Ján Almužník

Svätý Ján Almužník (iné mená pozri nižšie; * 2. polovica 6. storočia, Amathous, Cyprus – † 11. november[1] 619/620, Cyprus) bol alexandrijský patriarcha v rokoch 610[2]/611/2[3] – 619/620. Pravoslávnou i Katolíckou cirkvou je uctievaný ako svätý. Jeho kult významne zasiahol Slovensko, kde sa v súčasnosti nachádzajú jeho pozostatky. Pravoslávna cirkev si ho pripomína 12. novembra. Katolícka cirkev slávi jeho sviatok 11. novembra, v Rímskom martyrológiu z roku 1956 bola spomienka uvedená na 23. januára.[4] Na Slovensku sa jeho sviatok tiež pripomína 23. januára, na výročie prenesenia jeho pozostatkov do Dómu svätého Martina.[1][5] Podľa niektorých názorov môže tento deň byť i dňom jeho biskupskej vysviacky.[6] Ján bol pôvodným patrónom maltézskych rytierov.[7][8][9]

Ján Almužník
alexandrijský patriarcha
Ján Almužník v Menológiu Bazila II.
Ján Almužník v Menológiu Bazila II.
Štát pôsobeniaByzantská ríša
Funkcie a tituly
alexandrijský patriarcha
610/612 – 619/620
Predchodca Teodor I. Juraj I. Nástupca
Biografické údaje
Narodenie2. polovica 6. storočia
Amathous, Cyprus
Úmrtie11. november 619/620
Amathous, Cyprus
Pochovanýpôvodne Cyprus, Kostol svätého Tychona v Amathous
neskôr boli ostatky prenesené do Konštantínopola a následne do Budína a Prešporku (Bratislavy)
Svätenia
Cirkevchalcedónska cirkev
Svätec
Sviatok11./12. november
23. október
V cirkváchKatolícka cirkev, Pravoslávna cirkev
Odkazy
Spolupracuj na Commons Ján Almužník

MenáUpraviť

  • Ján Almužník[1][3]
  • Ján Milosrdný[10][5], zriedkavejšie alebo staršie aj Ján Milostivý[11][12][13]
  • Ióannes Eleémón (Ιωάννης Ελεήμων)[14][15], iné prepisy: Ioannes Eleemon[2], Ióannés Eleémón (v preklade Milosrdný)
  • Ján Eleemosynarius[3]
  • lat. Ioannes Eleemosynarius, Joannes Eleemosynarius, Joannes Misericors, Ioannes Misericors, Iohannes Eleemosynarius alebo Johannes Eleemosynarius[9][16][17][18][19]
  • ako alexandrijský patriarcha: Ján V.[20] alebo Ján III. (ako chalcedónsky - ortodoxný patriarcha)[21]
 
Ján Almužník, olejomaľba, autor: Tizian

ŽivotopisUpraviť

Ján sa narodil niekedy v druhej polovici 6. storočia na byzantskom Cypre ako syn bohatého cyperského správcu s menom Štefan alebo Epifanios. V mladosti získal primerané vzdelanie.[15][22] Pôvodne neplánoval duchovnú cestu, mal ženu a minimálne dve deti. Zvrat nastal po tom, čo jeho rodina zomrela. Ján predal majetok a začal viesť zbožný život, venoval sa dobročinnej a charitatívnej činnosti. Zvesti o jeho osobe sa prostredníctvom patrikia Nikétu dostali k cisárovi Herakleiovi, ktorý Jána ustanovil za patriarchu v egyptskej Alexandrii.[1][22]

Ján post prijal až po veľkom naliehaní. I v Alexandrii pokračoval v dobročinnom pôsobení. Nechal vystavať početné sirotince, nemocnice a pôrodnice. Zakladal nové chrámy a podporoval kláštory, sám mal v Alexandrii založiť dva nové monastiere. Presadzoval chalcedónske kresťanstvo v inak miafyzitskom (monofyzitskom) Egypte.[1][22] Hoci cisármi dosadení chalcedónski patriarchovia boli v Egypte zvyčajne neobľúbení (predchádzajúci patriarcha Teodor I. bol dokonca zavraždený)[22], Ján si vďaka svojej ľudomilnej činnosti získal všeobecnú popularitu.[2]

