Ján Horárik

slovenský rímskokatolícky kňaz a filozof, väčšinu života pôsobiaci v dnešnom Maďarsku

Ján Horárik (* 19. máj 1808, Bánovce nad Bebravou – † 20. máj 1864, Banská Bystrica) bol slovenský rímskokatolícky kňaz a filozof, väčšinu života pôsobiaci v dnešnom Maďarsku. Vo svojich filozofických prácach sa opieral o Ludwiga Feuerbacha.

Ján Horárik
rímskokatolícky kňaz, filozof a publicista
Ján Horárik
Narodenie18. máj 1808
Bánovce nad Bebravou, Rakúske cisárstvo
Úmrtie20. máj 1864 (56 rokov)
Banská Bystrica, Rakúske cisárstvo
Hrob Jána Horárika (pochovaný je v hrobke svojej rodiny) v banskobystrickom evanjelickom cintoríne
  • otec: Tomáš Horárik
  • matka: Katarína rod. Rakytková

Narodil sa v Bánovciach nad Bebravou, mal šesť súrodencov. Jeho otec bol súkenníkom. Študoval na nitrianskom gymnáziu, kde sa naučil po latinsky a po maďarsky. Od roku 1827 študoval na ústrednom katolíckom seminári v Pešti, kde sa naučil po nemecky a neskôr po francúzsky a anglicky. Tu sa stal spoluzakladateľom Maďarskej bohosloveckej rečovej spoločnosti.

V seminári bol Horárik do roku 1829, potom odišiel do Nitry, na Turíce, kde bol v roku 1831 vysvätený. Profesor teológie na seminári v Nitre, kňaz vo Veľkých Uherciach a v Nitrianskom Pravne. V roku 1837 opustil pastoračnú činnosť a odišiel do Pešti, kde pôsobil ako súkromný vychovávateľ. Od roku 1845 žil v Nemecku, neskôr sa vrátil do Uhorska.

V roku 1848 pracoval ako žurnalista v Zerffiho časopise Der Ungar. Keď sa tento časopis stal vládnym orgánom, prešiel do časopisu Der 14. April, súčasne bol stálym spolupracovníkom radikálneho časopisu Március tizenötödike a prispieval aj do slovenského vydania časopisu Prjateľ ľudu, ktorý vychádzal až do mája 1849. Bol aktívnym účastníkom revolučných udalostí v rokoch 1848 - 1849. Neskôr bol prenasledovaný a nesmel publikovať. To ho nezastavilo a začal publikovať pod menami iných osôb. Venoval sa písaniu príbehov z histórie, do ktorých vpasoval svoje názory a v metaforách hovoril o súčasnosti. Z toho obdobia je i jeho myšlienka:

Ak je človek bigotne nacionalistický alebo bigotne veriaci, je schopný podlých činov - bez toho, aby sa jeho svedomie ozvalo, ba dokonca s tým presvedčením, že koná veľkú, vznešenú službu národu, či Bohu.

Horárik v priebehu svojho života vystúpil z katolíckej cirkvi. V dokladoch si písal evanjelické vyznanie, lebo v tom čase musel byť zapísaný ako príslušník niektorej z cirkví. Písal knihy, ktoré cirkev kritizovali. Pokladá sa za humanistického učenca, vystupujúceho z pozície takzvanej skutočnej humanity demystifikovanej ľudskej lásky, až na prah antropologického realizmu. V Banskej Bystrici sa zaslúžil o rozvoj astronómie.

Pochovaný je v Banskej Bystrici.

  • Boj s hierarchiou a cirkvou v rokoch 1841-1845, s předmluvou Jaroslava Dubnického, Bratislava: Vydavateľstvo SAV (1953)
  • vlastné filozofické názory zhrnul do práce Filozofický systém, ktorú odovzdal UAV, kde sa však stratila

Literatúra

upraviť

Externé odkazy

upraviť