Ivano-Frankivsk

Ivano-Frankivsk (ukr. Івано-Франківськ; rus. Ивано-ФранковскIvano-Frankovsk; poľ. Iwano-Frankiwsk, v minulosti Stanisławów) je mesto Ivanofrankovskej oblasti juhozápadnej Ukrajiny. V roku 2021 malo približne 237 00 obyvateľov. Mesto je dôležitý železničný uzol.

Ivano-Frankivsk
Ivano-Frankovsk
Iwano-Frankiwsk
mesto
Ratush-01.jpg
Centrum mesta
Flag of Ivano-Frankivsk.svg
Vlajka
Ivano-Frankivsk Coat of Arms.png
Erb
Štát Ukrajina Ukrajina
Oblasť Ivanofrankivská oblasť
Nadmorská výška 244 m n. m.
Súradnice 48°55′00″S 24°43′00″V / 48,916667°S 24,716667°V / 48.916667; 24.716667
Rozloha 83,73 km² (8 373 ha)
Obyvateľstvo 224 712 (1.10.2012)
Hustota 2 683,77 obyv./km²
Tel. predvoľba + 380 342
Poloha mesta na mape Ukrajiny
Red pog.svg
Poloha mesta na mape Ukrajiny
Wikimedia Commons: Ivano-Frankivsk
Webová stránka: www.mvk.if.ua
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

DejinyUpraviť

Mesto bolo pôvodne založená na ochranu poľsko-litovského štátu pred útokmi Tatárov v 15. storočí. Pôvodná pevnosť stála pri obciach Zabolotiv (1435) a Kňahynyn (1485). Mesto Stanisławów založil na dnešnom mieste Jendrzej Potocki. Pomenoval ho na počesť svojho otca Stanislava Potockého. Mestské práva podľa magdeburského práva uznal kráľ Ján II. Kazimír Vasa v roku 1662. Ján II. Kazimír dal zároveň drevenú pevnosť prebudovať ako kamennú a tehlovú. Po prvom delení Poľska mesto pripadlo Rakúsku.[1]

Po porážke Rakúsko-Uhorska v prvej svetovej vojna bolo mesto v roku 1918 krátko súčasťou Západoukrajinskej ľudovej republiky. Neskôr bolo obsadené Poľskom. V roku 1920 mesto počas poľsko-boľševickej vojny obsadili nakrátko vojská Červenej armády. Po ich ústupe ho nakrátko obsadili vojská Symona Petľuru a napokon ho znovu získalo Poľsko.

Počas druhej svetovej vojny vtedajší Stanisławów okupovali vojská sovietskej Červenej armády, mesto bolo ako Stanislav pričlenené k Ukrajinskej SSR. Po Nemeckom útoku na ZSSR sovietske NKVD, z obavy pred ich vydaním nepriateľovi, v meste zavraždilo viac než 500 poľských vojnových zajatcov vrátane asi 150 žien a detí poľskej národnosti, zaistených po okupácii Poľska. Obete masových vrážd boli pochované do masových hrobov pri obci Demianiv Laz.

Nacisti po obsadení územia pričlenili Halič do Generálneho gouvernementu a v zriadili židovské geto.[2]

Mesto bolo oslobodené sovietskymi jednotkami v roku 1944 počas ľvovsko-sandomierzskej operácie. Mesto sa znovu stalo súčasťou Ukrajinskej SSR v rámci Sovietskeho zväzu. V meste sa rozvíjal ľahký priemysel, potravinárstvo, spracovanie dreva a výroba stavebných materiálov.[1] V roku 1962 bolo premenované na Ivano-Frankivsk, na počesť ukrajinského spisovateľa Ivana Jakovyča Franka.

PamiatkyUpraviť

V meste sa zachovali zvyšky stredovekého opevnenia. Nachádza sa tu viacero grécko-katolíckych, pravoslávnych ako aj jeden rímsko-katolícky kostol.

Partnerské mestáUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b Ivano-Frankovsk. In: Bašovský, O. a kolektív: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR. Obzor, Bratislava, 1977, s. 287
  2. Stanisławów [online]. encyclopedia.ushmm.org, [cit. 2022-08-19]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť