Irène Joliotová-Curieová

francúzska chemička
(Presmerované z Irène Joliotová-Curiová)
Nositeľ Nobelovej ceny

Irène Joliotová-Curieová (franc. Irène Joliot-Curie; * 12. september 1897, Paríž, Francúzsko – † 17. marec 1956, Paríž) bola francúzska chemička, dcéra Marie a Pierra Curie a manželka Frédérica Joliota-Curieho.

Irène Joliotová-Curieová
francúzska chemička
Irène Joliotová-Curieová
Rod. menoIrène Curie
Narodenie12. september 1897
Paríž, Francúzsko
Úmrtie17. marec 1956 (58 rokov)
Paríž, Francúzsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Irène Joliotová-Curieová

Študovala na Fakulte prírodných vied na Sorbonne, ale jej štúdium bolo prerušené prvou svetovou vojnou, počas ktorej pracovala ako sestrička pri röntgene. Po skončení vojny získala doktorát prírodných vied za dizertačnú prácu o alfa žiarení polónia.

V roku 1926 sa vydala za Frédérica Joliota, spolu mali dve deti – dcéru Hélène a syna Pierra. Na tú dobu zaujímavým faktom je, že jej manžel po svadbe prijal jej priezvisko Curie, a ona jeho priezvisko Joliot, teda obaja vystupovali pod rovnakým zloženým tvarom priezviska Joliot-Curie.[1] Vo vedeckých prácach sa však naďalej podpisovali svojimi rodnými priezviskami. Irène so svojím manželom spolupracovala na výskume prírodnej a umelej rádioaktivity, transmutácie častíc a nukleárnej fyziky. V roku 1935 sa podelili o Nobelovu cenu za chémiu. V roku 1938 jej práca a výskum aktivity neutrónov ťažkých kovov sa stala dôležitým krokom k objaveniu jadrovej fúzie. Stala sa profesorkou Prírodovedeckej fakulty v Paríži (1937) a v roku 1946 riaditeľkou Rádiolofgického inštitútu.

Ako aktivistka za mier sa zaujímala o práva žien. Stala sa členkou Comité National de l'Union des Femmes Françaises (Národný výbor Zväzu francúzskych žien) a Svetovej rady mieru. Viedla katedru Nukleárnej fyziky na Sorbonne a v roku 1936 ju vtedajšia vláda Francúzska vymenovala za tajomníčku pre vedecký výskum a napokon bola vymenovaná za dôstojníčku čestnej légie[2].

Irène Joliotová-Curieová zomrela v Paríži na leukémiu[3] spôsobenú ožiarením pri výskume rádioaktivity.

GalériaUpraviť

LiteratúraUpraviť

  • Marianne Chouchan, Irène Joliot-Curie ou La science au cœur, Le Livre de Poche Jeunesse, 1998

ReferencieUpraviť

  1. Frédéric and Irène Joliot-Curie [online]. [Cit. 2022-03-14]. Dostupné online.
  2. Byers, Moszkowski, Chadwick (via 1956 Nature obituary). "Irène Joliot-Curie Contributions and Bibliography". CWP.
  3. Q&A: Polonium-210. [s.l.] : Royal Society of Chemistry. [Cit. 2008-09-04]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť