povolanie | herečka |
| Roky pôsobenia | 1932 – 1982 |
Život upraviť
Jej matka, pôvodom Nemka, Friedel Adler Bergmanová zomrela keď mala Ingrid tri roky a o deväť rokov neskôr zomrel i jej otec Justus Samuel Bergman. Ten sa venoval fotografovaniu a pomáhal jej už od mala s rastom jej hereckého talentu. Po smrti otca žila u strýka.
Vyštudovala hereckú školu Kráľovského dramatického divadla a v roku 1935 dostala svoju prvú hovorenú úlohu v švédskom filme Most mníchov. Jej manželom sa stal v roku 1937 zubný lekár Petter Lindström a v roku 1938 sa im narodila dcéra Pia.
Ešte než odišla do USA, natočila v Nemecku film pre UFA Štyria priatelia. Preslávil ju film Intermezzo z roku 1936, ktorý sa producent David O. Selznick rozhodol v roku 1939 natočiť v americkej verzii, ktorá z nej urobila švédsku filmovú hviezdu. Mladá Švédka si získala americké publikum najmä svojou prirodzenosťou, ktorou sa od vtedajších amerických hviezd zásadne odlišovala.
V roku 1942 získala americké štátne občianstvo a tiež natočila svoj najslávnejší film Casablanca, v ktorom jej filmovým partnerom bol Humphrey Bogart a ktorý režíroval Michael Curtiz.
V roku 1949 natáčala s Robertom Rossellinim v Taliansku film Stromboli. Pri natáčaní sa do režiséra zamilovala a potom čo s Rossellinim otehotnela, opustila manžela, čo spôsobilo v USA škandál. Kvôli tomu stratila aj sympatie amerického publika. V roku 1950 sa za Rosselliniho vydala a mali spolu tri deti, syna Roberta Ingmara (* 1950) a dvojčatá Isabellu Fiorellu a Isottu Ingrid (* 1952, profesorka na Stony Brook University). Spoločne natočili sedem filmov. V roku 1957 sa však ich manželstvo rozpadlo a o rok neskôr sa vydala Ingrid Bergmanová za švédskeho producenta Larsa Schmidta. Toto manželstvo vydržalo do roku 1970.
Do zoznamu mužov, ktorí k nej mali vzťah, sa radí aj maďarský reportážny fotograf Robert Capa.
Jej posledný film Žena menom Golda z roku 1982 bol životným príbehom izraelskej političky Goldy Meirovej. Niekoľko mesiacov po jeho dokončení zomrela v Londýne na rakovinu.
Filmografia (výber) upraviť
- 1982 Žena menom Golda (Golda Meirová)
- 1978 Jesenná sonáta (Charlotte Andergastová)
- 1976 A Matter of Time (grófka Sanzianiová)
- 1974 Vražda v Orient exprese (Greta Ohlssonová)
- 1969 Kaktusový kvet (Stephanie Dickinsonová)
- 1956 Anastázia (Anastázia)
- 1956 Elena a muži (princezná Elena Sorokowska)
- 1952 Európa '51
- 1946 Povestný muž (Alicia Hubermanová Sebastianová)
- 1945 Rozdvojená duša (Dr. Constance Petersenová)
- 1945 Zvony od Panny Márie (sestra Benedicta)
- 1944 Plynové lampy (Paula)
- 1943 Komu zvonia do hrobu (María)
- 1942 Casablanca (Ilsa)
- 1941 Doktor Jekyll a pán Hyde (Ivy Petersonová)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ingrid Bergmanová
Externé odkazy upraviť
- Ingrid Bergman Archivované 2009-04-30 na Wayback Machine stránka štúdia CMG
- Ingrid Bergmanová na FDB.cz
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ingrid Bergmanová na českej Wikipédii.