Zaviedol pravidelné dávky chudobným, ktorých nazýval svojimi pánmi a bojoval proti korupcii a neprávostiam úradníkov. Každú stredu a piatok mal sedávať pred chrámom, takže každý mal slobodný prístup k jeho osobe.[8] Jeho dobrými známymi boli jeruzalemský patriarcha Sofronios a Ján Moschos, ktorý mu dokonca v úrade pomáhal.[15][22] Po tom, čo do Byzancie vtrhli Peržania a obsadili rozsiahle územia na východe ríše, pomáhal utečencom z Palestíny a jeruzalemskému patriarchovi Modestovi. Po vyplienení Jeruzalema poskytol obetiam peniaze a veľké zásoby jedla, oblečenia a ďalšieho potrebného materiálu na obnovu mesta. Značnú čiastku peňazí minul aj na vykúpenie zajatcov. Potrebným pomáhal bez ohľadu na ich vierovyznanie.[8][22]

Po tom, čo Peržania o 5 rokov ohrozili aj Egypt, nemohol Ján pokračovať v jeho činnosti. Preto na pozvanie patrikia Nikétu[22] odplával spolu so Sofrioniom a Moschom na lodi do Konštantínopola[1]. Po ceste sa však, možno pre zlý zdravotný stav zastavil na rodnom Cypre, kde niekedy v roku 619/620 zomrel.[1][7][8][22]

Ján a umenieUpraviť

 
Kaplnka Jána Almužníka v Dóme svätého Martina

Ján bol autorom životopisu svätého Tychona, z ktorého však zostali len časti. O Jánovom živote sa dozvedáme z dvoch životopisov, jeden vytvorili jeho priatelia Ján Moschos a Sofronios Jeruzalemský (zachovali sa len časti v rámci iného diela)[15], druhý napísal Leontios Neapolský.[3] Práve Leontiovo dielo je cenným prameňom pre štúdium mestského života v Jánovej dobe. Preložené bolo aj do latinčiny a svätec tak bol známy aj na Západe.[2]

V byzantskom umení býva Ján spravidla zobrazovaný ako biskup rozdávajúci almužnu, sprevádzaný býva alegóriou milosrdenstva. Od 13. storočia bol pravidelne zobrazovaný na freskách v svätyniach chrámov ako biskup prichádzajúci k oltáru.[15]

Kult a SlovenskoUpraviť

Pôvodne bol Ján pochovaný na Cypre v Amathous v Kostole svätého Tychona[22], no následne sa jeho pozostatky dostali do Konštantínopola.[1] V roku 1247 sa istá relikvia svätého Jána dostala do Benátok, kde bola uchovaná v Kostole svätého Jána v Bragore. V meste sa dodnes nachádza kostol zasvätený jeho patrocíniu. Známa je aj talianska maľba na plátne od Tiziana.[6]

Väčšina pozostatkov svätého Jána však spočívala v Konštantínopole až do 15. storočia, keď bola osmanským sultánom Bajazidom II.[6] darovaná ako diplomatický dar uhorskému kráľovi Matejovi Korvínovi. Kráľ nechal pozostatky uložiť v Kráľovskej kaplnke v Budíne. Odtiaľ boli po bitke pri Moháči prenesené do Bratislavy a neskôr, 23. januára 1632 uložené v Dóme svätého Martina. Kardinál Peter Pázmaň nechal Jánovi v katedrále vyhotoviť osobitný pomník.[1] V 18. storočí nechal ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy svätcovi v chráme vystavať barokovú kaplnku, vyzdobenú rakúskym sochárom Georgom Rafaelom Donnerom.[23] Telo svätca má byť dodnes dobre zachované, v súčasnosti je uložené v kaplnke v schránke nad oltárom. Jeho relikvie sú jediné celistvé (no nie úplné) pozostatky svätca v Bratislavskej arcidiecéze.[24] Časť relikvie bola venovaná svätcovmu rodnému ostrovu Cypru a ruským pravoslávnym mníchom.[6]

ReferencieUpraviť

  1. a b c d e f g h i SV. JÁN ALMUŽNÍK In: ONDRUŠ, Rajmund. Blízki Bohu i ľuďom. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1991. Dostupné online. ISBN 80-222-0277-0. S. 44 – 45.
  2. a b c d Ioannes Eleemon In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 222.
  3. a b c d JÁN ALMUŽNÍK In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 252.
  4. Ján Almužník In: Životopisy svätých [online]. [Cit. 2020-12-10]. Dostupné online.
  5. a b Pravoslávny kalendár 2018 = Pravoslavnij kalendar 2018 : ročenka s kalendáriom a duchovným čítaním. 1. vyd. Prešov : Metropolitná rada Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, 2017. ISBN 978-80-89643-05-9. S. 52.
  6. a b c d Sv. Ján Almužník (okolo r. 550 – 619/620) [online]. Bratislava: Farnosť svätého Martina, Bratislava, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online.
  7. a b John the Almsgiver In: ATTWATER, Donald. The Avenel Dictionary of Saints. New York : Avenel Books, 1981. ISBN 0-517-33643-X. S. 190 – 191.
  8. a b c d JOHN THE ALMSGIVER In: The Oxford Dictionary of Saints. Ed. David Hugh Farmer. 5th ed. New York : Oxford University Press, 2004. ISBN 0-19-860629-X. S. 285 – 286.
  9. a b St. John the Almsgiver In: Catholic Encyclopedia [online]. www.newadvent.org, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online.
  10. Gréckokatolícky kalendár. Michalovce : Byzant, 2011. S. 26.
  11. Slovanská starožitnost v Prešporku. Slovenský letopis pre historiu, topografiu, archaeologiu a ethnografiu (Uhorská Skalica: Tlačou dedičov Jozefa Skarnicla), 1881, roč. 5, čís. 1, s. 271 – 272. Dostupné online [cit. 2020-12-11].
  12. Edícia Teória a výskum: Séria Monografie  –  Documenta litteraria Slovaca. Martin : Matica slovenska, 1965. Dostupné online. S. 183.
  13. Svätý Ján Milostivý, patriarcha Alexandrijský [online]. Pravoslávna cirkevná obec v Košiciach, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online.
  14. KONTOGONĒS, Kōnstantinos. Philologikē kai kritikē historia tōn apo tēs aʹ mechri tēs ēʹ hekatontaetēridos akmasantōn hagiōn tēs Ekklēsias paterōn, kai tōn sungrammatōn autōn. Atény : [s.n.], 1853. Dostupné online. S. 329. (po novogrécky (po 1453))
  15. a b c d e JOHN ELEEMON In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1058 – 1059. (po anglicky)
  16. Caesar Baronius. Annales Ecclesiastici. [s.l.] : Typographia Vaticana, 1599. Dostupné online. (po latinsky)
  17. HIGDEN. Polychronicon Ranulphi Higden Monachi Cestrensis. London : Longman & Company, 1874. Dostupné online. S. 412. (po latinsky)
  18. Scriptores Brunsvicensia Illustrantes: Continens XLII. Autores Scriptave, Religionis Reformatione Anteriora : uibus res Brunsvigo-Lunebergensium et vicinarum Regionum, Episcopatuum, Urbium, Monasteriorum, Principum et Hominum illustrium, nonnulla etiam Estensia ; Leges item complures antiquae Saxonum Inferiorum, et Monumenta historica ipsa eorum Dialecto exhibentur ; maximam Partem ex Manuscriptis eruta, aucta, emendataque ; Accessit Huic Tomo Tertio Index Rerum Verborumqve Totius Operis Locupletissimus. [s.l.] : Foerster, 1711. Dostupné online. (po latinsky)
  19. XANTHOPULI, Nicephori Callisti. Ecclesiasticae Historiae Libri Decem Et Octo. [s.l.] : ex officina Joannis Oporini, 1553. Dostupné online. S. 953. (po latinsky)
  20. JOHN V the MERCIFUL (610-621) [online]. Patriarchate of Alexandria, [cit. 2020-12-10]. Dostupné online.
  21. STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 329. (po česky)
  22. a b c d e f g h i JOHN the ALMSGIVER In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 2:451. (po anglicky)
  23. DVOŘÁKOVÁ, Viera; KOLLÁR, Daniel; ORŠULOVÁ, Janka. Historické mestá na Slovensku. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0494-7. S. 71.
  24. Sviatok sv. Jána Almužníka v Dóme sv. Martina [online]. Bratislavská arcidiecéza, [cit. 2020-12-10]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť