Ján VII. (Byzantská ríša)

Ján VII. Palaiologos (starogr. Ιωάννης Ζ' ΠαλαιολόγοςIóannes VII. Palaiologos; * okolo 1370 – † 22./23. september 1408, Solún) bol byzantský cisár (uzurpátor) v roku 1390. Neskôr pôsobil ako regent svojho strýka Manuela II. počas jeho cesty po Európe. Po víťazstve nad Osmanmi bol menovaný aj despotom a basileom celej Thesálie.[2][3] Podľa niektorých historikov sa tiež volal Andronikos.[1]

Ján VII. Palaiologos
byzantský cisár
Portrét Jána VIII. v kópii kroniky Jána Zonara z 15. storočia (Mutinensis gr. 122)
Portrét Jána VIII. v kópii kroniky Jána Zonara z 15. storočia (Mutinensis gr. 122)
Ján VII., erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaPalaiologovci
Panovanieaugust 1390 – september 1390
PredchodcaJán V.
NástupcaJán V.
Ostatné titulydespota a basileios celej Thesálie
Biografické údaje
Narodenieokolo 1370
Úmrtie22./23. september 1408
Solún
Vierovyznaniepravoslávne kresťanstvo
Rodina
Manželka
Potomstvo
Andronikos V.
(zomrel rok pred Jánom)[1]
OtecAndronikos IV.
MatkaKeraca (Mária), bulh. princezná
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJán VII.
(multimediálne súbory na commons)

ŽivotopisUpraviť

Ján sa narodil okolo roku 1370 ako jediný syn byzantského cisára Andronika IV. a bulharskej princeznej Kerace. Už počas detstva bol spolu so svojim otcom čiastočne oslepený Jánom V. Po Andronikovej smrti v roku 1385 sa jediným vládcom Byzantskej ríše stal Ján V. Andronikov syn získal do správy len mesto Selymbria (Silivri), čo ešte viac umocnilo jeho odpor voči cisárovi. Zosnoval preto plán a v apríli 1390 sa s pomocou Osmanov a Janovčanov zmocnil vlády v Konštantínopole. Už v septembri toho istého roku bol však zvrhnutý svojim príbuzným Manuelom, ktorý na trón znovu dosadil svojho otca Jána V. Po tom, čo sa Manuel o rok neskôr stal novým cisárom došlo medzi nimi k zmiereniu. Keď následne Manuel v roku 1399 odišiel do Európy hľadať pomoc proti Turkom, menoval Jána za svojho regenta a odovzdal mu obranu Konštantínopola. Mesto čoskoro obľahli vojská sultána Bajazida I. V roku 1402 však boli Turci pri Ankare porazení Tímúrom a ich moc bola oslabená natoľko, že súhlasili s uzavretím mieru (1403). Zmluvu vyjednal Ján, ktorému následne po Manuelovom návrate pripadla správa znovunadobudnutého Solúna a Thesálie. Zomrel v roku 1408 krátko po tom, čo zomrel aj jeho syn.[1][2][3]

ReferencieUpraviť

  1. a b c JOHN VII PALAIOLOGOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1052. (po anglicky)
  2. a b Ioannes VII. Palaiologos In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 219.
  3. a b JOHN VII PALAIOLOGOS. In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 2001. 536 s. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 217 – 218. (po anglicky)

Externé odkazyUpraviť