Otvoriť hlavné menu

Ján Zeman (* 13. február 1944, Zvolen – † 19. november 2010, Bratislava) bol slovenský scenárista a režisér hraných a televíznych filmov.

Ján Zeman
Narodenie13. február 1944
Zvolen, Slovensko
Úmrtie19. november 2010 (66 rokov)
Bratislava, Slovensko

Obsah

Štúdium a začiatkyUpraviť

Zeman začínal ako športovec, dokonca bol držiteľom juniorského česko-slovenského rekordu v skoku o tyči. Neskôr bol zamestnaný ako zvukový technik v divadle Nová scéna v Bratislave. Po absolvovaní gymnázia, vyštudoval nadstavbové štúdium na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej. V rokoch 19671974 vyštudoval filmovú réžiu na FAMU v Prahe, počas štúdia sa venoval tvorbe dokumentárnych filmov, spolupracoval napríklad s Eugenom Šinkom. Už počas štúdia na FAMU taktiež nakrútil pre Česko-slovenskú televíziu Bratislava hraný televízny film Babie leto – čas smútku (1969).

Dokumentárna tvorbaUpraviť

Prvú polovicu sedemdesiatych rokov sa venoval predovšetkým tvorbe dokumentárnych filmov v rámci Štúdia krátkych filmov v Bratislave. V tomto období nakrútil filmy ako Dezider Milly, Bumerang, Jarmok márnosti a iné. V dokumentárnych filmoch sa venoval rôznym témam – napr. folklórne súbory, civilizačné choroby…

Celovečerná režijná tvorbaUpraviť

Hra na teloUpraviť

Zemanov debutový celovečerný hraný film Hra na telo zobrazuje mladého hokejistu (Leoš Suchařípa), ktorý po nehode ostáva ochrnutý. Prijíma úlohu slepca a vracia sa do bežného života. Od známych a priateľov sa postupne dozvedá o sebe viac, než v časoch, keď bol zdravý. Film vznikol v rámci 1. tvorivej skupiny Štefana Sokola. Je istým pokusom o sondu do štúdia morálne zdatného jednotlivca stojacemu proti mašinérií systému. Film má do istej miery mozaikovitú štruktúru, Zeman veľakrát využíva nepriame vyjadrovanie k jednotlivým osobám a situáciám. Vizuálna stránka budí vysoký dojem autenticity. Hra na telo sa v roku 1982 premietal na 18. ročníku medzinárodného filmového festivalu v Chicagu, kde získal hlavnú cenu Zlatý Hugo za plagát k filmu.

Citová výchova jednej DášeUpraviť

Zeman nakrúca film Citová výchova jednej Dáše v roku 1980 ako pokus o kritickú reflexiu morálky socialistického malomeštiactva. Mladá Dáša (Yvetta Kornová) žije v malom meste. Jej otec je majiteľom reštaurácie, čo v takom malom meste niečo znamená. Otcov vplyv ale aj tak nestačí k tomu, aby Dáši zariadil prijatie na vysokú školu. Tým pádom sa musí Dáša pretĺkať letom na brigáde v otcovom podniku. Film vznikol podľa scenára Mariána Urbana, Zeman vo filme pracuje s hercami a nehercami zároveň. Zobrazuje nečisté praktiky ako korupcia, lži, či nevera. Film mal premiéru až tri roky po vzniku, ale aj po nej bol znova uložený do trezoru.

Úsmev diablaUpraviť

Kriminálny príbeh zachytáva udalosti vyšetrovania lúpeže a vraždy v prostredí filmárov, ktorí nakrúcajú filmový prepis diela Jacquesa Offenbacha Hoffmanove poviedky. Scenár podobne ako k filmom Hra na telo a neskôr aj V rannej hmle napísal Alex Koenigsmark.

V rannej hmleUpraviť

Ďalší film Jána Zemana s kriminálnou zápletkou je z obdobia konca komunistického režimu. Na mladého kriminalistu Rudolfa Klinovského (Jiří Schmitzer) padne tieň podozrenia z vraždy mladého dievčaťa. Ten začne vyšetrovať na vlastnú päsť. Film sa vyznačuje naturalistickými scénami, aké v česko-slovenskom filme dovtedy ešte neboli, či erotické alebo scény z miest vrážd alebo potratu hlavnej predstaviteľky. Zaujímavosťou je, že hudbu k filmu vytvoril Petr Hapka.

Televízna tvorbaUpraviť

V osemdesiatych rokoch sa venoval prevažne televíznej tvorbe. Spolupracoval s Česko-slovenskou televíziou Bratislava, pre ktorú vytvoril niekoľko ocenených televíznych filmov a inscenácií – Kľúče od mesta (1982), Hra s ohňom 1–2 (1986), Mesto Anatol 1-3 (1988), Zlatý chlieb (2001) a ďalšie. Väčšina z nich sú adaptácie domácich a zahraničných literárnych a dramatických diel.

Kľúče od mestaUpraviť

Televízny film, v ktorom sa malý škôlkár Ivan spolu so svojou staršou sestrou Martinou oboznamujú s históriou nášho hlavného mesta – Bratislavy. Historicko náučno rodinný film je natočený štýlom, že detskí hrdinovia cestujú rozličnými historickými obdobiami a stretajú významné osobnosti. Históriu sa podarilo Zemanovi podať divákom nielenže zábavnou formou, ale aj bez vplyvu ideológie. Film získal v roku 1983 v španielskom Dijone Hlavnú cenu a Cenu detskej poroty.

Mesto AntolUpraviť

Námetom trojdielneho televízneho filmu bola literárna predloha nemeckého spisovateľa Bernharda Kellermanna. Ján Zeman sa snažil o istý spoločensko-kritický obraz dramatickej premeny provincionálneho mestečka, v ktorého okolí sa našli bohaté zásoby ropy. Film analyzuje rozklad spoločnosti, vyznávajúceho ako najvyššiu hodnotu peniaze, a ukazuje, ako sú v ich mene ľudia ochotní urobiť doslova všetko. Dej film je situovaný do fiktívnej krajiny na juhu Balkánu; do medzivojnového obdobia koncom dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia.

Charakteristika tvorbyUpraviť

Ján Zeman nakrútil päť hraných celovečerných filmov pre kiná. Počas jeho filmovej kariéry sa podobne ako mnohí nevyhol ideologicky zaangažovanej tvorbe (propagačný televízny film Spriemyselnené Slovensko, celovečerný film Na konci diaľnice). Jeho hraná celovečerná tvorba je nevyrovnaná aj kvalitatívne aj z hľadiska témy. Pri dvoch z nich spolupracoval s vtedajšími veľmi populárnymi hudobníkmi – Jarom Filipom (Citová výchova jednej Dáše) a Petrom Hapkom (V rannej hmle). Oveľa viac je cenená kritikmi jeho následná tvorba pre televíziu. Ján Zeman nemá špecifický štýl tvorby ani v rámci celovečerných kinofilmov ani televíznych filmov. Jedinou spoločnou črtou môže byť, že väčšinou ide o psychologické drámy a veľká miera autenticity, čo zapríčiňujú predovšetkým Zemanove začiatky v dokumentárnej tvorbe. V rámci televíznych hier, inscenácii a filmov nakrútil veľké množstvo adaptácii literárnych diel. Sám Zeman v istom rozhovore pri premiére jeho debutového filmu Hra na telo povedal: „Stále sa domnievam, že diváka netreba vodiť za ručičku. Filmový divák sa rozhodne kúpiť si lístok na predstavenie, je ochotný vyvinúť aktivitu v tom zmysle, že chce pochopiť filmovú formu a prehrýzť sa ňou, na rozdiel od diváka čisto televízneho, ktorý je navyknutý večer čo večer dosť pasívne konzumovať dejovo jednoducho postavené televízne programy.“ (rozhovor z Jánom Zemanom z roku 1980)

Až do svojej smrti sa neskôr venoval skôr divadelnej réžii alebo dramaturgii v rámci dabingu.

FilmografiaUpraviť

Knižné zdrojeUpraviť

  • MACEK V., PAŠTÉKOVÁ J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997.
  • ŠMATLÁKOVÁ R., ŠMATLÁK M., Filmové profily. Bratislava: SFU, 2005.

Články v periodikáchUpraviť

  • Režisér Ján Zeman. – In: Kinema – č. 1 -2 (1987), s. 26.
  • Ján Zeman (režisér). – In: TV Oko. – č. 21 (2001), s. 9.
  • Slovo tvorcu. – In: Dialóg. – Roč. 1, č. 9 (1989), s.4.

Externé zdrojeUpraviť