Interaktívne umenie

Interaktívne umenie je umenie nových médií, ktoré divákovi dáva možnosť účasti v deji a tým dosahuje želaný zámer. Človek sa týmto spôsobom stáva súčasťou umeleckého diela. Vplyv na priebeh činnosti sa zvyčajne uskutočňuje pomocou funkcie počítačov alebo senzorov na pohyb, teplo a podobne. Tieto činnosti sa dajú naprogramovať na reakcie publika alebo tvorcu tak, aby na tieto podnety mohli reagovať a aby umenie bolo skutočne interaktívne. Je možné objektom manipulovať aj na diaľku a to napríklad prostredníctvom internetu. Samotný výstup interaktívneho umenia môže byť pohyblivý architektonický priestor, deformácia objektov, vytváranie výtvarných alebo hudobných koláží, komunikácia s umelým živočíchom (tamagoči) a podobne.

Dejiny upraviť

Dejiny digitálneho umenia boli formované už na začiatku dvadsiateho storočia. Medzi prvé príklady interaktívneho umenia tohto obdobia patrí dielo od Marcela Duchampa. Rotary Glass Plates je zariadenie fungujúce po zapnutí počítača. Segmenty diela tvorí päť sklenených dosiek naukladaných na elektricky ovládanú kovovú os.[1]

Vývoj tohto umenia je nerozlučne spätý s výskumom vo vojenstve a technológiách výskumných centier. Bolo nutné, aby spoločnosť využívala moderné technológie. Oficiálny nástup interaktívneho umenia nastal až od roku 1990 a to príchodom počítačovej interaktivity. Následne stále viac múzeí, divadiel, či iných miest začalo využívať možnosti digitálneho a interaktívneho umenia vo svojich inscenáciách.

Žáner umenia naďalej rastie a vyvíja sa. Najrýchlejší rozvoj možno pozorovať v spolupráci s internetom.

Formy upraviť

Existuje mnoho rôznych foriem interaktívneho umenia, počnúc od interaktívneho tanca, cez hudbu i drámu. Nové technológie, predovšetkým počítačové systémy a výpočtová technika, umožňujú interaktívnemu umeniu sa realizovať v nových formách. Príkladom interaktívneho umenia je umenie inštalácie, interaktívna architektúra a interaktívny film.

Umenie inštalácie upraviť

Opisuje umelecký žáner troch dimenzií, ktoré sú určené na zmenu vnímania priestoru diváka. Toto umenie vzniklo v 70. rokoch a to umelcami ako Marcel Duchamp a Kurt Schwitters. Inštalácia umenia berie do úvahy diváka a jeho zmyslový zážitok. Priestor a čas vníma ako jediné rozmerové konštanty, to znamená že ruší hranice medzi umením a životom. Interaktívna inštalácia zahŕňa publikum do umeleckého diela a reaguje na činnosti užívateľa. Medzi druhy tohto umenia môžeme zaradiť web, galériu, digitálne, elektronické či mobilné zariadenia.

Interaktívna architektúra upraviť

Vývoj technológií neustále reaguje na zrýchľujúci sa životný štýl a architektúra nie je výnimkou. Jednou z nich je aj interaktívna architektúra. Je to taká oblasť architektúry, v ktorej sa objekty a priestory menia na základe potreby a požiadavky užívateľa. Vlastníkovi sa tak prispôsobuje, predvída a vykonáva zmeny. Známym príkladom je budova Institut du Monde Arabe, v Paríži. Budova reaguje na dopad množstva svetla, rozoznáva nárast a úbytok a v súvislosti s tým otvára alebo zatvára membrány, ktorých úlohou je regulovať množstvo preniknutého svetla do budovy. Takýmto spôsobom regulujú výdavky na osvetľovanie a vykurovanie budovy.[2]

Interaktívna architektúra vytvára dynamické priestory, ktoré majú za úlohu plniť celý rad funkcií. Obsahuje príspevky architektúry, priemyselného dizajnu, programovania, strojárstva aj fyzikálne výpočty.

Ďalším príkladom interaktívneho architektonického riešenia sú plány na výstavbu mrakodrapu Dynamic Tower. Interaktivita je v tomto prípade viditeľná v spolupráci s prírodnými procesmi a invenciou architektov.

Interaktívny film upraviť

Interakcia v tomto spôsobe prezentovania interaktívneho umenia je spätá s zmiešaním lineárneho filmu alebo videa s interakciou techniky. Interaktívny film je postavený na výbere príbehov z webových prepojení.

Príkladom interaktívneho filmu je československý film Kinoautomat. Prvýkrát bol prezentovaný v roku 1967 na svetovej výstave Expo. Je to prvý interaktívny film na svete, kde je interaktivita riešená pomocou hlasovania divákov o priebehu deja.

Predstavitelia upraviť

  • Daniel Rozin – umelec, pedagóg a autor, ktorý pracuje v oblasti interaktívneho umenia. Vytvára inštalácie a sochy, ktoré majú schopnosť meniť sa a reagovať na prítomnosť a pohľad diváka.
  • David Fisher – architekt a autor konceptu „rotujúcej veže“. Budova je ako prvá na svete navrhnutá dynamicky, t.j. s pohybom jednotlivých podlaží. Architekt svoje vízie však doteraz v praxi nerealizoval.
  • VideoClix – popredný poskytovateľ interaktívneho videa. Softvér, ktorý funguje na základe klikania na video a tým sa stáva interaktívnym. Divák s môže týmto spôsobom nakúpiť, hrať sa alebo učiť pri sledovaní videa ponorením sa do jeho obsahu.
  • Ivor Diosi - popredný autor pochádzajúci zo Slovenska

Prezentácia interaktívneho umenia upraviť

Interaktívne umenie sa prezentuje na mnohých významných festivaloch a výstavách. Jednou z nich je každoročne sa uskutočňujúca súťaž a výstava Prix Ars Electronica. Oceňuje rôzne kategórie interaktívneho umenia, napríklad počítačovú animáciu, interaktívne umenie atď. Čo sa týka interaktívneho umenia, oceňuje mnoho kategórií diel, vrátane inštalácií a stvárnenia umenia.

Externé odkazy upraviť

Referencie upraviť

  1. . Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  2. Institut du Monde Arabe [online]. . Dostupné online.

Použitá literatúra upraviť