Isoroku Jamamoto

Japonský maršal admirál

Isoroku Jamamoto (jap. 山本 五十六 – Jamamoto Isoroku; * 4. apríl 1884, Nagaoka, Japonsko – † 18. apríl 1943, ostrov Bougainville, Teritórium Nová Guinea)[1] bol japonský admirál, veliteľ japonského námorníctva počas druhej svetovej vojny. Bol jedným z hlavných architektov japonskej námornej moci a mal významný podiel na prestavbe japonského námorníctva, ktoré v roku 1941 kvalitou prevyšovalo väčšinu svojich protivníkov.

Isoroku Jamamoto
organizátor a veliteľ japonského námorníctva počas 2. svetovej vojny
Isoroku Jamamoto
Narodenie4. apríl 1884
Nagaoka, Japonsko
Úmrtie18. apríl 1943 (59 rokov)
ostrov Bougainville, Teritórium Nová Guinea
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Isoroku Jamamoto

Životopis

upraviť

Narodil sa ako Isoroku Takano v Nagaoke, v japonskej prefektúre Niigata. Jeho otec Sadajoši Takano bol samuraj.

Po absolvovaní Japonskej cisárskej námornej akadémie v roku 1904, slúžil na krížniku Nisšin počas Rusko-japonskej vojny. Bol ranený počas bitky o Cušimu, keď stratil dva prsty na ľavej ruke. V roku 1914 pokračoval v štúdiu na Akadémii generálneho štábu, vďaka čomu v roku 1916 dosiahol hodnosť poručíka.

V roku 1916 bol Isoroku adoptovaný do rodiny Jamamoto a získal tak jej meno. V tej dobe bolo bežnou praxou japonských rodín, ktoré postrádali synov, že adoptovali mladých chlapcov, či mužov, aby mohli ďalej niesť rodinné meno. V roku 1918 sa Isoroku Jamamoto oženil so ženou menom Reiko, s ktorou mal 4 deti: dvoch synov a dve dcéry.

Neskôr v rokoch 19191921 absolvoval štúdium na americkej námornej akadémii v Newporte na Rhode Islande a Harvardovej univerzite. Neskôr pôsobil ako námorný atašé vo Washingtone. V roku 1923 bol povýšený do hodnosti kapitána. Už o rok neskôr, sa začal zaujímať o námorné letectvo. V roku 1928 velil krížniku Isuzu a následne lietadlovej lodi Akagi. Jamamoto vo vyšších funkciách presadzoval rozvoj námorného letectva. Ako viceadmirál predsedal leteckému oddeleniu, predtým ako sa stal prvým veliteľom prvej flotily lietadlových lodí. V roku 1930 sa zúčastnil na 2. Londýnskej námornej konferencii, a ďalšej v roku 1934.

Jamamoto bol osobne proti invázii do Mandžuska v roku 1931, ako aj proti vojne s Čínou, ktorá sa naplno rozhorela v roku 1937. Nesúhlasil ani s podpisom trojdohody, ktorá dala vzniknúť osi Berlín-Rím-Tokio v roku 1940. Ako člen ministerstva námorníctva sa osobne ospravedlnil americkému veľvyslancovi Josephovi C. Grewovi za útok na delový čln USS Panay v decembri 1937. Jamamoto bol aj proti vojne s USA. Neznepokojovala ho pritom ani tak reálna sila amerického loďstva, ktoré podľa jeho názoru boli Japonci schopní poraziť a zničiť, ale obával sa obrovského priemyslového potenciálu USA a vojenského loďstva, ktoré by USA dokázali pomerne rýchlo postaviť, pokiaľ by sa dostali do vojny.

Jamamoto naplánoval úder proti Pearl Harboru a prvú fázu bojov v Tichomorí. Už čoskoro po začiatku bojov sa ukázalo, že mal pravdu, keď upozorňoval, že Japonsko si nemôže dovoliť dlhodobú vojnu. Jamamoto presadzoval ideu rozhodujúcej bitky, v ktorej chcel rýchlo rozdrviť americké loďstvo a pomocou hrozby úderov proti západnému pobrežiu Ameriky si vynútiť mier. Úder na Pearl Harbor však nesplnil hlavný účel, keďže americké lietadlové lode neboli v chvíli útoku zastihnuté v prístave.

Rozhodujúca bitka, ku ktorej sa Jamamoto dostal až v roku 1942, známa ako bitka o Midway, sa skončila ťažkou porážkou Japonska. K porážke prispeli nielen Jamamotove nedostatky a záľuba v priveľmi komplikovaných plánoch, ktoré viedli k rozptýleniu síl a osudne sa spoliehali na moment prekvapenia ako aj istotu, že nepriateľ urobí presne to, čo sa od neho očakáva. Problémom bola i mäkká personálna politika, jednalo sa najmä osobu admirála Naguma, kedysi veľmi schopného dôstojníka, na ktorého však v tej dobe už doliehal vek a zodpovednosť. Jamamoto ho aj napriek neuspokojivým výsledkom váhal odvolať, či preveliť, pretože sa obával, že pokorený admirál spácha seppuku. Ale nebol to len Nagumov slabý výkon, ktorý sa spolu s veľkou dávkou smoly a prekombinovaného plánovania, podpísal na ťažkej porážke pri Midway. Japonci v tej dobe nemali ani tušenia, že všetky zachytené rádiotelegrafické depeše námorníctva Američania úspešne dešifrujú a analyzujú. Práve znalosť japonských námorných šifier mala vplyv na Jamomotovu neskoršiu smrť.

Jamamoto aj napriek porážke a strate 4 lietadlových lodí ďalej viedol veľmi vynaliezavým spôsobom boj proti Američanom. Nemohol však zamedziť ich rastúcej početnej, materiálnej a postupne i kvalitatívnej prevahe. Japonské námorníctvo na prelome rokov 1942 a 1943 uviazlo v zdĺhavých a vyčerpávajúcich bojoch o Guadalcanal. Za zhoršujúcej sa situácie sa Jamamoto rozhodol uskutočniť inšpekciu jednotiek dislokovaných v oblasti Šalamúnových ostrovov, čo sa mu však stalo osudným. Americká rozviedka zachytila a dešifrovala depeše s harmonogramom jeho cesty a rozhodla sa využiť túto príležitosť na jeho likvidáciu. Americké stíhačky P-38 Lightning s dlhým doletom si ráno o 9:34 18. apríla 1943 počkali na stroj vezúci Jamamota a zostrelili ho (Operácia Vengeance). Stroj, v ktorého troskách Jamamoto zahynul spolu s ostatnými dôstojníkmi svojho štábu, dopadol do džungle neďaleko pobrežia ostrova Bougainville.

Smrť vrchného veliteľa a jedného z najschopnejších japonských stratégov bola veľkou ranou pre japonské námorníctvo. Odborníci sa zhodujú na tom, že pod Jamamotovým vedením by japonské námorné sily bojovali počas druhej svetovej vojny omnoho vynaliezavejšie a zrejme by neklesli k brutálnej a samovražednej taktike kamikadze, ktorú presadili jeho bezradní nástupcovia[chýba zdroj]. Niektorí odborníci dokonca poukazujú na to, že Jamamoto bol jedinou osobou, ktorá bola schopná vyviesť Japonsko z beznádejnej vojny ešte skôr, než sa zvrhla v masaker japonského loďstva a letectva a skôr, než Američania zhodili atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki[chýba zdroj].

Referencie

upraviť
  1. https://www.britannica.com/biography/Yamamoto-Isoroku

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť