J. R. R. Tolkien

britský filológ a spisovateľ
(Presmerované z J.R.R. Tolkien)

John Ronald Reuel Tolkien CBE FRSL (* 3. január 1892, Bloemfontein, Južná Afrika – † 2. september 1973, Bournemouth, Spojené kráľovstvo[1]) bol anglický spisovateľ, autor knihy The Hobbit (v slovenčine „Hobit“) a jej pokračovania The Lord of the Rings (v slovenčine „Pán prsteňov“), jeho najznámejšieho diela.

John Ronald Reuel Tolkien
anglický spisovateľ
autor fantasy trilógie Pán prsteňov
J. R. R. Tolkien v roku 1916 oblečený v uniforme britskej armády z Prvej svetovej vojny
J. R. R. Tolkien v roku 1916 oblečený v uniforme britskej armády z Prvej svetovej vojny
Narodenie3. január 1892
Bloemfontein, Južná Afrika
Úmrtie2. september 1973 (81 rokov)
Bournemouth, Spojené kráľovstvo
Odkazy
Webstránkatolkienestate.com
Projekt
Guttenberg
J. R. R. Tolkien
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons J. R. R. Tolkien
Kolorovaná fotografia Tolkienovej rodiny ako súčasť vianočnej pohľadnice z roku 1892

Bol významným jazykovedcom, znalcom anglosaštiny (starej angličtiny) a starej nórčiny. Na Univerzite v Oxforde pôsobil v rokoch 1925 – 1945 ako profesor anglosaštiny, v rokoch 1945 – 1959 potom ako profesor anglického jazykaliteratúry. Spolu s najbližším priateľom C. S. Lewisom sa schádzal v literárnom diskusnom klube Inklings (doslova „Atramentovci“).

Tolkienovo dielo zahŕňa aj množstvo kníh z pozostalosti o histórii fiktívneho sveta Stredozeme, v ktorej sa Hobit a Pán prsteňov odohrávajú. Pre neutíchajúcu popularitu a vplyv jeho diel je Tolkien považovaný za otca modernej high fantasy. Ostatné Tolkienove publikované fantasy diela sú rozprávky a príbehy, ktoré pôvodne rozprával svojim deťom a netýkajú sa Stredozeme.

Životopis upraviť

Tolkien sa narodil v Bloemfonteine, hlavnom meste Oranžského slobodného štátu (dnes časti Juhoafrickej republiky),[2] Arthurovi Tolkienovi, riaditeľovi miestnej bankovej pobočky a jeho žene Mabel Tolkienovej (rodenej Suffieldovej).

Tolkienova rodina pochádzala zo Saska, ale žila v Anglicku už od 18. storočia. Priezvisko Tolkien je poangličtenou verziou Tollkiehn (t. j. nemecky tollkühn, „šialene smelý“). Meno profesora Rashbolda v The Notion Club Papers (príbeh z IX. zväzku The History of Middle-earth) je vtipnou narážkou na túto skutočnosť, lebo v angličtine má ten istý význam. Tolkien mal iba jedného súrodenca, brata Hilary Arthur Reuel Tolkiena, ktorý sa narodil 17. februára 1894.

Keď mal tri roky, odcestoval do Anglicka spolu s matkou, ktorá si nemohla zvyknúť na africké podnebie. Najskôr bývali u príbuzných na farme Bag End vo Worcestershire, čo bolo pravdepodobne inšpiráciou pre názov Dno vreca v jeho knihách. Otec však v tom istom roku zomrel v Južnej Afrike[2] na krvácanie do mozgu. Strata živiteľa rodiny prinútila Tolkienovu matku krátko žiť u svojich rodičov v Birminghame, v roku 1896 sa presťahovali do dediny Sarehole, neskôr do Worcestershire village (teraz časti Birminghamu). Spolu s bratom trávil hodiny skúmaním starého vodného mlynu v Sarehole a močiaru v Moseley. Zážitky z detstva boli neskôr zdrojom inšpirácie pre scenérie v jeho knihách.

Mabel učila svojich dvoch synov a J. R. R. bol dychtivým žiakom. Získal rozsiahle vedomosti v botanike, ale najobľúbenejšími hodinami boli lekcie o jazykoch. Matka ho preto veľmi skoro naučila základom latinčiny. Keď mal štyri roky, vedel čítať a hneď nato aj písať. Krátko navštevoval Školu svätého Filipa, absolvoval Školu kráľa Edwarda v Birminghame a Exeterskú Fakultu v Oxforde.

Po manželovej smrti sa Mabel stále viac upierala ku kresťanstvu.[2] V roku 1900 jeho matka spolu so sestrou konvertovala na katolicizmus, napriek búrlivým protestom jej prevažne baptistickej rodiny. Rodina preto odmietla naďalej vdove a jej synom poskytovať finančnú pomoc.[2] V roku 1904, keď mal Tolkien 12 rokov, zomrela jeho matka ako tridsaťštyriročná na cukrovku.[1][2] Martýrium, ktoré podstúpila pre svoju vieru, pociťoval po zvyšok života ako záväzok s hlbokým vplyvom na vlastnú vieru. Tolkienov zápal pre vieru možno doložiť listami C. S. Lewisovi počas jeho obrátenia na kresťanstvo, v ktorých vyjadril svoje kresťanské hodnoty.

Ako sirotu ho vychovával otec Francis Xavier Morgan z birminghamského Oratória vo štvrti Edgbaston. Tunajšej architektúre dominovala 29 m vysoká budova známa ako Perrott's Folly a blízko nej stojaca neskoršia Viktoriánska veža, časť edgbastonskej vodárne, ktoré pravdepodobne ovplyvnili predstavy rôznych temných veží v jeho prácach.

Keď mal 16, zamiloval sa do Edith Brattovej (neskôr sa stala predlohou pre postavu Lúthien) a napriek mnohým prekážkam sa s ňou v roku 1916 oženil.[2] Po celý zvyšok života ostala jeho jedinou láskou.

Na začiatku Prvej svetovej vojny narukoval do Britskej armády k Lancashirským strelcom (Lancashiree Fusiliers), kde slúžil ako nadporučík. Mnoho spolubojovníkov ako aj blízkych priateľov padlo v bojoch ako napr. bitka pri Somme. On sám bol nakoniec prepustený po tom, ako strávil väčšinu roka 1917 v nemocnici, pretože trpel zákopovou horúčkou. Domov sa vrátil s nechuťou k vojne.[2]

Počas uzdravovania začal pracovať na The Book of Lost Tales, sérii rozprávkových príbehov založených na milovanej mytológii a folklóre.

Po vojne Tolkien pracoval najskôr v Oxforde na Novoanglickom slovníku (Oxford English Dictionary). V roku 1920 sa presťahoval do Leedsu, kde na katedre angličtiny miestnej univerzity získal titul profesora anglosaského jazyka (1924), ale v roku 1925 sa vrátil naspäť do Oxfordu. V roku 1945 sa na Mertonskej fakulte v Oxforde stal profesorom anglického jazyka a literatúry, kde zostal až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1959.

Tolkien a Edith mali 4 deti, ktoré sa im narodili v medzivojnovom období:[2]

John Francis Reuel (17. november 1917),
Michael Hilary Reuel (október 1920),
Christopher Reuel (1924),
Priscilla Anne Reuel (1929).
 
Náhrobný kameň Tolkiena a jeho manželky

Edith zomrela v novembri roku 1971. Tolkien bol z jej smrti zdrvený a o necelé dva roky umrel tiež.[2] Na náhrobku v Oxforde na cintoríne Wolvercote, pod ktorým je pochovaný on aj jeho žena, sú pri ich menách vytesané aj mená Beren a Lúthien na počesť jedného z najväčších príbehov lásky v Stredozemi.

Tolkienov životopis vyšiel v knižnom vydaní v dvoch spracovaniach, a to J.R.R. Tolkien – A Biography od Humphreyho Carpentera z roku 1977 a J.R.R. Tolkien: The Man who created The Lord of the Rings od Michaela Corena z roku 2001.

