Ivan Zuzula

RNDr. Ivan Zuzula, CSc., (* 21. október 1954 – † 18. august 2023) bol slovenský meteorológ a klimatológ, environmentálny vedec, vysokoškolský pedagóg a politik. Pôsobil tiež ako predseda Slovenskej konzervatívnej strany a bol kandidátom na prezidenta Slovenskej republiky vo voľbách v roku 2019.

Ivan Zuzula
Biografické údaje
Narodenie	21. október 1954
Úmrtie	18. august 2023 (68 rokov)
Politická strana	Slovenská konzervatívna strana
Alma mater	Univerzita Komenského
Profesia	pedagóg
Rodina
Deti	2
Politický portál  Biografický portál

Životopis

Vyštudoval fyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského so špecializáciou na meteorológiu a klimatológiu. Neskôr pokračoval v štúdiu a v rámci dizertácie sa venoval matematickému modelovaniu znečistenia ovzdušia. Promoval v roku 1979. Dlhodobo sa venoval fotografovaniu. Aktívne pôsobil v niekoľkých fotokluboch.

Zuzula bol ženatý, s manželkou mal dve deti, staršieho syna a mladšiu dcéru.

Kariéra

Začínal ako výskumný pracovník v Jaslovských Bohuniciach v rámci meteorologického zabezpečovania jadrovej energetiky. Po Nežnej revolúcii, keď v roku 1990 prevzala moc VPN a vyhlásila konkurz na mladých odborníkov s cieľom obmeniť štátnu správu zaťaženú predchádzajúcim komunistickým režimom, sa stal poradcom predsedu vlády pre oblasť životného prostredia. Venoval sa predovšetkým budovaniu, prevádzke a environmentálnym otázkam týkajúcich sa Vodného diela Gabčíkovo.

V parlamentných voľbách v roku 1992 zvíťazilo HZDS a predsedom vlády (najprv v rámci Česko-Slovenska, od 1. januára 1993 samostatného Slovenska) sa stal Vladimír Mečiar. Ivan Zuzula vtedy následnú spoluprácu odmietol, z pozície poradcu predsedu vlády sa v roku 1992 vrátil do Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Po ôsmich rokoch odtiaľ odchádzal ako štatutárny námestník riaditeľa so zodpovednosťou za úsek ochrany prírodného prostredia. Z tejto pozície prešiel do Výskumného ústavu závlahového hospodárstva. V roku 2001 vyhral konkurz na pozíciu riaditeľa zákonom o odpadoch zriadeného Recyklačného fondu. Išlo o neštátny účelový fond, ktorý slúžil na sústreďovanie finančných prostriedkov od dovozcov a výrobcov komodít stanovených zákonom a ich následné poskytnutie na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania opotrebovaných batérií a akumulátorov, odpadových olejov, opotrebovaných pneumatík, viacvrstvových kombinovaných materiálov, elektrických a elektronických zariadení, plastov, papiera, skla, vozidiel či kovových obalov.

V roku 2006 prešiel do súkromného sektora a začal pôsobiť v spoločnosti zameranej na poradenstvo a projekčnú činnosť v environmentálnej oblasti, najmä v nakladaní s odpadmi. Pôsobil ako pedagóg na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, a na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. Prednášal viacero environmentálne zameraných predmetov, napríklad: Základy environmentalistiky odpadov, Právne, ekonomické a sociálne aspekty odpadového hospodárstva, Technológiu nakladania s odpadom a Environmentálne aspekty odpadového hospodárstva.

Politická kariéra

Zuzula pôsobil na začiatku 90. rokov 20. storočia ako poradca dvoch slovenských premiérov - Jána Čarnogurského a Vladimíra Mečiara. V tom čase nebol členom politickej strany a na svojich pozíciách sa držal pre svoje odborné a apolitické postoje. V roku 1992 neprijal ponuku Vladimíra Mečiara spolupracovať s ním vo vznikajúcom HZDS. V roku 2017 sa na základe svojich politických preferencií stal členom politickej strany Sieť, ktorá krátko na to zmenila svoj názov, dnes Slovenská konzervatívna strana. Dňa 8. septembra 2017 ho zvolili delegáti bratislavského snemu za nového predsedu strany. Kľúčovým odkazom tohto snemu sa stali tri priority – bezpečnosť, rozvoj a prosperita a zjednocujúcim prvkom princíp udržateľného rozvoja opierajúci sa o tri základné rovnocenné dimenzie: o dimenziu ekonomickú, sociálnu a environmentálnu.

Okrem politiky sa Ivan Zuzula venoval blogovaniu na ekologické, environmentálne a politické témy.