Ivan Štefunko
Mgr. Ivan Štefunko (* 4. marec 1977, Poprad) je podnikateľ, angel investor a spoluzakladateľ viacerých spoločností ako napríklad Neulogy, Pelikan.sk, StartupAwards.SK, Wineshop.sk, portálu Lekar.sk, Energia.sk, Euractiv.sk, Diagnose.me a iných.[1] Aktuálne vedie Neulogy Ventures, kde spravuje technologické fondy pre slovenské startupy. V roku 2016 spoluzakladal občianske združenie, neskoršie politické hnutie Progresívne Slovensko, ktorého bol od 20. januára 2018[2] do 8. mája 2019[3] predsedom.
| Ivan Štefunko | |
| slovenský podnikateľ | |
| Narodenie | 4. marec 1977 (47 rokov) Poprad, ČSSR |
|---|---|
| Alma mater | Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici |
| Odkazy | |
| Webstránka | stefunko.sk |
Detstvo a štúdium upraviť
Ivan Štefunko sa narodil 4. marca 1977 v Poprade. Veľkú časť detstva prežil v Alžírsku, kde jeho otec pracoval ako stavbár a mama ako učiteľka ekonómie. Od roku 1992 do roku 1996 študoval na Gymnáziu Dominika Tatarku v Poprade. Po skončení gymnázia nastúpil na Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde v roku 2001 zložil štátnu skúšku v odbore politológia. Počas štúdia strávil dva roky na Inštitúte politických štúdií v Paríži, kde študoval európske štúdiá.
Angažovanosť v politike upraviť
Po skončení vysokej školy sa Štefunko začal angažovať v odbore, ktorý vyštudoval, a teda v politike. Pridal sa k ľavicovému združeniu Mladá demokratická ľavica, ktoré inklinovalo k dnes už zaniknutej Strane demokratickej ľavice (SDĽ), a bol jeho predsedom. Neskôr sa stal zahraničným tajomníkom SDĽ, vďaka čomu mal možnosť komunikovať so svetovými a európskymi sociálnymi demokratmi. V roku 2003 sa Mladá demokratická ľavica zlúčila so združením Sociálnodemokratická mládež Slovenska, spolupracujúcim so Sociálnodemokratickou stranou Slovenska, do organizácie Mladí sociálni demokrati. Politické aktivity Ivana Štefunka pokračovali pod vedením Milana Ftáčnika, v rámci Ftáčnikovej SDA. Aj tá však zanikla zlúčením so Smerom.[4]
V roku 2001 sa stal riaditeľom a vydavateľom ľavicového časopisu Slovo, ktorý vydával až do roku 2005. V roku 2006 povedal: „Ľavica je pre mňa základná platforma pre ozajstnú slobodu a demokraciu. Len človek, ktorý je skutočne nezávislý, môže byť slobodný a nebude utláčaný.“[4]
Zároveň uviedol: „Podľa môjho názoru sú proletári 21. storočia rôzne väčšie či menšie utláčané menšiny, ktoré sú sociálne znevýhodnené. Odpoveďou pre ľavicu, ktorá chce mať dlhodobý a udržateľný program, by mala byť integrácia týchto moderných proletárov do spoločnosti.“[4]
Pre denník Pravda v rozhovore z roku 2010 kritizoval politiku Smeru-SD a Róberta Fica. „Prvé obdobie jeho vláda nerobila nič iné, len udržiavala v chode krajinu. Projekty, ktoré naštartovala, sa v terminológii Smeru dajú stotožniť s diaľnicami. V skutočnosti je budovanie diaľnic len predĺžením predchádzajúcich plánov a jasnej nevyhnutnosti. Zákonník práce sa tiež nestal zásadne novým textom. A hoci sa Smer usiloval urobiť dôchodkový systém spravodlivým, nemôže tvrdiť, že sa to podarilo.“[5]
„Keby som mal povedať dve najväčšie zlyhania – bol by to kolaps v boji s korupciou a neprijateľná situácia v súdnictve. Počas Dzurindových vlád spoločnosť necítila až taký tiesnivý tlak korupcie a neprávosti, ako sa to dialo v uplynulých štyroch rokoch. Rovnako neobstojí argument, že veď to kradli SNS a HZDS. Pýtam sa, prečo vôbec vznikla koalícia s týmito stranami?“[5]
Štefunko ďalej vyhlásil, že SMER-SD nepriniesol za 10 rokov žiadne zásadné zlepšenie života ľudí. Mikloš v tom čase vyhlásil: „Ivan (Štefunko) chcel aj naďalej hrať rôzne hry, tak poprosil veľkého Ivana (Mikloša) o peniaze. Ten mu vtedy dohodol kontakt s ProPartners a tí ho financujú dodnes.“[6]
Podnikateľské aktivity upraviť
Po ukončení svojej kariéry v politike sa Štefunko v roku 2003 rozhodol založiť informačný portál EurActiv.sk, ktorý sa zameriava hlavne na politiku Európskej Únie, jej inštitúcie a aktuálne dianie. Neskôr sa rozhodol založiť spolu s Tatianou Ondrejkovou a Patrikom Dragulom Pelikan.sk, keďže počas štúdia, ale aj počas pôsobenia v EurActiv veľa cestoval a rozumel potrebám cestujúcich leteckou dopravou.
Počas podnikania investoval do viacerých projektov ako napríklad Piano Media, Diagnose.me, Lekar.sk, Energia.sk a mnohých ďalších.
V roku 2014 Štefunko spoluzakladal Neulogy Ventures s cieľom poskytnúť rozbehový kapitál a podporu začínajúcim podnikateľom. Neulogy Ventures je prvou slovenskou firmou svojho druhu, ktorá navyše podlieha prísnej regulácii na vyspelom finančnom trhu v Luxembursku. Štefunko aktuálne pracuje ako managing partner v Neulogy Ventures.
Členstvo v občianskych združeniach upraviť
Štefunko je veľmi aktívny aj v občianskych združeniach. Dlhodobo sa angažuje a podporuje organizáciu Ľudia proti rasizmu, podporil takisto Inštitút ľudských práv. Taktiež je členom občianskeho združenia Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku-SAPIE, ktorá zastupuje záujmy inovatívnych firiem, zlepšuje slovenský startup systém a pomáha zlepšovať vzdelávací proces.
Progresívne Slovensko upraviť
V roku 2016 Ivan Štefunko spoluzakladal občianske združenie Progresívne Slovensko, ktorého cieľom je ponúkať progresívne riešenie spoločenských problémov na Slovensku.[7] Združenie sa neskôr transformovalo na politickú stranu. Napriek Štefunkovej angažovanosti v ľavicovo orientovaných subjektoch sa strana Progresívne Slovensko profiluje ako liberálny subjekt a vstúpila do ALDE. Začiatkom roka 2017 sa Štefunko zúčastnil Tour Progres Slovenska v 13 slovenských mestách spolu s ďalšími členmi správnej rady.
Tento typ projektu strany veľmi zaujal sociológa Slosiarika, avšak osobnosť Štefunka podľa neho na úspech stačiť nebude.[8]
V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na 6. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU.[9] Vo voľbách získal 8 481 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov sa umiestnil na 14. mieste kandidátky. Kvôli výsledku koalície sa do parlamentu nedostal.[10]
Osobný život upraviť
So ženou Natašou má 3 deti – 2 dcéry a syna.
Referencie upraviť
- ↑ TREND.SK. I. Štefunko: Nemám rád mikromanažment. www.etrend.sk. Dostupné online [cit. 2017-04-03].
- ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Štefunko povedie Progresívne Slovensko: Nie sme žiadni vítači imigrantov. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-01-20. Dostupné online [cit. 2019-05-08]. ISSN 1339-844X.
- ↑ KRBATOVÁ, Lucia. Snem progresívcov bol rozlúčkou Čaputovej, hnutie povedie Truban. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-05-08. Dostupné online [cit. 2019-05-08]. ISSN 1335-4418.
- ↑ a b c ČORNÁ, Tina. Ľavičiar Ivan Štefunko: Proletariátom 21. storočia sú menšiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2006-08-03. Dostupné online [cit. 2022-10-24]. ISSN 1335-4418.
- ↑ a b Extrémisti budú mať väčší vplyv – Pravda.sk. Pravda.sk, 2010-06-20. Dostupné online [cit. 2017-04-03].
- ↑ Týždenník KOMENT [online]. 2018-02-22, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online.
- ↑ Tím | progresivne.sk [online]. Progresivne Slovensko, [cit. 2017-04-03]. Dostupné online.
- ↑ https://domov.sme.sk/c/20647587/mena-beblaveho-ani-stefunka-na-uspech-stacit-nebudu.html
- ↑ Zoznam registrovaných kandidátov [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
- ↑ Definitívne výsledky hlasovania [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2020-03-01, [cit. 2020-03-06]. Dostupné online. Archivované 2016-09-24 z originálu.