Dielo upraviť

Tolkien rád vymýšľal fantastické príbehy pre zábavu svojich detí. Každé Vianoce pre nich napísal listy typickým roztraseným písmom Santa Clausa a zostavil tak sériu krátkych príbehov – neskôr zozbieranú a publikovanú ako The Father Christmas Letters.

Tolkien nikdy neočakával, že jeho vymyslené príbehy budú zaujímať viac než iba úzku skupinu ľudí. Zhruba v období narodenia svojho posledného dieťaťa začal písať knihu dnes známu ako The Hobbit, [2] ale pôvodne napísal iba pre svoje deti. Na naliehanie bývalého študenta publikoval túto knihu v roku 1937) (v slovenčine vyšla pod názvom Hobit). Kniha rozpráva o dobrodružstvách Bilba Bublíka, ktorý patrí do Tolkienom vymyslenej rasy hobitov. Hobiti boli malí, domácky založení ľudkovia bez sklonov k dobrodružstvu. Bilba však jeho priateľ, čarodejník Gandalf, presvedčil, aby sa pridal k výprave trpaslíkov, ktorí išli oslobodiť svoje bývalé kráľovstvo z pazúrov draka Smauga.[3] Aj keď bola určená deťom, kniha si získala aj dospelých čitateľov a stala sa takou populárnou, že nakladateľ, firma Allen & Unwin, požiadal Tolkiena o napísanie pokračovania. To ho inšpirovalo k vytvoreniu jeho najznámejšieho diela, ktorým sa stal výpravný trojdielny román The Lord of the Rings (1954 – 55) (v slovenčine Pán prsteňov). Tolkien na jeho napísanie potreboval takmer 10 rokov, počas ktorých bol neustále povzbudzovaný v klube Inklings, najviac však svojím najbližším priateľom C. S. Lewisom, autorom kníh o Narnii. Pán prsteňov nadväzuje na Bilbove dobrodružstvá, ako hlavná postava v ňom však vystupuje Bilbov adoptívny syn Frodo. Bilbo, v ktorom prvá výprava prebudila lásku k cestovaniu, odchádza na staré kolená opäť na cesty a Frodovi necháva všetok svoj majetok vrátane čarodejníckeho Prsteňa, ktorý našiel v knihe Hobit. Frodo sa však od Gandalfa dozvedá, že tento Prsteň je najnebezpečnejším predmetom v Stredozemi. Frodo s postupne sa rozširujúcou skupinou priateľov sa teda vyberú na nebezpečnú výpravu do temnej ríše Mordor, v ktorej je jediné miesto, kde možno Prsteň zničiť.[4]

V 60. rokoch sa Pán prsteňov stal veľmi populárny najmä medzi študentmi a od tej doby ho nezmenšujúci sa okruh jeho obdivovateľov radí medzi najpopulárnejšie romány 20. storočia, a to ako podľa odhadovaného počtu priaznivcov, tak aj podľa počtu predaných výtlačkov. Pán prsteňov bol čitateľmi na britskom TV kanáli 4 a reťazcom kníhkupectiev firmy Waterstone zvolený za najvýznamnejšiu knihu 20. storočia. V roku 1999 zákazníci internetového kníhkupectva Amazon.com v hlasovaní vybrali Pána prsteňov ako najvýznamnejšiu knihu tisícročia.

Keď začínal písať prvú kapitolu Pána prsteňov, myslel si, že bude rozprávať rozprávky pre deti podobne ako v Hobitovi, ale časom príbeh stále temnel a stával sa vážnejším. Aj keď je Pán prsteňov pokračovaním Hobita, obracia sa skôr na staršie publikum, na pozadí hlavného deja rozohráva úryvky ďalších príbehov a vykresľuje tak fascinujúcu atmosféru neodhalených tajomstiev starobylej histórie sveta Stredozeme. Mytológia tohto sveta je ďalej rozvinutá v knihe The Silmarillion (v slovenčine Silmarillion) a mnohých ďalších, ktoré z pozostalosti vydal syn Christopher. Tolkien výrazne ovplyvnil žáner fantasy, ktorého obľuba po úspechu Pána prsteňov významne stúpla.

