Ján Zeman (kňaz)

Ján Zeman (* 25. jún 1885, Myjava - † 14. január 1975, Trenčín) bol evanjelický kňaz, národný a kultúrny pracovník a politik agrárnej strany v období medzivojnového Česko-Slovenska.

Ján Zeman
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1927 – 1935
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1935 – 1939
Predseda MNV v Trenčíne
V úrade 1945 – 1946
Biografické údaje
Narodenie	25. jún 1885 Myjava, Uhorsko
Úmrtie	14. január 1975 (89 rokov) Trenčín, ČSSR
Politická strana	RSZML
Profesia	kňaz
Národnosť	slovenská
Vierovyznanie	evanjelické
Politický portál  Biografický portál

Pochádzal z chudobnej remeselnícko-roľníckej rodiny. Študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave. V tomto meste následne pokračoval štúdiom teológie. Pre svoje slovenské národné presvedčenie sa dostával do sporov s maďarskými úradmi. Už počas štúdií prispieval do dobových periodík (domácich i amerických). Po skončení štúdií sa stal kaplánom na trenčianskej fare, kde sa neskôr stal aj farárom a v roku 1921 sa tam trvalo usadil. Ako farár vo viacerých obciach Považia vyvinul bohatú národnú a osvetovú činnosť. Zakladal spolky, spevokoly, divadelné krúžky alebo knižnice. Po vzniku Česko-Slovenska sa stal členom župného zastupiteľstva Trenčianskej župy a po župných voľbách v roku 1923 členom Považskej župy za agrárnu stranu. Redigoval Považské listy a vyvíjal politickú činnosť medzi roľníckym ľudom na Považí.

V parlamentných voľbách v roku 1925 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia. Mandát nadobudol až dodatočne 13. decembra 1927, kedy nastúpil na uprázdnený mandát po smrti poslanca Pavla Blaha. Poslanecké kreslo obhájil aj po parlamentných voľbách v roku 1929. Po nasledujúcich voľbách v roku 1935 prestúpil do hornej komory Národného zhromaždenia, kde zotrval do zániku činnosti parlamentu na prelome rokov 1938/1939. Ešte krátko predtým v decembri 1938 prestúpil spolu so svojimi kolegami do senátorského klubu HSĽS.

Pôsobil aj ako podpredseda Štefánikovej spoločnosti a predseda Národohospodárskeho zboru Považia. Významné funkcie zastával aj v rámci slovenskej evanjelickej cirkvi (konsenior alebo generálny presbyter). Mal zásluhy na poštátnení Teologickej vysokej školy v Bratislave, ktorá následne získala status teologickej fakulty.

V období Slovenského štátu pôsobil v opozícii voči vládnemu režimu a podporoval odboj. Po skončení vojny sa stal nakrátko predsedom MNV (starostom) Trenčína. Po zrušení trenčianskeho seniorátu v roku 1953 pôsobil ešte štyri roky ako kňaz v Trenčíne a v roku 1957, sklamaný vývinom udalostí, rezignoval a dožil v Trenčíne.