Ján Tužinský

slovenský spisovateľ

Ján Tužinský (* 29. marec 1951, Zlaté Moravce – † 15. apríl 2022)[1] bol slovenský prozaik, esejista, autor literatúry pre deti a mládež a bývalý riaditeľ Slovenského rozhlasu.

Ján Tužinský
slovenský spisovateľ a esejista
Narodenie29. marec 1951
Zlaté Moravce, Česko-Slovensko
(dnes Slovensko)
Úmrtie15. apríl 2022 (71 rokov)
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

ŽivotopisUpraviť

Vzdelanie získaval v Beladiciach a Zlatých Moravciach, neskôr študoval na prírodovedeckej fakulte, potom na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave teóriu kultúry. Po ukončení štúdia pracoval vo vydavateľstve Tatran, v Slovenskom rozhlase, kde bol v rokoch 19941997 jeho ústredným riaditeľom. V rokoch 19932002 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Na konci žil v Bratislave a pôsobil v Rádiu Devín.

TvorbaUpraviť

Vo svojich dielach sa venoval otázkam podceňovaných spoločenských problémov, analýze životného štýlu súčasnej slovenskej inteligencie, no taktiež sa vracal do obdobia 2. svetovej vojny. Veľa priestoru venoval kritike, no jeho postupy vyznievajú skôr moralizátorsky. Spolupracoval s rozhlasom, pre ktorý napísal viacero pôvodných textov, ako aj dramatizácií diel zo svetovej literatúry.

OceneniaUpraviť

DieloUpraviť

PrózaUpraviť

  • 1983 – Bičovanie koní, zbierka poviedok
  • 1987 – Čakanie na šarhu, zbierka poviedok
  • 1989 – Kto hodí kameňom, román
  • 1992 – Biliard na streche, román
  • 1992 – Krypta, kniha poviedok
  • 1993 – Motiviáda, eseje
  • 1994 – Bastard v daždi, novela
  • 1997 – Jeremiášov plač, kniha poviedok
  • 1998 – Bledomodrý svet, eseje
  • 2001 – Sklené oko
  • 2003 – Niečo ako sen, výber
  • 2003 – Postmoderna – Smrť literatúry, eseje
  • 2005 – Mimikri

Próza pre deti a mládežUpraviť

  • 1985 – Straka nekradne, román

ReferencieUpraviť

  1. SITA. Zomrel slovenský prozaik a esejista Ján Tužinský. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-04-16. Dostupné online [cit. 2022-04-16]. ISSN 1335-4418.