Tolkien bol profesionálnym lingvistom a jazyky a mytológie, ktoré študoval, priamo ovplyvňovali jeho tvorbu. Napríklad mená trpaslíkov v Hobitovi boli prevzaté zo severskej mytológie z básne Voluspa, časti eposu Edda. Naproti tomu niektoré zápletky (napr. zlodej, ktorý ukradne pohár z dračieho pokladu) prevzal zo staroanglickej epickej básne Beowulf. Tolkien bol uznávaným znalcom Beowulfa a publikoval na túto tému niekoľko vedeckých prác. Skôr nepublikovaný preklad Beowulfa od Tolkiena zostavil Michael Drout.

Tolkien pracoval na histórii Stredozeme až do svojej smrti. Jeho syn Christopher Tolkien s pomocou spisovateľa fantasy Guya Gavriela Kaya usporiadal niektoré materiály do ucelenej podoby a vydal ich ako The Silmarillion (1977). Christopher Tolkien v ďalších rokoch pokračoval vo vydávaní materiálu použitého pri vytváraní Stredozeme. Diela z pozostalosti ako The History of Middle-earth (doslova „História Stredozeme“) alebo Unfinished Tales (doslova „Nedokončené príbehy“) obsahujú nedokončené, opustené, alternatívne alebo odporujúce si verzie príbehov, pretože Tolkien pracoval na svojej mytológii desaťročia a neustále jednotlivé príbehy prepisoval, upravoval a rozvíjal. Iba Silmarillion sa pokúša udržať naozajstnú konzistenciu s Pánom prsteňov a to iba vďaka rozsiahlym úpravám Christophera Tolkien – aj keď on sám tvrdí, že tam ešte veľa nezrovnalostí ostalo. (Dokonca ani Hobit nie je celkom v súlade s Pánom prsteňov, aj keď pri druhom vydaní (1951) bola jedna kapitola podstatne zmenená).

Knižnica Marquetteho univerzity v Milwaukee (Wisconsin, USA) uchováva veľa Tolkienových pôvodných rukopisov, poznámok a listov; iné pôvodné materiály zostávajú v Oxfordskej Bodleiho knižnici. Marquetteho univerzita vlastní rukopisy a korektúry Pána prsteňov, Hobita, rukopisy mnohých „nižších“ kníh ako Farmer Giles of Ham a materiály od Tolkienových obdivovateľov, zatiaľ čo Bodleiho knižnica má materiály k Silmarillionu a Tolkienove vedecké práce.

Dňa 17. apríla 2007 vychádza v Anglicku nikdy nevydaný román „Húrinove deti“ (The Children Of Húrin, HarperCollins 2007). Dej tejto knihy sa odohráva v Stredozemi dávno pred románom Hobit. Román mohol vyjsť opäť vďaka práci Tolkienovho syna Christophera. Tolkien pracoval na Húrinových deťoch približne rovnako dlho ako na „The Silmarillion“ a predstavuje jeden z troch veľkých príbehov o Stredozemi, na ktorých Tolkienovi záležalo najviac. Na Slovensku román vychádza deň po anglickej premiére, teda 18. apríla 2007 (Slovart 2007).

Jazyky upraviť

Filológia, štúdium jazykov, bola Tolkienova prvá univerzitná láska a jeho zaujatie jazykovedou ho inšpirovalo k vytvoreniu takmer 15 umelých jazykov (najznámejšie z nich sú dva elfie jazyky v Pánovi prsteňov: quenijčina a sindarčina). Neskôr prepracoval celú kozmogóniu a históriu Stredozeme ako pozadie pre vývoj týchto jazykov.

Okrem hlbokej znalosti anglosaštiny (starej angličtiny) a starej nórčiny Tolkien hovoril s rôznou mierou plynulosti viac ako tuctom európskych jazykov, počínajúc waleštinou, galčinou, románskymi jazykmi ako francúzštinou, španielčinou a taliančinou rovnako aj ostatnými germánskymi jazykmi (ranými formami nemčiny a holandčiny ako napríklad starou saštinou) a baltskými a slovanskými jazykmi (litovčinou a ruštinou). Vo svojej osobnej korešpondencii sa zmienil, že zvuk fínskeho jazyka znel jeho ušiam najľubozvučnejšie a stal sa inšpiráciou pre quenijčinu, najdôležitejší z ním vytvorených jazykov.

