Issa Kobajaši
Issa Kobajaši (jap. 小林一茶 – Kobajaši Issa, * 15. jún 1763 Kašiwabara - † 5. január 1828 Kašiwabara) bol japonský básnik a laický budhistický mních sekty Džódó Šinšú známy ako autor básní haiku. Bol známy ako Issa, čo v japončine znamená Šálka čaju. V Japonsku je známy ako jeden zo štyroch najväčších majstrov haiku, kam sa okrem neho zaraďujú aj Bašó Macuo, Buson Josa a Šiki Masaoka.
Issa Kobajaši - 小林一茶 | |
Issa Kobajaši - portrét | |
Osobné informácie | |
---|---|
Pseudonym | Issa - 一茶 |
Narodenie | 15. jún 1763 |
Kašiwabara, Japonsko | |
Úmrtie | 5. január 1828 (64 rokov) |
Kašiwabara, Japonsko | |
Národnosť | japonská |
Zamestnanie | básnik, prozaik |
Dielo | |
Žánre | haiku, haibun, renga |
Obdobie | Edo |
Literárne hnutie | vlastná škola haiku |
Odkazy | |
Issa Kobajaši (multimediálne súbory na commons) | |
Život
upraviťJeho rodné meno bolo Nobujuki Kobajaši (jap. 小林信之 – Kobajaši Nobujuki) a chlapčenské meno Jataró Kobajaši (jap. 小林弥太郎 – Kobajaši Jataró). Bol prvým synom farmára sídliaceho v dnešnej prefektúre Nagano. Issa stratil matku vo veku troch rokov. O päť rokov neskôr sa jeho otec znovu oženil, ale naďalej sa o neho starala stará matka, ktorá umrela, keď mal 14 rokov. O rok nato ho otec poslal do mesta Edo (dnešné Tokio). Veľa sa nevie o ďalších desiatich rokoch Issovho života.
Od roku 1787 sa jeho meno spája so skupinou básnikov známych ako Škola z Kacušiky (dnes štvrť Tokia). Skupinu založil Sodó Jamaguči (jap. 山口素堂, 1642-1716) a medzi Issových učiteľov patrili Mizoguči Somaru (1713-1795), Čikua Kobajaši (jap. 小林竹阿, 1710-1790) a Genmu Morita (1728-1801). Bol študentom Mizogučiovej haiku školy (domu) Nirokuan (jap. 二六庵) [1]. V roku 1789 sa vydal na cestu na sever Japonska a jeho tvorba bola ovplyvnená zážitkami z nej. Po Čikuovej smrti sa jeho učiteľom stal oficiálne od 20. mája 1790 Mizoguči Somaru. Issa v tom istom roku začal plánovať ďalšie cesty, v roku 1791 sa opäť vydal na cestu domov a nasledujúcich sedem rokov putoval po krajine.[2]
V roku 1801 jeho otec zomrel a Issa sa sporil s nevlastnou matkou o dedičstvo. Vo veku 49 rokov získal polovicu dedičstva po otcovi, usadil sa v rodisku a oženil sa. Avšak v ranom veku mu umreli tri deti a v roku 1823 aj manželka Kiku. Svoj smútok vložil do básne haiku:
- 露の世は露の世ながらさりながら
- Cuju no jo wa cuju no jo nagara sari nagara
- Svet rosy / svet rosy je to vskutku / zatiaľ čo, zatiaľ čo…
Issa sa oženil ešte dvakrát. Keď mu v roku 1827 zhorel pri požiari dom spolu s poštovým úradom, ktorý spravovala jeho rodina, ubytoval sa v sklade, ktorý v meste dodnes stojí a v roku 1828 tam aj umrel. Podľa japonského kalendára to bolo 19. dňa 11. mesiaca v 10. roku éry Bunsei, čo približne korešponduje s rokom 1827, no v niektorých zdrojoch sa uvádza rok 1828.
Dielo
upraviťIssa napísal vyše 20 000 básní[3] haiku, ktoré sa zachovali až do súčasnosti. Napriek tomu, že sa stal populárny, trpel nedostatkom peňazí. Navzdory mnohým osobným ťažkostiam jeho poézia odráža detskú jednoduchosť. Používal často miestne nárečia a rôzne konverzačné obraty. Okrem haiku písal aj v žánri haibun, napríklad diela Moja jar (jap. おらが春 – Ora ga haru) alebo Siedmy denník (jap. 七番日記 – Šičiban nikki); spolupracoval pri tvorbe vyše 250 básní renku (renga).
Issova báseň haiku sa v preklade R. H. Blythsa objavila v románe Franny a Zooey od J. D. Salingera v roku 1961: "Slimáčik / vylez na horu Fudži / ale pomaly, pomaly."
Referencie
upraviť- ↑ Antológia Japonská literatura 712-1867, Zdenka Švarcová, Karolinum, 2005,str.203-205, ISBN 80-246-0999-1
- ↑ Dew on the grass: the life and poetry of Kobayashi Issa
- ↑ WINKELHÖFEROVÁ, Vlasta. Slovník japonské literatury. 1. vyd. Praha : Libri, 2008. 335 s. ISBN 978-80-7277-373-2. S. 168-169. (po česky)
- ↑ Galeova kontextuálna encyklopédia svetovej literatúry
Zdroj
upraviť- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kobayashi Issa na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).