Oxid uhoľnatý a nitrozónium sú izoelektronické.

Izoelektronicita je fenomén pozorovaný u dvoch alebo viacerých molekúl, ktoré majú rovnakú štruktúru (pozície atómov a väzby medzi nimi) a rovnakú elektrónovú konfiguráciu, ale líšia sa vzájomnou polohou prvkov v danej štruktúre. Štruktúry, ktoré spĺňajú tento popis, sú navzájom izoelektronické.

Napríklad CO, NO+ a N2 sú izoelektronické, ale CH3COCH3 a CH3N=NCH3 nie sú.[1]

Táto definícia sa občas nazýva valenčná izoelektronicita. Niekedy sú definíce striktnejšie a vyžadujú zhodný celkový počet elektrónov a s ním celkovú elektronickú konfiguráciu.[2] Častejšie sú však definície menej striktné a povoľujú i rôzne počty atómov v jednotlivých porovnávaných látkach.[3]

Dôležitosť tohto konceptu spočíva v identifikácii významne príbuzných látok, napríklad párov alebo skupín. Očakáva sa, že izoelektronické látky budú vykazovať užitočnú konzistenciu a predikovateľnosť ich vlastností, takže identifikácia zlúčeniny ako izoelektronickej s inou, ktorá už bola chatakterizovaná, naznačuje jej možné vlastnosti a reaktivitu. Reaktivita však môže byť ovplyvnená rozdielmi vo vlastnostiach ako sú elektronegativita atómov.

V kvantovej mechanike sa ako atómy typu vodíka označujú ióny, ktoré majú len jeden elektrón, napríklad Li2+. Tieto ióny sa potom dajú označiť ako izoelektronické s vodíkom.

Príklady upraviť

 
Serín
 
Cysteín
 
Selenocysteín
Tri izoelektronické aminokyseliny

Atóm N a katión O+ sú izoelektronické, pretože oba majú päť valenčných elektrónov, alebo presnejšie, majú elektrónovú konfiguráciu [He] 2s2 2p3. Podobne sú katióny K+, Ca2+ a Sc3+ a anióny Cl-, S2- a P3- izoelektronické s atómom Ar.

CO, CN-, N2 a NO+ sú izoelektronické, pretože každá štruktúra má dva atómy viazané trojitou väzbou a kvôli náboju sú analogické v elektrónových konfiguráciách (elektrónová konfigurácia N- je identická s O, takže CO je elektronický s CN-).

Diagramy molekulárnych orbitálov najlepšie ilustrujú izoelektronicity dvojatómových molekúl, pretože zobrazujú miešanie atómových orbitálov izoelektronických látok, z ktorých vznikajú identické orbitálové kombinácie a teda i väzby.

Komplexnejšie molekuly môžu byť polyatomické. Aminokyseliny serín, cysteín a selenocysteín sú takisto navzájom izoelektronické (konkrétne valenčne izoelektornické). Líšia sa konkrétnym chalkogénom prítomným na konkrétnom mieste v bočnom reťazci.

 
Acetón
 
Azometán
Tieto molekuly nie sú izoelektronické napriek tomu, že majú rovnakú elektrónovú konfiguráciu, pretože majú rôzne štruktúry.

Acetón CH3COCH3 a azometán CH3N2CH3 však nie sú izoelektronické. Majú rovnaký počet elektrónov, ale nemajú rovnakú štruktúru.

Referencie upraviť

  1. IUPAC, Compendium of Chemical Terminology, 2nd ed. (the "Gold Book") (1997). Online corrected version:  (2006–) "isoelectronic". DOI:10.1351/goldbook.I03276
  2. Isoelectronic Configurations Archivované 2017-07-17 na Wayback Machine iun.edu
  3. A. A. Aradi & T. P. Fehlner, "Isoelectronic Organometallic Molecules", in F. G. A. Stone & Robert West (eds.) Advances in Organometallic Chemistry Vol. 30 (1990), Chapter 5 (at p. 190) google books link

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Isoelectronicity na anglickej Wikipédii.