Popularita jeho kníh mala malý, ale trvalý dopad na použitie anglického jazyka vo fantasy literatúre, evidentné je najmä používanie neštandardných foriem slov 'elf' a 'trpaslík' (štandardné tvary elfs a dwarfs boli vytlačené jeho elves a dwarves).

Bibliografia upraviť

Beletria a poézia upraviť

  • 1936 Songs for the Philologists (doslova Piesne pre filológov) – zbierka humorných básní, autorom spolu s E. V. Gordonom a inými
  • 1937 The Hobbit or There and Back Again (v slovenčine Hobit, v češtine Hobit aneb Cesta tam a zase zpátky) (Praha, Odeon, 1979)
  • 1945 Leaf by Niggle (v češtine Nimralův list) – krátky príbeh – alegórie Tolkienovej tvorby, v češtine vyšlo v zbierke Pohádky (Winston Smith, Praha 1992)
  • 1945 The Lay of Aotrou and Itroun – vydané vo Welsh Review
  • 1949 Farmer Giles of Ham (v češtine Farmář Giles z Hamu) – stredoveká báj, v češtine vyšlo v zbierke Pohádky (Winston Smith, Praha 1992)
  • 1953 The Homecoming of Beorhtnoth, Beorhthelm's Son (v češtine Návrat Beorhtnothe, syna Beorhthelmova) – vydané spolu s esejou Ofermod – táto báseň vyšla aj v češtine v zbierke Příběhy z čarovné říše (Mladá Fronta, Praha 1997)
  • trilógia The Lord of the Rings (v slovenčine Pán prsteňov, v češtine Pán prstenů, Mladá fronta, Praha 1990 – 1992)
  • 1962 The Adventures of Tom Bombadil and Other Verses from the Red Book (v češtine Příhody Toma Bombadila) – v češtine vyšlo v zbierke Příběhy z čarovné říše (Mladá Fronta, Praha 1997)
  • 1967 The Road Goes Ever On (doslova „Cesta vedie stále ďalej“) – pochodová pieseň, ktorej útržky môžeme nájsť v Pánovi prsteňov aj v Hobitovi, hudbu zložil Donald Swann
  • 1964 Tree and Leaf – zbierka obsahujúca:
    • On Fairy-Stories (doslova „O rozprávkach“)
    • Leaf by Niggle (doslova „Nimralov list“)
  • 1966 Tolkien on Tolkien – autobiografia
  • 1967 Smith of Wootton Major (v češtine Kovář z Velké Lesné) – hrdinský príbeh z histórie Malého kráľovstva, v češtine prvýkrát v zbierke Pohádky (Winston Smith, Praha 1992), samostatne (Aulos, Praha 1995)

Vedecké práce upraviť

  • 1922 A Middle English Vocabulary (doslova „Slovník strednej angličtiny“) (voľný preklad „Slovník stredovekej angličtiny“)
  • 1924 Sir Gawain and the Green Knight – nové vydanie stredoanglickej básne s poznámkami, spoluautor s E. V. Gordonom
  • 1925 Some Contributions to Middle-English Lexicography
  • 1925 The Devil's Coach Horses
  • 1929 Ancrene Wisse and Hali Meiohad
  • 1932 – 1935 Sigelwara Land – časť I a II
  • 1934 The Reeve's Tale – znovuobjavenie jazykového humoru v originálnom rukopise Chaucerových Canterburských poviedok)
  • 1936 The Monsters and the Critics (doslova „Príšery a kritici“) – skriptá zaoberajúce sa kritickým rozborom básne Beowulf
  • 1944 Sir Orfeo – vydanie stredovekej básne
  • 1947 On Fairy-Stories (v češtine O pohádkách) – Tolkienova úvaha o povahe a zmysle rozprávok a fantastických príbehov, v češtine vyšlo v zbierke Pohádky (Winston Smith, Praha 1992)
  • 1953 Ofermod – vydané s básňou The Homecoming of Beorhtnoth, Beorhthelm's Son (doslova „Návrat Beorhtnotha, syna Beorhthelma“))
  • 1953 Middle English „Losenger“
  • 1962 Ancrene Wisse: The English Text of the Ancrene Riwle
  • 1963 English and Welsh
  • 1966 Jerusalem Bible – preklad a poznámky

Z pozostalosti upraviť

  • 1975 Preklady Pearl a Sir Orfeo
  • 1976 The Father Christmas Letters
  • 1977 The Silmarillion (v slovenčine Silmarillion)
  • 1979 Pictures by J. R. R. Tolkien
  • 1980 Unfinished Tales of Númenor and Middle-earth
  • 1980 Poems and Stories (The Adventures of Tom Bombadil, The Homecoming of Beorhtnoth Beorhthelm's Son, On Fairy-Stories, Leaf by Niggle, Farmer Giles of Ham a Smith of Wootton Major)
  • 1981 The Letters of J. R. R. Tolkien (zostavené Christopherom Tolkienom a Humphreyom Carpenterom)
  • 1981 The Old English Exodus Text
  • 1982 Finn and Hengest: The Fragment and the Episode
  • 1982 Mr. Bliss
  • 1983 The Monsters and the Critics
  • 1983 – 1996 The History of Middle-Earth:
    • I. The Book of Lost Tales 1 (1983)
    • II. The Book of Lost Tales 2 (1984)
    • III. The Lays of Beleriand (1985)
    • IV. The Shaping of Middle-earth (1986)
    • V. The Lost Road and Other Writings (1987)
    • VI. The Return of the Shadow (The History of The Lord of the Rings vol. 1) (1988)
    • VII. The Treason of Isengard (The History of The Lord of the Rings vol. 2) (1989)
    • VIII. The War of the Ring (The History of The Lord of the Rings vol. 3) (1990)
    • IX. Sauron Defeated (The History of The Lord of the Rings vol. 4) (1992)
    • X. Morgoth's Ring (The Later Silmarillion vol. 1) (1993)
    • XI. The War of the Jewels (The Later Silmarillion vol. 2) (1994)
    • XII. The Peoples of Middle-earth (1996)
    • Index (2002)
  • 1995 J. R. R. Tolkien: Artist and Illustrator – zbierka Tolkienových ilustrácií
  • 1998 Roverandom (v slovenčine Roverandom) – príbeh, ktorý v roku 1925 Tolkien rozprával svojmu synovi, ktorému sa stratila hračka – čiernobiely psík Rover (Mladá fronta, Praha 1995)
  • 2007 The Children Of Húrin  (v slovenčine Húrinove deti) – príbeh z obdobia predchádzajúci Pána Prsteňov, už skôr načrtnutý v diele „The Silmarillion“

Audio záznamy upraviť

  • 1967 Poems and Songs of Middle-Earth, Caedmon TC 1231
  • 1975 JRR Tolkien Reads and Sings his The Hobbit & The Lord of the Rings, Caedmon TC 1477, TC 1478

Po slovensky upraviť

 
Postavičky Gandalfa a Bilba z Tolkienovej knihy Pán prsteňov
  • 1973 – Hobbiti (The Hobbit or There and Back Again) – v preklade Viktora Krupu (I. vydanie)
  • 1994 – Hobbit (The Hobbit or There and Back Again) – v preklade Viktora Krupu (II. vydanie)
  • 2001 – Pán prsteňov, Spoločenstvo prsteňa (Lord of the Rings, Fellowship of the Ring) – v preklade Otakara Kořínka (I. vydanie)
  • 2001 – Pán prsteňov, Dve veže (Lord of the Rings, Two Towers) – v preklade Otakara Kořínka (I. vydanie)
  • 2002 – Pán prsteňov, Návrat kráľa (Lord of the Rings, Return of the King) – v preklade Otakara Kořínka a Branislava Varsika (I. vydanie)
  • 2002 – Hobit (The Hobbit or There and Back Again) – v preklade Viktora Krupu (III. vydanie)
  • 2002 – Hobit (The Hobbit or There and Back Again) – v preklade Otakara Kořínka (I. vydanie, ilustrované vydanie)
  • 2002 – Pán prsteňov, Spoločenstvo prsteňa (Lord of the Rings, Fellowship of the Ring) – v preklade Otakara Kořínka (II. vydanie, ilustrované vydanie)
  • 2002 – Pán prsteňov, Dve veže (Lord of the Rings, Two Towers) – v preklade Otakara Kořínka (II. vydanie, ilustrované vydanie)
  • 2002 – Pán prsteňov, Návrat kráľa (Lord of the Rings, Return of the King) – v preklade Otakara Kořínka a Branislava Varsika (II. vydanie, ilustrované vydanie)
  • 2002 – Roverandom – v preklade Viktora Krupa
  • 2003 – Silmarillion (The Silmarillion) – v preklade Branislava Varsika a Kataríny Varsikovej (I. vydanie)
  • 2006  – Nedokončené príbehy Númenoru a Stredozeme (The Unfinished Tales of Númenor and Middle-earth) – v preklade Otakara Kořínka (I. vydanie)
  • 2007 – Húrinove deti (The Children Of Húrin) – v preklade Otakara Kořínka (I. vydanie, ilustrované vydanie)
  • 2007 – Hobit (The Hobbit or There and Back Again) – v preklade Otakara Kořínka (II. vydanie)
  • 2008 – Pán prsteňov, Spoločenstvo prsteňa (Lord of the Rings, Fellowship of the Ring) – v preklade Otakara Kořínka (III. vydanie)
  • 2008 – Pán prsteňov, Dve veže (Lord of the Rings, Two Towers) – v preklade Otakara Kořínka (III. vydanie)
  • 2008 – Pán prsteňov, Návrat kráľa (Lord of the Rings, Return of the King) – v preklade Otakara Kořínka a Branislava Varsika (III. vydanie)
  • 2008 – Silmarillion (The Silmarillion) – v preklade Branislava Varsika a Kataríny Varsikovej (II. vydanie)
  • 2012 – Pán prsteňov, Spoločenstvo prsteňa (Lord of the Rings, Fellowship of the Ring) – v preklade Otakara Kořínka (IV. vydanie + I. paperbackové vydanie)
  • 2012 – Pán prsteňov], Dve veže (Lord of the Rings, Two Towers) – v preklade Otakara Kořínka (IV. vydanie + I. paperbackové vydanie)
  • 2012 – Pán prsteňov, Návrat kráľa (Lord of the Rings, Return of the King) – v preklade Otakara Kořínka a Branislava Varsika (IV. vydanie + I. paperbackové vydanie)
  • 2012 – Hobit (The Hobbit or There and Back Again) – v preklade Otakara Kořínka (III. vydanie + I. paperbackové vydanie)
  • 2012 – Nedokončené príbehy Númenoru a Stredozeme (The Unfinished Tales of Númenor and Middle-earth) – v preklad Otakara Kořínka (II. vydanie)
  • 2012 – Húrinove deti (The Children Of Húrin) – v preklade Otakara Kořínka (II. vydanie)
  • 2013 – Silmarillion (The Silmarillion) – v preklade Branislava Varsika a Kataríny Varsikovej (III. vydanie)

Pomenované podľa Tolkiena upraviť

Referencie upraviť

  1. a b J. R. R. Tolkien [online]. [Cit. 2024-02-28]. Dostupné online. (česky)
  2. a b c d e f g h i j CAGANOVÁ, Dagmar. Životopis J.R.R. Tolkiena [online]. REV. 2007-12-10, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online.
  3. TOLKIEN, J. R. R.. Hobit. Bratislava : Slovart, 2002, 2007. ISBN 978-80-8085-301-3.
  4. TOLKIEN, J. R. R.. Pán prsteňov 1 Spoločenstvo prsteňa. Bratislava : Slovart, 2001. ISBN 80-7145-606-3.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť