Július Barč-Ivan

Július Barč-Ivan (pseudonym Teta Mahuliena) (* 1. máj 1909, Krompachy – † 25. december 1953, Martin) bol slovenský prozaik a dramatik.

Július Barč-Ivan
slovenský prozaik a dramatik
Narodenie	1. máj 1909 Krompachy, Slovensko
Úmrtie	25. december 1953 (44 rokov) Martin, Slovensko
Odkazy
Commons	Július Barč-Ivan
Biografický portál

Hrob na Národnom cintoríne v Martine

Životopis

Narodil sa v dvojjazyčnej učiteľskej rodine (matka bola maďarského pôvodu), jeho otcom bol Július Barč, jeho matkou Alžbeta rod. Ivanová. Vzdelanie získal v Krompachoch, Spišskej Novej Vsi, Kežmarku, Prešove (maturita v r. 1926) a v Košiciach. Začal tiež študovať v rokoch 1926 – 1927 právo v Prahe, no pre zdravotné problémy musel štúdium ukončiť. Neskôr v rokoch 1928 – 1934 navštevoval teologickú fakultu v Bratislave. Po skončení vzdelávania pôsobil ako kaplán v Užhorode a farár v Pozdišovciach, neskôr administrátor evanjelického cirkevného zboru. Po presťahovaní do Martina redigoval periodiká (Obežník Slovenskej národnej knižnice, Slovenská národná knižnica), viedol Národnie noviny, pracoval od roku 1942 v knižnici Matice slovenskej, kde od roku 1949 až do smrti pôsobil ako referent a katalogizátor bibliotéky. V roku 1948 sa oženil, no manželstvo mu vydržalo len tri mesiace. Ku koncu života trpel Parkinsonovou chorobou a mal psychické problémy.

Tvorba

Debutoval v roku 1933 knižným vydaním troch poviedok (okrem nich písal i divadelné hry), no už predtým uverejňoval časopisecky publicistické prózy (Vesna, Národné noviny). Využíva spomienky na detstvo, vyjadruje svoj súcit s utláčanými a prenasledovanými, svojim motívom dáva utopický podtext. Slovenskú drámu obohatil o nové témy a tvárne prostriedky, ale tiež podáva výpoveď o životnej a spoločenskej realite. Jeho dielo bolo ovplyvnené tvorbou svetových autorov (Henrik Ibsen, August Strindberg, Ernst Barlach, Fiodor Michajlovič Dostojevskij). Až do oslobodenia bol jediným sústavne píšucim dramatikom. Venoval sa aj publicistike a próze, ktorá vyšla vo výbere Cesta myšlienky (1971). Okrem zbierok noviel a poviedok vydal aj autobiograficky štylizovaný psychologický román a filmový scenár Pieseň.

Dielo

Próza

• 1933 – Pohádka, zbierka poviedok
• 1940 – Predposledný život, zbierka noviel
• 1948 – Železné ruky, román
• 1950 – Cesta ďaleká
• 1957 – Husličky z javora, posmrtne vydaný román
• 1968 – Úsmev bolesti, posmrtne vydaná zbierka noviel z rokov 1945 – 1948
• 1971 – Cesta myšlienky, posmrtný výber publicistiky

Dráma

• 1934 – 3000 ľudí (knižne vyšlo v roku 1935)
• 1936 – Človek, ktorého zbili (knižne vyšlo v roku 1964)
• 1936 – Pevec boží, hra čerpajúca zo života J. Tranovského
• 1938 – Diktátor, prešla cenzúrou (knižne vyšlo v roku 1981)
• 1939 – Na konci cesty (knižne vyšlo v roku 1942)
• 1940 – Mastný hrniec, satirická komédia; prešla cenzúrou (knižne vyšlo v roku 1941)
• 1943 – Matka
• 1944 – Neznámy
• 1945 – Dvaja
• 1947 – Veža (knižne vyšlo v roku 1948)
• 1948 – Koniec, divadelná hra (len rukopis)
• 1950 – Poeta laureatus, divadelná hra (knižne vyšlo v roku 1981)

Externé odkazy

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.