Ján Levoslav Bella

Slovenský dirigent, hudební skladatel a pedagog

Ján Levoslav Bella, pseudonymy tiež Janko Pravdomil a Poludničan (* 4. september 1843, Liptovský Mikuláš – † 25. máj 1936, Bratislava) bol slovenský duchovný, hudobný skladateľ, zbormajster, dirigent, hudobný pedagóg, hudobný publicista a organista.

Ján Levoslav Bella
Bella jan levoslav.jpg
Základné informácie
Narodenie 4. september 1843
Liptovský Mikuláš
Úmrtie 25. máj 1936 (92 rokov)
Bratislava
Pôsobenie hudobný skladateľ, hudobný pedagóg, dirigent, organista
Hrá na nástroje organ, klavír, husle

ŽivotopisUpraviť

Narodil sa v Liptovskom Mikuláši ako Ján Ignác Bella v rodine organistu Jána Bellu a jeho manželky Terézie rod. Veselovskej ako najstaršie z desiatich detí. V rokoch 1853 – 1861 študoval na gymnáziu v Levoči a v Banskej Bystrici, v rokoch 1861 – 1863 teológiu v seminári v Banskej Bystrici, 1863 – 1865 na univerzite vo Viedni, 1866 vysvätený za kňaza, 1928 dr.h.c. na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 1865 pôsobil v Banskej Bystrici, 1866 prebendát katedrálneho chrámu.

Od roku 1869 bol mestským kapelníkom v Kremnici. Od roku 1881 nasledujúcich takmer štyridsať rokov pracoval ako organista v sedmohradskom Sibiu, kde konvertoval na protestantizmus a oženil sa.

Profesor hudby, riaditeľ Hudobného spolku, 1901 dirigent speváckeho zboru Hermania, od 1916 žil vo Viedni, od 1917 v Sibiu, od 1922 opäť vo Viedni, od 1928 až do svojej smrti v Bratislave.

Výrazný reprezentant slovenskej hudby, ktorá sa jeho rozsiahlou tvorbou emancipovala ako národná hudba na profesionálnej úrovni. Základy hudobného vzdelania získal u rodičov, prehĺbil si ho na levočskom gymnáziu, kde si osvojil základy hry na niektoré hudobné nástroje, teóriu hudby a skladby. Vzdelával sa aj u Jána Egryho v Banskej Bystrici, kde zorganizoval spevácky zbor a sláčikové kvarteto, pre ktorého komponoval. Počas teologického štúdia v Banskej Bystrici skomponoval inštrumentálne omše, motetá a svetskú hudbu pre klavír ap. Pod vplyvom Štefana Moyzesa ukončil teologické štúdium vo viedenskom seminári, kde bol organistom a dirigentom.

Počas pôsobenia v Banskej Bystrici pod vplyvom reprezentantov slovenského národného hnutia stal sa popredným bojovníkom za národné oslobodenie. Je autorom prvej slovenskej opery Kováč Wieland (komponovaná v rokoch 18801890, v premiére uvedená v roku 1926 v SND) na nemecké libreto Richarda Wagnera Wieland der Schmied, komornej hudby pre klavír, husle a klavír, sláčikové kvartetá, skladby pre organ, orchestrálne skladby, piesne pre spev a klavír, zbory, svetské kantáty. Publikoval básne, články o hudbe, hudobno-estetické rozpravy o národnej a cirkevnej hudbe.

Telesné ostatky tohto významného umelca sú dnes uložené na evanjelickom Cintoríne pri Kozej bráne.

DielaUpraviť

Bellova tvorba obsahuje viac ako 200 diel. Jeho tvorbu môžeme rozdeliť do dvoch období. Prvé obdobie zahŕňa pôsobenie na mieste mestského kapelníka v Kremnici až po rok 1881, kedy začal pôsobiť v Sibini. Druhé obdobie predstavuje jeho skladateľskú činnosť v Rumunsku.[1]

Operná tvorbaUpraviť

Bella sa polovicu života zaoberal operou Kováč Wieland. Je to jeho jediná dokončená trojdejstvová opera. Začal ju písať už v Kremnici, nakoniec ju ale dokončil v Sibini. V opere hľadá vnútornú rovnováhu. Hlavnú postavu Wiellanda, vnímal ako seba – človeka, ktorí kvôli láske trpí. Videl v ňom samého seba. Ján Levoslav Bella jasne vnímal slovenské cítenie, ale v tejto opere využil značne cudzí námet. Dej opery je príliš komplikovaný a statický. Námet ale veľmi dobre umelecky a hudobne stvárnil, takže je jasné, že mal k námetu blízky vzťah. Hlavnú postavu Wiellanda opísal ako hrdinu, bojovníka a v konečnom dôsledku aj ako umelca. Po hudobnej stránke sa priklonil k Richardovi Wagnerovi. Podobne ako Wagner vychádzal z rečového prízvuku ale na rozdiel od Wagnera, zrovnoprávnil hudbu a drámu.[2]

Orchestrálna tvorbaUpraviť

Bellovu orchestrálnu tvorbu reprezentuje jeho symfonická báseň Osud a ideál. Napísal ju v roku 1874 a je považovaná za prvú symfonickú báseň, ktorej autorom je slovenský skladateľ. Obsahuje tri základné témy, ktoré môžeme opísať ako téma ideálu, téma hrdinov a osudová téma.[1]

Organová tvorbaUpraviť

J. L. Bella bol na organe samoukom. Postupne sa ale vypracoval na úctyhodného interpreta. Organ bol jeho najobľúbenejší nástroj, avšak medzi jeho najpopulárnejšie diela patria len tri skladby: Fantázia-sonáta d mol, trilógia Dôvera v Boha a Cintorín hrdinov.[3]

Klavírna tvorbaUpraviť

V hre na klavíri sa postupom času, vypracoval na profesionálneho muzikanta. Jeho skladby pre klavír sú ale viac kontrastnejšie. V 60. rokoch napísal opusy Variácie na Slovenskú ľudovú pieseň Pri Prešporku a Variácie na slovenskú ľudovú pieseň Letí, letí roj. Bella cítil, že musí čerpať zo zdrojov ľudovej hudby. Medzi jeho vrcholného dielo patrí Sonáta b mol.[1]

Literárna činnosťUpraviť

Ján L. Bella nebol len skladateľ, písal básne, poéziu, články výchovného, národného a náboženského charakteru, hudobno-estetické štúdie. Hudobno-estetické štúdie formovali teóriu slovenskej hudby. Jeho prvým článkom je Naša hudba a náš spev. Slovenskou ľudovou piesňou sa zaoberá aj v článkoch Podmienky a základy národnej hudby slovenskej a v spise Myšlienky o vývine národnej hudby a slovenského spevu.[4]

GalériaUpraviť

ZdrojeUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

  1. a b c BUKOVINSKÁ, Júlia. Malá encyklopédia hudby 3. diel. Košice : Hudobná spoločnosť Hemerkovcov a hudobniny Amadeo s.r.o., 2013. ISBN 80-968239-0-6. S. 124 - 126.
  2. ZAVARSKÝ, Ernest. Ján Levoslav Bella - Život a dielo. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1955. S. 264 - 271.
  3. ZAVARSKÝ, Ernest. Ján Levoslav Bella - Život a dielo. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1955. S. 247 - 252.
  4. ZAVARSKÝ, Ernest. Ján Levoslav Bella - Život a dielo. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1955. S. 85 - 104.